Predstavte si, že by ste viedli cirkevný zbor svojich snov. Takýto zbor s radosťou spieva, s potešením počúva Slovo a poslúcha ho. Neveriaci prichádzajú k viere v Krista a misionári sú vysielaní zakladať nové zbory doma i v zahraničí. Navyše, v širšej komunite máte dobrú povesť vďaka tomu, ako milujete svojich blížnych. Existuje iba jedno slabé miesto: drvivá väčšina vašich detí po ukončení strednej školy odíde od viery.
Je to zdravý zbor?
Pre mňa, bývalého kazateľa pre mládež, ktorý sa desaťročie zasadzoval o mládežnícku službu, to nie je nepredstaviteľný scenár. Štatisticky viac ako polovica študentov, ktorí boli súčasťou mládežníckej služby v našich zboroch, opúšťa vieru. Už teraz je prineskoro na prehodnotenie spôsobu, akým slúžime tínedžerom. Toto je kresťanský problém, ktorý musíme riešiť, nielen problém práce s mládežou.
Tu je niekoľko dôvodov, prečo by sa pastori mali zaoberať duchovnou prácou s mladými a rodinami na pôde zboru.
1. Tínedžerov oslovujeme prostredníctvom ich rodičov
Biblia a sociológia zdôrazňujú skutočnosť, že rodičia majú v živote svojho dieťaťa najväčší duchovný vplyv. Ak je to pravda (a to je), cirkvi si musia položiť otázku, ako vystrojujú rodičov k tomu, aby vychovávali svoje deti a tínedžerov v evanjeliu čo najlepšie. V mnohých cirkvách si bude predstava, že práca s mládežou a deťmi je miestom, kde rodičia a vedúci zboru spolu evanjelizujú a spolu učeníkujú budúcu generáciu, vyžadovať značné odhodlanie.
Pastori, ktorí sa zapájajú do výskumu a osvedčených postupov v duchovnej práci s mládežou a rodinami, budú pripravení viesť zbor novým smerom, a nie pokračovať v tom, čo sa robilo niekoľko posledných desaťročí. Svet mládežníckej služby hovorí o tom, čo to znamená integrovať študentov do života cirkvi a nadviazať zmysluplné partnerstvá s rodičmi. Dúfam, že v nadchádzajúcom desaťročí dôjde k zmysluplnej zmene v oblasti práce s mládežou. Pastori, ktorí sú informovaní a investujú, by mohli mať v tomto dialógu významný hlas.
2. Na teologickom seminári sa to nenaučíme
Prevažná väčšina seminárov obsahuje kurzy o službe mládeži a rodinám ako voliteľné predmety v učebných osnovách kazateľských odborov. Iba zopár seminaristov absolvuje aspoň jeden z týchto predmetov, ak len neplánujú slúžiť práve ako kazatelia pre mládež a rodiny. To znamená, že vysielame generáciu kazateľov, ktorí dokážu analyzovať grécke infinitívy a vysvetliť, prečo je dokumentárna hypotéza nepravdivá, ale ktorí nikdy zmysluplne neuvažovali o tom, aká by mala byť štruktúra cirkvi, aby odovzdávala vieru z generácie na generáciu.
Neobviňujem kazateľov, že nikdy nemyslia na deti alebo tínedžerov. Mnohí vyhodnocujú svoje skúsenosti v zbore, detskej besiedke a na mládeži. Je zrejmé, že mnoho rodičov sa modlí a usilovne snaží vychovávať svoje deti vo viere. To však neznamená, že skutočne študovali ako duchovne slúžiť mládeži a deťom. Čítanie kníh, ako je Biblická teológia služby mládeže (Biblical Theology of Youth Ministry), so staršími by vás mohlo obohatiť o spôsoby, akým by vaša cirkev mohla odovzdávať evanjelium a začleniť študentov do života cirkvi.
3. Mali by sme dodržať svoje sľuby
Zbory, ktoré požehnávajú alebo krstia deti, skladajú posvätný sľub. Pre rodičov je to viac než roztomilý okamih, kedy oslavujú svoje deti. Je to svätý okamih, v Starej i Novej zmluve reflektovaný rodičmi, ktorí predkladajú svoje deti pred Pána a prosia ho o požehnanie pre ich život. A cirkev sa podobne zaväzuje, sľubuje, že sa bude za deti modliť a podporovať ich, spolu s rodičmi ich evanjelizovať a viesť k učeníckemu životu. Zdá sa, že niektoré cirkvi na tieto sľuby zabudnú hneď, keď deti opustia detskú besiedku. Avšak dátum vypršania platnosti tohto sľubu neexistuje.
Keď sa kazatelia a starší uspokoja s delegovaním tejto služby a vyhýbajú sa osobnej angažovanosti, cirkev zanedbáva svoj sľub voči týmto deťom, ich rodičom a dokonca aj voči Pánovi. Bolo by lepšie, keby cirkvi prestali požehnávať alebo krstiť deti, ako upadnúť od Pánovej kázne, pretože porušili svoj sľub. Možno je jedným z dôvodov, prečo sme videli toľko zborov zomierať a deti odchádzať od viery, to, že Pán pohol ich svietnikom (Zj 2:5) kvôli nedodržaným sľubom.
4. Sme rodina; Toto sú naše deti
Kazatelia s modlitbou oddaní výchove ďalšej generácie v evanjeliu pamätajú na to, že „všetky deti sú naše deti“. Ak je zbor skutočne rodinou, potom slobodní dospelí, páry, ktoré zažívajú neplodnosť, manželia s odrastenými deťmi a starí rodičia, títo všetci považujú deti zboru za svoje vlastné.
Pastori majú toho na tanieri veľa. Zvlášť v tomto post-COVIDovom svete sa zdá, že sa od pastorov očakáva, že budú ovládať všetko. Mojou túžbou nie je priložiť im k už aj tak preplnenému zoznamu úloh. Nech je to jednoduchá pripomienka toho, že vaše pastoračné povolanie zahŕňa budúcu generáciu. Neprehliadali sme v snahe o zdravé a na evanjelium zamerané zbory svoje deti a mladých?
Jeden z najzrejmejších spôsobov, ako si môžu pastori splniť sľub, je pamätať na deti a tínedžerov v laviciach počas prípravy a prednesu kázne. Položiť si jednoduchú otázku – „Ako tento text odhaľuje charakter a dobrotu Boha nasledujúcej generácii?“ – nie je nič zložité. Ak ste pri príprave kázne nikdy nemysleli na tínedžerov, porozprávajte sa so svojim vedúcim mládeže alebo rodičmi tínedžerov a požiadajte ich o pomoc pri vytváraní zmysluplných aplikácií do života študentov. Bude to dobrý začiatok obnovy svojho sľubu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
