Ak by ste zakladali cirkevný zbor, ktorá by bola prvá kniha Biblie, z ktorej by ste kázali? Domnievam sa, že len málokto z vás by povedal Júdov list. Bolo to práve po krátkej ceste cez ohromujúce sľuby a prísne varovania nachádzajúce sa v jednej z najviac zanedbávaných novozákonných kníh, keď sme v našom miestnom zbore usporiadali Večeru Pánovu vôbec po prvý krát a urobili záväzok vzájomnej lásky.
Júda nás učí, že praví kresťania bojujú za vieru, ktorá bola raz navždy odovzdaná svätým. Júda nás učí, že praví kresťania odmietajú všetky náhrady a pevne sa držia Toho, ktorý ich neopustí. Stručne povedané, kresťania každej doby musia strážiť doktrínu tak, ako ich stráži Boh. To je posolstvo Júdovho listu.
Prečo by ste však vy mali kázať z Júdovho listu? Tu sú štyri dôvody.
1. Júda zakoreňuje našu identitu ako kresťanov v tom, čo Boh robí pre nás, nie v tom, čo robíme my pre neho.
Ak je váš zbor ako ten môj, potom je plný mužov a žien, ktorí majú zmätok v podstate ich skutkov a ich spásy. Aj keď by nikto nemohol poprieť svoju slávnu identitu vykúpených hriešnikov, mnoho kresťanov sa trápi a žije tak, akoby to, čo robia pre Boha, bolo operačnou pákou ich vzťahu s Bohom. A Júda túto myšlienku rozbíja hneď v prvom verši.
Kresťania sú „tí, ktorí sú povolaní, milovaní v Bohu Otcovi a zachovávaní pre Ježiša Krista“ (Júd 1:1). Je to Boh, ktorý nás volá, miluje nás a drží nás. Základom pre evanjelium je skutočnosť, že pokiaľ by sa Boh zvrchovane nerozhodol nás spasiť, potešiť a zachovať, boli by sme bez nádeje. Dokonca všetko to, k čomu nás Júda nabáda – bojovať (Júd 1:3), pamätať (Júd 1:17), budovať sa a modliť sa (20), snažiť sa udržiavať sa v láske k Bohu (Júd 1:21) – to všetko je založené na pravde toho, čo Boh pre nás urobil v Kristovi (Júd 1:1) – a na jeho zachovávajúcej moci, ktorou zabezpečí, aby nás dostal domov (Júd 1:24). Je to Boh, ktorý nás zachránil, ktorý nás zachraňuje, a ktorý nás zachráni.
Pripomeňte svojim ľuďom, že sú Bohom povolaní, milovaní a zachovávaní – nie kvôli ich úsiliu, ale kvôli jeho milosti.
2. Júda pripravuje celú cirkev na boj proti podvodníkom, ktorí predávajú falošnú vieru.
Kresťanský život je tímový šport. Takže keď Júda varuje pred falošnými učiteľmi a falošnými profesormi, nepíše starším, kazateľom a vedúcim cirkvi – píše cirkvi. Júda hovorí, že vy všetci musíte bojovať „za vieru raz navždy odovzdanú svätým“ (Júd 1:3). Keby sme zamenili metafory, sú to ľudia v laviciach, ktorí musia byť vybavení na boj (Ef 4:12) a nasadení do prvých línií, pripravení vyvrátiť falošnú doktrínu a stáť pevne proti prílivu kultúry.
Potrebujete svojich ľudí zaškoliť, ako spoznať rozdiel medzi pravou kresťanskou vierou a všetkými jej kópiami? Potom kážte z Júdovho listu! Nebuďte prekvapení, ak odídu s lepšou schopnosťou rozoznať, čo nie je zdravé učenie, aj keď to bude pochádzať z knihy v sekcii „kresťanských“ kníh Martinusu. Júda poskytuje majstrovský kurz v odhaľovaní falošného náboženstva, keď píše: „Vkradli sa totiž medzi vás niektorí ľudia, o ktorých bol už dávno napísaný súdny výrok. Sú to bezbožníci, ktorí zamieňajú milosť nášho Boha na výstrednosti a zapierajú jediného vládcu a nášho Pána, Ježiša Krista“ (Júd 1:4).
