Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
A hľa, ruka môjho zradcu je s mojou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza! A oni sa medzi sebou hádali, kto z nich je ten, čo to urobí.
Lukáš 22: 21 – 22
A oni sa začali rmútiť a hovoriť mu jeden po druhom: Či som to ja? A iný tiež: Či azda ja?
Marek 14: 19
Slová o zradcovi a o zrade učeníkov veľmi zneistia. Preto sa Ježiša pýtajú: Či som to ja? Každý z nás si tú otázku môže položiť trochu inak. Akú mám istotu, že budem Ježišovým nasledovníkom aj o rok, aj o desať či dvadsať rokov, ak ešte budem žiť? Akú mám istotu, že v deň, keď budem zomierať, nebudem zomierať ako zradca, ktorý zradil Ježiša a Božiu vec v tomto svete? Ako odpadlík od viery? Ale že budem zomierať ako Ježišov učeník, ktorý Mu zostal verný až do smrti? Toto je otázka, ktorú si máme zodpovedať. Lebo toto je otázka, pred ktorú nás stavajú Ježišove slová o zradcovi a o zrade.
Veď Judášom to neskončilo. Jeho príbeh sa znovu a znovu opakuje v dejinách cirkvi. V cirkvi sa vždy budeme stretávať nielen s hriechom, ale aj s neverou, s odpadnutím, so zradou ľudí. Lebo nemôžeme zabrániť tomu, aby do cirkvi mal prístup aj hriech, aj diabol. On mal prístup aj medzi dvanástich. Len nebo bude miestom, kde už diabol a hriech nebudú mať prístup. Ale cirkev nie, lebo ona je a vždy aj bude zmiešaným spoločenstvom. Vždy tu budú takí, ktorí aj začnú s Ježišom, ale skončia bez Neho.
Preto sa musíme pýtať: Pane, či som to ja? Akú istotu môžem mať, že ja zostanem Ježišovi verný až do konca? Mojou jedinou istotou sú ruky, ktoré pri poslednej večeri lámali chlieb a podávali víno. Tieto ruky boli na druhý deň pribité na dreve kríža. Ježišove prebodnuté ruky sú mojou jedinou istotou, že keď som do nich vložil celú svoju bytosť, svoje telo aj dušu, svoju minulosť, prítomnosť aj budúcnosť, svoju časnosť aj večnosť, že z týchto rúk nevypadnem. Do nich som vložil aj svoje zradné srdce, aj svoje prehry a zlyhania, svoju nevernosť aj náklonnosť k odpadnutiu. Do nich som vložil všetko to, aký som bol, aký som aj to, aký raz ešte budem s dôverou, že za všetko zaplatili tieto ruky. Hoci si vôbec nemôžem byť istý sám sebou, môžem si byť úplne istý Kristom, že sa ma nikdy nevzdá. Hoci pochybujem o sebe, o svojej schopnosti zostať verný až do konca, nemusím pochybovať o Kristovi, o jeho schopnosti zachovať ma pre seba až do konca.
Pane, nemôžeme sa oprieť o našu vernosť voči Tebe, ale ďakujeme, že sa môžeme oprieť o tvoju vernosť voči nám.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
