Mnohí si myslia, že veriaci v Krista by mali dávať desiatky (definované ako dávanie 10 percent z príjmu), a mnohí používajú jazyk “desiatkov a obetí” pri bohoslužbách. Iní sú rovnako presvedčení, že desiatky sa od veriacich nevyžadujú.
Ktorý názor je vernejší Božiemu slovu?
Toto určite nie je záležitosť, kvôli ktorej by veriaci mali opustiť spoločenstvo zboru. Láska je oveľa dôležitejšia ako náš názor na platenie desiatkov (1Kor 13). Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že platenie desiatkov sa od veriacich v Ježiša Krista nevyžaduje, ba dokonca sa ani nepodporuje. Takýto postoj však treba vysvetliť.
Desiatok v Starej zmluve
Čo hovorí Stará zmluva o desiatkoch? Abrahám dal desatinu zo svojej vojnovej koristi Melchisedek (Gn 14:20) a List Hebrejom sa odvoláva na túto správu, aby podporil nadradenosť Melchisedekovho kňazstva nad Léviho (Heb 7:4-10). Boh sa stretol s Jakubom v Bételi a prisľúbil mu zmluvné požehnanie; patriarcha sľúbil Bohu desatinu zo všetkého, čo dostane (Gn 28:22).
Desatina z izraelského obilia, ovocia a stáda sa dávala Hospodinovi (Lv 27:30-32; Dt 14:22-24; porov. 2Krn 31:5-6; Neh 13:5,12). Ľud dával desatinu Léviovcom na ich podporu (Nm 18:21-24; porov. Neh 10:38; Neh 12:44) a Léviovci zasa mali dávať desatinu veľkňazovi (Nm 18:25-28). Tým, ktorí desiatok nedávali, hrozilo prekliatie, kým tým, ktorí desiatok dávali, bolo prisľúbené požehnanie (Mal 3:8-10).
Hoci by sme mohli predpokladať, že starozmluvný Izrael dal celkovo 10 percent, v skutočnosti je ťažké určiť, koľko dal. V tomto krátkom článku sa nemôžeme zdržiavať podrobnosťami, ale niektorí si myslia, že Izraeliti dávali 14 desiatkov počas siedmich rokov; iní sa domnievajú, že dávali 12. Bez ohľadu na to, keď spočítame požadované desiatky, suma určite presahovala 10 percent. V skutočnosti sa toto číslo pravdepodobne pohybovalo niekde okolo 20 percent ročne.
Prečo sa dnes nevyžadujú desiatky
Existuje sedem rozhodujúcich dôvodov, prečo tvrdíme, že kresťania nie sú povinní dávať desiatky.
1. Veriaci už nie sú pod Mojžišovskou zmluvou (Rim 6:14-15; Rim 7:5-6; Ga 3:15–Ga 4:7; 2Kor 3:4-18).
Príkazy stanovené v Mojžišovskej zmluve už pre veriacich neplatia. Niektorí sa odvolávajú na rozdelenie medzi občiansky, obradný a morálny zákon, aby podporili platenie desiatkov. Podotýkam však, že toto rozdelenie nie sú základom, ktorý Pavol používa, keď hovorí o tom, ako sa zákon vzťahuje na nás dnes. A aj keby sme použili toto rozdelenie, desiatok zjavne nie je súčasťou morálneho zákona. Je pravda, že morálne normy Starej zmluvy platia aj dnes a líšia sa od Kristovho zákona v Novej zmluve, ale desiatok medzi týmito príkazmi nie je.
2. Príklady Abraháma a Jákoba nie sú normatívnymi vzormi.
Niektorí si myslia, že desiatok sa vyžaduje, pretože Abrahám aj Jákob dávali desatinu a obaja žili pred platnosťou Mojžišovskej zmluvy. Takéto príklady však sotva dokazujú, že desiatok je určený pre všetky časy. Abrahámov dar Melchisedekovi bol jednorazovou udalosťou; neexistuje dôkaz, že by Bohu pravidelne dával desiatok.
Jakubovo darovanie desiatku znamenalo jeho vďačnosť Bohu za to, že mu prisľúbil, že bude s ním a bude ho chrániť. Jeho vďačnosť a štedrosť nás oslovujú aj dnes, ale historický opis toho, čo Jákob dal, nepodporuje myšlienku, že všetci veriaci musia dať Bohu desatinu svojho príjmu.
