Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. Vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť.
Marek 5:38–43
V dome predstaveného synagógy Jaira sa stane neslýchaná udalosť. Dovtedy neotrasiteľná vláda smrti nájde v Ježišovi svojho premožiteľa. Moc smrti bola definitívne zlomená až vzkriesením Ježiša Krista. Ale aj táto udalosť je znamením a predzvesťou konečného Božieho víťazstva nad smrťou, keď sa naplnia slová: … a smrť už viac nebude… (Zj 21:4)
Jairus spozná, že Ježiš nikdy nepožehná niekoho na úkor druhého. Keď pomohol žene, nebolo to na úkor jeho dcéry. Spozná, že Ježišova moc stačí na každú situáciu, aj keby sa tá akokoľvek zhoršila. Na začiatku prišiel k Ježišovi s vierou, že môže uzdraviť jeho dieťa. Ale keď prišla správa o smrti dieťaťa, Ježiš ho volá k väčšej viere: Neboj sa, len ver! Ako keby mu tým povedal: Dôveroval si mi, keď šlo o súrnu záležitosť. Teraz mi dôveruj, keď ide o beznádejnú záležitosť. Veril si, že stačím na chorobu tvojho dieťaťa. Veríš mi, že stačím aj na smrť tvojho dieťaťa? A tak sa aj stalo. Z očakávaného uzdravenia sa stalo nečakané a oveľa slávnejšie privedenie späť k životu zo spánku smrti. Lebo Ježiš je vždy väčší, než sú akékoľvek naše predstavy o Ňom. Boh nám niekedy vezme všetky nádeje, aby sa ešte viac oslávil.
Udalosť však končí prekvapujúco: Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť. Ale prečo? Veď akú „reklamu“ by tým Ježišovi urobili, keby o tom hovorili?! Tak rozmýšľal aj boháč v podobenstve: Ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať. Ale dostane odpoveď:Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.(Lk 17:30-31) Kto neprijme slovo, toho nepresvedčí ani zázrak. Plačúci v dome vysmiali Ježiša, keď im povedal, že dieťa neumrelo, ale spí. Preto teraz nedostanú svedectvo o jeho vzkriesení. Keď na druhý deň susedia stretli Jairovu dcéru, asi si povedali: Ten Ježiš mal nakoniec predsa pravdu. Ona nebola mŕtva, len spala. Nevera si vždy nájde nejaké vysvetlenie, len aby nemusela kapitulovať pred Ježišom. Ale rodičia dievčaťa vedeli svoje. Aj my spolu s nimi.
Pane, posilni aj našu vieru, keď čelíme beznádejným situáciám!
