Som Abrahámov sluha. Môj pán ma zaviazal touto prísahou: Neber pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov, v krajine ktorých žijem, ale choď do domu môjho otca a priveď pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva. Keď prídeš k mojim príbuzným a oni ti ju nedajú, vtedy ťa prísaha nebude zaväzovať… Teraz mi povedzte, či chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť. Ak nie, povedzte, a ja sa podľa toho obrátim napravo alebo naľavo. Lában a Betuél odpovedali: Vyšlo to od Hospodina… Zavolali Rebeku a spýtali sa jej: Pôjdeš s týmto mužom? Odpovedala: Pôjdem.
Genezis 24:34
Za jedným dievčaťom prišiel chlapec a povedal jej: Pán mi ukázal, že sa máš stať mojou ženou. Ona mu odpovedala: Modli sa za to, aby to ukázal aj mne. Keď sa niečo týka dvoch strán, tak Boh neukáže niečo jednej strane bez toho, aby to neukázal i druhej strane. A práve o to ide pri stretnutí sluhu s rodinou Rebeky. Jemu je už všetko jasné. On vie, že Rebeka je to dievča, ktoré sa má stať Izákovou ženou. Ale druhej strane nie je jasné zatiaľ ešte nič. Zo strany Rebekinej rodiny je ešte všetko otvorené. Čo ju nakoniec presvedčí, že to vyšlo od Hospodina?
Sluha vydá rodine svedectvo o Božom vedení pri hľadaní dievčaťa. Napriek svojmu presvedčeniu o tom, že ona je tá pravá, na rodinu nenalieha. Nesnaží sa ju nijako manipulovať, ani vnucovať svoj pohľad na vec. Ponechá jej úplnú slobodu rozhodnúť sa tak či onak. Prečo? Práve preto, že má istotu, že za tým je naozaj Boh. Keď je za tým Boh, čoho sa má báť? On vie, že tak, ako Boh ukázal svoju vôľu jemu, ukáže ju aj druhej strane. Že Boh privedie Rebeku k rovnakému poznaniu, k akému priviedol i jeho. Tak sa i stalo.
Niekedy stojíme pred otázkou, či určitá vec je od Boha, alebo nie. Či naše pochopenie jeho vôle je správne, alebo nie. Ale čo je od Boha, to On ukáže tým, ktorých sa to týka. Keď ukáže svoju vôľu jednej strane, ukáže ju i druhej strane na potvrdenie, že to naozaj vyšlo od Neho. Že je to naozaj jeho vôľa pre nás.
Pane, pomôž nám byť trpezlivými a počkať si na potvrdenie tvojej vôle!