3. Desiatky sa dávali Lévijcom a kňazom, ale v novej zmluve Lévijci a kňazi nie sú.
Lévijci a kňazi boli spätí s obetným systémom starej zmluvy. Teraz sú všetci veriaci kňazmi (1Pt 2:9; Zj 1:6; Zj 5:10; Zj 20:6), pričom Ježiš je naším melchisedekiánskym veľkňazom (Heb 7).
4. Desiatok sa viaže na pôdu, ktorú Izrael dostal podľa starej zmluvy.
Izrael mal každé tri roky sláviť desiatok v Jeruzaleme. Táto požiadavka sa však nemôže vzťahovať na dnešných kresťanov. Týkala sa Židov ako národa – Židov, ktorí žili v zasľúbenej krajine. S príchodom Krista už židovský národ nie je miestom, kde sa nachádza Boží ľud, hoci jednotliví Židia sú súčasťou cirkvi prostredníctvom viery v Ježiša.
Pozemský Jeruzalem už nie je v centre Božích zámerov (Ga 4:25). Veriaci sú súčasťou nebeského Jeruzalema (Ga 4:26) a tešia sa na budúce mesto (Heb 11:10), na nové nebo a novú zem (Zj 21:1–Zj 22:5). Abrahám nie je dedičom izraelskej krajiny, ale celého sveta (Rim 4:13).
5. Ak je dnes potrebné dávať desiatky, koľko by sme mali dávať?
Ako bolo uvedené vyššie, tento počet bol určite vyšší ako 10 % a blížil sa k 20 %. Tí, ktorí obhajujú desiatky, by sa pravdepodobne mali uspokojiť s 20 percentami.
6. Keď Ježiš potvrdil desiatok, bolo to pred začiatkom novej zmluvy.
Niektorí obhajujú desiatky tým, že Ježiš ich chválil, aj keď povedal, že sú menej dôležité ako iné veci (Mt 23:23; Lk 11:42). Tento argument sa zdá byť silný, ale nie je presvedčivý. Ježiš tiež spomínal prinášanie obetí v chráme (Mt 5:23-24), ale kresťania si nemyslia – aj keby bol chrám obnovený -, že by sme to mali robiť. Slová nášho Pána sú pochopiteľné, keď sa zamyslíme nad jeho umiestnením v dejinách spásy.
Ježiš hovoril o obetiach a desiatkoch pred krížom a vzkriesením, pred začiatkom novej zmluvy. Desiatky a obety používal ako ilustráciu, keď sa obracal na svojich súčasníkov. Zachovával zákon, keďže sa “narodil pod zákonom” (Ga 4:4). Jeho slová však dnes nemôžeme chápať ako pochvalu za platenie desiatkov, rovnako ako jeho slová o prinášaní obetí.
7. V Novej zmluve sa nikde nespomína desiatok, hoci sa tam nachádzajú príkazy štedro dávať.
Keď sa kresťanom prikazuje, aby dávali chudobným, nie je im prikázané dávať “chudobný desiatok”. Namiesto toho sú poučení, aby štedro pomáhali tým, ktorí to potrebujú (Sk 2:43-47; Sk 4:32-37; Sk 11:27-30; Ga 2:10; 1Kor 16:1-4; 2Kor 8:1–2Kor 9:15). Napríklad 1. Korinťanom 16:1-4 pasáž často citovaná v populárnych kruhoch na podporu – nespomína desiatky; týka sa jednorazového daru pre chudobných svätých v Jeruzaleme.
Darujte štedro
Aj keď sa dnes desiatky nevyžadujú, neznamená to, že by veriaci mali hromadiť svoj majetok.
Máme prikázané podporovať tých, ktorí hlásajú evanjelium (Mt 10:10; Lk 10:7; 1Kor 9:6-14; 1Tim 5:17-18). A hoci by sme sa mali tešiť z dobrých vecí, ktoré nám Boh dáva, sme tiež povolaní byť štedrí k tým, ktorí to potrebujú (1Tim 6:17-19; 2Kor 8-9). Bohatstvo sa môže tak ľahko stať modlou, ktorá nás vedie k tomu, že opustíme Pána.
Keďže Boh má byť naším pokladom, veriaci majú dávať štedro a ochotne. Pre mnohých na Západe to znamená dávať viac ako 10 percent.
Napriek tomu Písmo kresťanom neprikazuje dávať desatinu – a Písmo, nie tradícia, je pre nás pravidlom a autoritou.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
