Preto Abrám povedal Lótovi: Nech nie je rozbroj medzi nami, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi, veď sme bratia. Či nie je pred tebou celá krajina? Preto ťa prosím, oddeľ sa odo mňa! Ak pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo; ak si vyberieš pravú stranu, ja sa poberiem na ľavú.
Genezis 13:7-9
Vznikne spor a čo ďalej? Treba ho riešiť, ale ako? Kto má prísť za kým ako prvý? Slabší, či silnejší, mladší, či starší? Má to byť ten, kto je ochotný zrieknuť sa svojich práv a ustúpiť. Sú spory, ktorých jediné riešenie spočíva v tom, že sa nájde niekto, ten povestne múdrejší, ktorý sa dobrovoľne vzdá svojich nárokov a práv. To je cena, ktorú treba niekedy zaplatiť za pokoj. Práve túto cenu je Abrahám ochotný zaplatiť. Preto prichádza s veľkorysou ponukou. Ten, ktorému patrí právo voľby, slobodne prenecháva toto právo druhému.
Kde sa to v Abrámovi berie, že nebojuje za svoje práva? Že sa ich dobrovoľne zrieka? Čo sa musí stať s človekom, aby bol takto slobodný od seba? Slobodný od seba vo svete, v ktorom sa každý domáha svojich práv? Musí prežiť svoj osobný návrat k oltáru, svoje pokánie. Lebo len ľudia pokánia sú slobodní od seba.
Čo vidíme pri Abrámovi nie je nič iné ako ovocie pokánia. Boh totiž preverí opravdivosť každého pokánia. A preveril ho i v prípade Abráma. Tou previerkou sa stal práve majetok, ktorý Abrám nadobudol v Egypte. Ak sme sa pýtali, prečo Boh dovolil Abrámovi vrátiť sa s tým, čo nečestne nadobudol, tu máme odpoveď. Boh mu to ponechal, aby na vzťahu k majetku preveril opravdivosť jeho pokánia. A práve v spore o majetok sa ukázalo, že Abrám sa s Egyptom rozišiel nielen priestorovo, ale aj vnútorne. Majetok si síce priniesol, ale zostal od neho slobodný. Len preto je slobodný vzdať sa svojich práv a právo voľby prenecháva Lótovi.
Pane, Ty preveríš i náš vzťah k tomu, čo máme. Pomôž nám mať bez toho, aby sme mali pri tom svoje srdce.
