Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Prišli do Jericha. Keď Ježiš vchádzal s učeníkmi a početným zástupom z Jericha, sedel pri ceste slepý žobrák, Timaiov syn Bartimej. Keď slepec začul, že je to Ježiš Nazaretský, začal volať: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Ježiš sa zastavil…
Marek 10:46–49a
Ťažko si predstaviť viac bezútešnú situáciu, než v akej sa nachádza pri ceste sediaci muž. Je slepý. To samo o sebe znamená ťažký životný údel. Byť stále ponorený do tmy a obklopený tmou. To je jeho údel. Navyše je aj žobrák. To je jeho spôsob obživy. Ten najponižujúcejší spôsob, pri ktorom je človek odkázaný na milosť a nemilosť druhých. Jediné, čo majú okoloidúci pre tohto muža, sú almužny. Ale už nikto nemá pre neho nádej. Tá pre neho svitne vo chvíli, keď okolo prechádza Ježiš. Slepec síce nevidí, ale počuje. A čo počuje, mu hneď rozviaže ústa. Keď ide okolo Ježiš, je to príležitosť, ktorú si nemôže nechať ujsť. A tak volá na Ježiša, čo mu hrdlo stačí: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
Čo sa musí stať, aby človek začal volať na Ježiša? Musí spoznať, že je žobrákom, ktorý je odkázaný na Božiu milosť. Len zlomení ľudia prosia Boha o milosť. Ale v prípade tohto slepca to nie je len jeho trápenie a bezmocnosť, ktorá ho vedie k prosbe o milosť. Je to aj jeho viera. On počuje, že prichádza Ježiš Nazaretský, ale volá: Ježiš, Syn Dávidov… Ježiša osloví mesiášskym titulom. Z úst slepého žobráka je tak Ježiš zvestovaný ako Mesiáš Izraela. Boh mu otvorí vnútorný zrak viery, aby videl to, čo tí okolo Ježiša nevidia. Sú slepí, ktorí vidia a sú vidiaci, ktorí sú slepí. Zástup okolo Ježiša nemá pochopenie pre slepca, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
Ježiš sa zastavil… Ježiš je na ceste na kríž, aby vykonal najväčšie dielo spásy. Nič Ho na tejto ceste nemôže zdržať či zastaviť. A predsa! Zastaví ho volanie slepca. On sa nechá zdržať jedným žobrákom! Prečo? Lebo On nikdy neprejde okolo volajúcich ľudí bez toho, aby sa pri nich nepristavil. Ani vtedy, ani dnes. Lebo na rozdiel od zástupu, ktorý pre žobráka nemá pochopenie, Ježiš má pre neho nielen uši, ale aj srdce. Žobrákovo volanie prenikne až k Ježišovmu srdcu. Preto sa ním nechá zastaviť na svojej ceste na kríž. To je zasľúbenie tohto príbehu, že volanie o milosť Ježiš nikdy nenechá bez povšimnutia.
Pane, aj my voláme a prosíme: Zmiluj sa nad nami!