Cvičte svojich ľudí, aby sa mali na pozore pred učiteľmi, ktorí vám v skutočnosti nepovedia, čomu veria, nikdy nehovoria o súde, nemajú za cieľ zbožnosť svojich poslucháčov a šíria lacnú milosť. Nakoniec títo „učitelia“ svojimi slovami alebo svojím životom zapierajú Krista.
3. Júda nám pripomína nemennú povahu Boha, ktorý súdil a ktorý bude súdiť.
Ak vás sladkosť úvodných a záverečných veršov môže viesť k tomu, aby ste kázali list Júdu, upozorňujem, že v strede je toho veľa o súde. A myslím si, že je to pádny dôvod kázať na túto knihu. Verše Júd 1:5-16 vysvetľujú, ako by nás predchádzajúce Božie skutky súdu (nad generáciou z púšte, nad Sodomou a Gomorou) mali varovať pred jeho posledným budúcim súdom. Tak ako Boží hnev dopadol na tých, ktorí predtým neverili (Júd 1:5), podobne bude Boh súdiť aj tých, ktorí sa nedokážu odvrátiť od svojho hriechu a prijať milosrdenstvo (Júd 1:21).
Júda má jasno: Boh Novej zmluvy sa nelíši od Boha Starej zmluvy. Je nemenný. Správať sa, akoby bol Boh v Starej zmluve zlý, ale v Novej zmluve milý, je jednoducho nesprávne. A čo viac, vypočuť výzvu niektorých na „odpojenie“ Starej zmluvy od nášho kresťanstva znamená odklon od apoštolskej viery odovzdanej prvotnej cirkvi, ktorá je dnes zverená veriacim.
Súd prichádza. V hre je večnosť. Bohu sa nikto nebude vysmievať. Júda sa postará o to, že budete hovoriť o konečnom osude tých, ktorí sa nedržia viery v Krista. Ako to urobíte, zaznie varovanie pre všetkých tých, ktorí sa síce hlásia ku Kristovi, ale ktorých životy ním nie sú uchvátené. Tento druh milosrdného hovorenia pravdy môže byť dokonca prostriedkom, ktorý si Boh používa, aby niektorých vytrhol z ohňa (Júd 1:23).
4. Júda ohlasuje dobrú správu tým, ktorí majú najslabšiu vieru.
Naše zbory sú plné pochybovačov. Pochybujú o Božej dobrote. Pochybujú o jeho láske. Pochybujú o svojej spáse. Aj kazatelia pochybujú – niektorí z nás viac ako ostatní. Každý, kto strávil čo i len krátky čas nasledovaním Ježiša, si bolestne uvedomil svoju neschopnosť excelovať v kresťanskom živote. A tak všetci vieme, že ak by naša konečná spása spočívala na našich pleciach, potom by sme bezpochyby zakopli a padli a stratili naše postavenie pri Bohu.
Ale tu je dobrá správa: nie, nespočíva! „Tomu však, ktorý vás môže uchrániť pred pádom a nepoškvrnených postaviť“ (Júd 1:24). Boh dostane všetku slávu (Júd 1:25), pretože on je ten, kto nás podporuje a udržuje. Pre tých, ktorí sa kolíšu každý deň a niekedy každú hodinu, je mimoriadne dobrou správou, že nás nespasí sila našej viery, ale sila Božieho zovretia.
Kazateľ, tvojou úlohou je snažiť sa predstaviť všetkých ako zrelých v Kristovi (Kol 1:28), nielen tých silných. Povzbudzujte slabšie ovce tým, že ich budete upozorňovať na pravdu evanjelia v Júdovom liste, aby mohli jedného dňa stáť v prítomnosti jeho slávy s veľkou radosťou (Júd 1:24).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
