Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si ho uviedol do takého veľkého hriechu? Áron odpovedal: Nech sa nehnevá môj pán! Ty predsa poznáš tento ľud, že má sklon k zlému. Povedali mi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Veď nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta. Povedal som im: Kto má zlato, nech si ho strhne a prinesie mi ho. Hodil som to do ohňa a vyšlo z neho toto teľa.
Exodus 32:21 – 24
Mojžiš berie na zodpovednosť hlavného vinníka. Ním nie je ľud, ale Áron, kňaz. On uviedol ľud do veľkého hriechu. Aké smutné a tragické zároveň! Ten, ktorý mal odviesť ľud od hriechu, sám ho do neho uviedol. Áron však nie je jediný, kto také niečo vykonal. V dejinách cirkvi má mnohých nasledovníkov. To sú vodcovia, ktorí sa stali zvodcami. Lebo odviedli ľudí od uctievania pravého Boha k uctievaniu falošného boha. Teda modly. Raz aj oni budú braní na zodpovednosť. Nie Mojžišom, ale Bohom. Lebo uviedli ľudí do veľkého hriechu. Veď modloslužba je veľký hriech. Je prestúpením Božieho prikázania. Preto Ježišovo beda patrí všetkým, ktorí druhých uvedú do hriechu. (Lk 17:1)
Čo ti urobil tento ľud…? Neurobil nič, čím by sa previnil voči Áronovi. O to väčšia je Áronova vina, ktorý uviedol ľud do hriechu. Lebo ľud tým privolal na seba Boží trest. A čím väčší je hriech, do ktorého Áron ľud uviedol, tým väčšia je jeho vina. Čo odpovie Áron na Mojžišovo obvinenie? Nech sa nehnevá môj pán! Predtým je to Mojžiš, ktorý prosí Boha: Odvráť svoj prudký hnev… (Ex 32:12). Teraz je to Áron, kto chce odvrátiť Mojžišov hnev. Ale aký to rozdiel! Mojžiš neobhajuje vinný ľud pred Bohom, ale sa odvoláva na Božiu milosť. Vinný Áron sa však obhajuje tým, že zvaľuje vinu na ľud: Ty predsa poznáš tento ľud, že má sklon k zlému. Podobne sa vyhováral aj Adam v raji, keď vinu zvalil na ženu.
Bol to ľud, ktorý prišiel za Áronom so žiadosťou: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Ale bol to Áron, kto si vypýtal od ľudu zlato: Kto má zlato, nech si ho strhne a prinesie mi ho. Až potiaľto je Áronov opis udalosti pravdivý. Ako však vysvetlí utvorenie teľaťa? Hodil som to do ohňa a vyšlo z neho toto teľa. Vari si len nemyslí, že mu Mojžiš niečo také uverí?! Veď ako to bolo v skutočnosti? … zhotovil formu a ulial podobu teľaťa (Ex 32:4). Áron klame. Svojím klamstvom sa chce vyviniť. Ale vina sa rieši pokáním, nie klamstvom. Ani nie sebaobhajobou či zvaľovaním viny na druhého. To by mal kňaz vedieť. A nielen on. Aj my.
Pane, prosíme, neodním od nás ducha pokánia!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
