Biblia a teológia

5. február

Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí majetní dávali veľa. Tu prišla jedna chudobná vdova a hodila dve drobné mince, dovedna kvadrant. Zavolal si učeníkov a povedal im: Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. Všetci tam dali zo svojho prebytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.

Marek 12:41-44

Pred chrámovou pokladnicou sa odohráva neviditeľná duchovná dráma. Najprv prichádzajú bohatí, ktorí hodia veľké sumy peňazí. Čo viac by sme chceli? Plán príjmov je splnený, prevádzka chrámu je zabezpečená, o kňazov je dobre postarané, všetky potreby sú pokryté.

Po bohatých prichádza chudobná vdova. Keďže je vdova, nemá muža, ktorý by ju zaopatroval. Keďže je chudobná, nemá majetok, ktorým by bola zabezpečená na starobu. Je to žena, ktorá je ľudsky i hmotne úplne nezaistená. Na jej mieste by človek ľahko prepadol strachu o seba. Čo bude so mnou? Z čoho budem žiť? Ona však robí niečo, čo nám vyráža dych. Tá, ktorá je sama odkázaná na pomoc, dáva ešte i to málo, čo má. Keď stojí pred chrámovou pokladnicou, zabúda na seba, na svoje potreby a myslí len na Boha a na potreby Božieho diela.

Dve drobné mince! Čože je to?! Z nich veľký úžitok nebude. Zato žena si ešte viac sťažila svoju situáciu. Radšej si ich mohla nechať. Takto by mohol niekto rozmýšľať. Nie, ona si ich nemohla nechať. Lepšie povedané, mohla, ale nechcela. Tu totiž vôbec nejde o jej dve mince. Tu ide o jej vzťah k Bohu. Tento vzťah sa nemeria tým, čo nemáme, ale tým, čo máme. Ona viac nemá, ale čo má, to dá. Lebo Boh jej za to stojí. Druhí dávajú z veľkého bohatstva, ona dáva z veľkej lásky.

Ak si myslíme, že jej drobné mince sa stratia medzi zlatými mincami boháčov, tak sa veľmi mýlime. Nestratia sa. Ľudským očiam možno áno, ale nie Ježišovým očiam. Práve tak sa nestratí ani ich darca. Našu pozornosť zvyčajne zaujmú tí, ktorí dávajú veľa. Ježišovu pozornosť však zaujala tá, ktorá dala najmenej, ale v skutočnosti dala najviac.

Pane, pomôž nám zabúdať na seba, keď ide o Teba!

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.

Rastislav Betina tiež napísal