Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha!
Exodus 20:7
Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha nadarmo… Pri týchto slovách nám asi hneď napadnú ľudia z ulice, tí vonku, ktorí bežne vyslovujú Božie meno nadarmo. Niektorí používajú Božie meno v podobe zvolania. Iní keď zahrešia, použijú Božie meno ako nadávku. Ale toto prikázanie nie je adresované ľuďom ulice, neveriacim. Je adresované Božiemu ľudu, veriacim. Lebo je to práve Boží ľud, ktorý je v pokušení zneužívať Božie meno.
V prípade ľudu Starej zmluvy to boli predovšetkým prísahy, v ktorých sa Izraeliti zaprisahávali Božím menom. Jeho používaním chceli dodať vierohodnosť svojim slovám. Preto prisahali na Boha, čím Ho privolávali za svedka svojho sľubu. Robili to aj vtedy, keď už vopred vedeli, že svoju prísahu či sľub nedodržia. Alebo prisahali na Božie meno aj v prípade falošného svedectva. Preto Ježiš zakazuje prísahy. Má stačiť naše áno – áno, nie – nie. (Mt 5:33n)
Kedy kresťan vyslovuje Božie meno nadarmo? Teda zbytočne, naprázdno, naľahko? Neraz to robí vo svojej modlitbe. Božie meno používa nielen na oslovenie, ale opakovane, znovu a znovu vyslovuje Božie meno ako mantru. Ako zbožnú slovnú vatu. Alebo keď chceme dodať vážnosť a vierohodnosť nášmu svedectvu, tak sa odvolávame na Pána: Pán mi povedal, Pán mi ukázal, Pán ma viedol, Pán, Pán, Pán! Ono to totiž vyzerá oveľa duchovnejšie, keď svoju reč vyšperkujeme častým odvolávaním sa na Pána. Alebo na Boha. Niekedy sme v pokušení kryť Božím menom a jeho autoritou vlastné záujmy. Podoprieť svoje názory. Prehlásime za Božiu vôľu niečo, s čím Boh nemá nič spoločné. Aj vtedy, keď vedieme lacné reči o Bohu, vyprázdňujeme Božie meno.
Božie meno je viac zneužívané zbožnými ako bezbožnými. Teda tými, ktorí častejšie berú jeho meno do úst. A je zneužívané viac vtedy, keď hovoríme o Bohu na verejnosti, ako keď hovoríme s Bohom v skrytosti. Keď sme na bohoslužbách ako keď sme v súkromí. Vari sa teda máme báť brať Božie meno do úst? Áno i nie. Bojme sa brať Božie meno naľahko, aby sme sa ním „neoháňali“ na všetky strany a pri všetkých príležitostiach. A tým sa snažili vyzerať duchovnejšie. Ale nebojme sa brať Božie meno do úst vtedy, keď je naše srdce naplnené bázňou pred Ním. Veď nielen Izraelitom v Starej zmluve, ale aj nám v Novej zmluve bolo zjavené Božie meno: Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta (Jn 17:6). Ježiš nám zjavil Boha ako Otca. Ako nášho Otca! Preto nevyslovíš meno svojho Otca nadarmo! Prečo nie? Z úcty a bázni k svojmu Otcovi.
Pane, nech naše používanie Božieho mena svedčí o našej bázni pred nebeským Otcom!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
