Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície predkov a jedia chlieb nečistými rukami? On im odpovedal: Veru, výstižne proroctvo o vás pokrytcoch vyslovil Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku. Opustili ste Božie prikázania a pridŕžate sa ľudského podania.
Marek 7:5–8
Tento ľud ma ctí perami… Vari je na tom niečo zlé, keď Boha uctievame ústami? Nie. Veď súčasťou verejných bohoslužieb je aj spoločné vyjadrenie úcty k Bohu už či spevom alebo modlitbami. Zlé je to, keď Boha uctievame len ústami. Lebo uctievanie nie je v prvom rade záležitosťou úst, ale srdca. Nespočíva v slovách, ale v postoji srdca. Preto Boh neprijíma uctievanie, ktoré Mu preukážeme ústami, ale len to, ktoré Mu preukážeme poslušným a oddaným srdcom. A práve to je to, čo farizejom pri uctievaní Boha chýbalo: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.
Ústami pri Bohu, srdcom ďaleko od Neho. Zbožné slová sa stali náhradou za zbožnosť srdca. Ale Boha nezaujíma, čo hovoria naše ústa, ale ako je na tom naše srdce. Či je blízko alebo ďaleko od Neho. Nikto to nemôže tak dobre posúdiť ako práve On. Lebo Boh ako nebeský „kardiológ“ dokonale pozná stav ľudského srdca. Ak ústa hovoria jedno a srdce druhé, potom slová proroka Izaiáša platia aj o vás pokrytcoch, ako Ježiš nazýva farizejov.
Čo to znamená, keď ich Ježiš nazve pokrytcami? Je to nadávka alebo urážka? Ani jedno ani druhé. Je to duchovná diagnóza ľudí, ktorí jedno predstierajú a celkom iné žijú. Pokrytec je človek dvoch tvárí. Na verejnosti nosí masku zbožnosti, ktorú si v súkromí zloží z tváre. Čo však Ježiša oprávňuje vysloviť o farizejoch takúto diagnózu? Opustili ste Božie prikázania a pridŕžate sa ľudského podania. Božie prikázania, teda Písmo, nahradili tradíciou. A zachovávanie cirkevnej tradície povýšili nad zachovávanie Božích prikázaní. Tradícia sa tak stala dôležitejšou ako samotné Písmo. Ľudské nariadenia a predpisy sa stali dôležitejšími ako Božie prikázania.
Čo z toho vyplýva?Zbytočne ma však uctievajú… Kto si myslí, že Boha si uctí zachovávaním tradície, veľmi sa mýli. O takom uctievaní platí, že je zbytočné, márne. A rovnako to isté platí o uctievateľoch! Zbytočne ma však uctievajú…
Pane, odpusť nám, keď neraz zbožnosť srdca nahrádzame zbožnými slovami!
