Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. Potom v pekle v mukách pozdvihol svoje oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone.
Lukáš 16:22-23
Pri pohľade na nespravodlivosť, ktorá je na svete, sa niektorí ľudia utešujú tým, že predsa len existuje jediná spravodlivosť, ktorou je smrť. Lebo každý musí zomrieť, i bohatý i chudobný. Smrť nerobí rozdiely, zrovná všetkých. Na cintoríne vedľa seba ležia jedni i druhí.
Aj v Ježišovom podobenstve rovnako zomiera boháč ako i žobrák. Ale Ježiš nehovorí o smrti ako o tej, ktorá zrovná údel všetkých. Práve naopak, ona mení údel človeka. Lebo Lazára vidíme v nebi, pre ktoré Ježiš používa židovský obraz: Abrahámovo lono. Boháča vidíme v pekle, v pekelnom ohni. Tu na zemi obaja žili blízko seba, jeden vedľa druhého. Po smrti sa ich cesty definitívne rozišli. Bariéra, ktorá ich delí, je neprekonateľná. Žiadna nádej na zmenu údelu za hrobom, vo večnosti neexistuje. Ten stav je spečatený, konečný, nemenný.
Ak pre Lazára smrť znamená koniec trápenia a začiatok radosti, pre boháča znamená koniec radosti a začiatok trápenia. Prečo šiel boháč do pekla? Nie preto, že bol bohatý, ale že bol bezbožný. Jeho bohatstvo ho vzdialilo od Lazára i od Boha. Nie Boh, ale majetok bol jeho bohom. Preto jeho srdce stvrdlo. Lazár predo dvermi mu bol ľahostajný.
Prečo šiel Lazár do neba? Nie preto, že bol chudobný, ale preto, že bol Boží. Lazár mal vzťah s Bohom, preto ho Boh poznal podľa mena. Ani jeho chudoba ho nevzdialila od Boha, naopak. V jeho chudobe sa mu Boh stal jeho bohatstvom, jeho pomocou.
Smrť neprinesie zrovnanie ľudských údelov, ale ich zmenu. Karta sa obráti, údely sa vymenia. Pre niekoho k lepšiemu, pre iného k horšiemu.
Pane, pomôž nám pamätať, že život má i druhé dejstvo, to za oponou smrti!
