29. máj

Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.

Ježiš svojím narodením vstúpil do nášho času a priestoru, do viditeľného sveta, aby pri svojom odchode vystúpil z nášho časopriestoru a vstúpil do Božieho neviditeľného sveta. Jeho odchod pre Neho znamená návrat tam, odkiaľ prišiel. Prišiel zhora, od Otca, vrátil sa späť hore, k Otcovi. Ale aký význam má Ježišovo nanebovstúpenie pre nás? To je vyjadrené slovami Kréda: Posadil sa po pravici Boha Otca Všemohúceho. Alebo slovami nášho textu: … a zasadol po Božej pravici.

Tento obraz sediaceho Ježiša vyjadruje veľmi dôležitú duchovnú skutočnosť. Aby sme mu rozumeli, opýtajme sa: Kedy si človek sadne? Buď vtedy, keď je unavený, alebo vtedy, keď je so svojou prácou hotový. A práve o toto ide v prípade Ježišovho posadenia sa. On si sadol, posadil sa na znamenie, že jeho dielo je hotové, ukončené. Aké dielo? Dielo spásy.

Vtedy, keď Ježiš visel medzi nebom a zemou, keď vstúpil do strašnej tmy Božieho súdu a zavrhnutia, keď ako Boží Baránok niesol hriech sveta na sebe, vtedy zvolal: Dokonané je ! A teraz sa vracia k Otcovi a hovorí: Otče, dielo, ktoré si mi dal, aby som vykonal, je hotové, skončené, dokonané. A Syn si sadá vedľa Otca na znamenie: Hotovo!

O kňazoch  Starej zmluvy čítame:Každý kňaz stojí a koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obete. Ale o Ježišovi čítame:No Kristus priniesol jednu obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. (Heb 10:11-12) Oni stoja, On si sadol. V jeruzalemskom chráme neboli žiadne stoličky, žiadne miesto na sedenie. Prečo? Lebo úloha kňazov nikdy neskončila. Oni nikdy neboli so svojimi obeťami hotoví, aby si mohli sadnúť. Museli prinášať stále nové a nové obete zvierat. Ježiš si sadol, lebo priniesol jednu dokonalú obeť, samého seba a tým bola jeho úloha skončená. To je slávna a potešujúca zvesť, že za náš hriech je prinesená dokonalá a dostačujúca obeť!

Pane, ďakujeme Ti za tvoje ukončené dielo spásy!