Biblia a teológia

Prečo naša viera neprenáša vrchy?

Peter nám hovorí, že Pavol napísal niektoré veci, ktoré je ťažké pochopiť (2Pt 3:16).

Aj Ježiš povedal niektoré ťažké veci.

Pán dvakrát povedal svojim učeníkom, že ak majú vieru ako horčičné zrnko, môžu robiť veci, ktoré im vyrazia dych. V Matúšovom evanjeliu je viera ako horčičné zrnko spojená s vyháňaním démonov a Ježiš hovorí, že tí, ktorí majú takúto vieru, môžu aj vrchy prenášať (Mt 17:20). V Lukášovi tí, ktorí majú vieru ako horčičné zrnko, budú môcť odpustiť tým, ktorí sa proti nim prehrešili, pretože takáto viera dokáže vytrhnúť morušu a hodiť ju do mora (Lk 17:6). Na myseľ nám prichádzajú najrôznejšie otázky.

Čo je to viera ako horčičné zrnko?

Prečo naša viera neprenáša vrchy?

Nevidíme veľké veci od Boha pre nedostatok našej viery?

Viera, ktorá povzbudzuje

V príbehoch, ktoré sa spomínajú v Matúšovom aj Lukášovom evanjeliu, učeníci túžia po väčšej viere. Potom by mohli pre Boha robiť veľké veci. Potom by mohli vyháňať démonov a odpustiť bratovi alebo sestre, ktorí sú mimoriadne nepríjemní. Ježiš im hovorí, že nepotrebujú veľkú vieru; potrebujú len malú vieru. Jasne hovorí o malej viere, pretože horčičné zrnko bolo v jeho dobe najmenším známym semienkom. Ježiš tiež informuje svojich učeníkov, že nebeské kráľovstvo je malé ako horčičné zrnko (Mt 13:31).

Sme náchylní myslieť si, že keby sme mali len viac viery, Boh by cez nás mohol robiť úžasné veci. Ježiš nám však hovorí niečo celkom ohromujúce. Nejde o to, či sme plní viery, ale o to, či vôbec máme nejakú vieru. Ak máme čo i len trochu viery, Boh koná v náš prospech. Ježiš zastavuje svojich učeníkov a pýta sa ich: Veríte vo mňa vôbec? Veríte vôbec Bohu?

Prečo je Ježišova odpoveď povzbudivá? Pretože nespadneme do pasce marazmu premýšľania o tom, či máme dostatok viery. Keď čelíme danej situácii, voláme k Bohu, aby nám dal vieru – bez ohľadu na to, aká malá je. Stačí aj malé množstvo viery, pretože sa nesústredíme na našu vieru, ale na jej predmet.

Prečo je pravda, že viera ako horčičné zrnko môže pohnúť horami a vyvrátiť moruše? Ježiš nám to jasne hovorí. Nie je to pre množstvo našej viery, ale pre predmet našej viery. Ak je naša viera v Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista, potom má veľký účinok. Naša viera má vplyv nie preto, že by ona bola taká veľká, ale preto, že Boh je taký veľký, pretože je zvrchovaný a vládne nad všetkým. Našej viere sa nedarí, keď premýšľame o tom, akú veľkú vieru máme; vynára sa, keď sa pozeráme na nášho Boha – keď vidíme Ježiša ako toho, ktorý bol kvôli nám ukrižovaný a vzkriesený.

Viera, ktorá stojí na prísľuboch

Napriek tomu sa nám v súvislosti s týmto veršom vynárajú otázky. Premiestňuje naša viera ako horčičné zrnko vrchy a vyvracia moruše? Vidíme, že sa to deje aj dnes? Majú pravdu kazatelia prosperity, keď tvrdia, že keby sme mali viac viery, neochoreli by sme a užívali by sme si bohatstvo tohto sveta?

Najprv je veľmi dôležité všimnúť si, že Ježiš používa ilustráciu. Nehovorí doslova o prenášaní vrchov a vyvracaní stromov. V Písme sa nenachádza príklad, že by vrchy zmizli, pretože niekto mal vieru. Ježiš učí, že ohromujúce veci sa dejú, ak máme vieru. Otázka znie, aké ohromujúce veci máme očakávať?

Tu musíme vziať do úvahy celú Bibliu. Platí staré príslovie: verš bez kontextu je len zámienka. A kontextom je celá Biblia, čo zahŕňa aj jej čítanie v zmluvnom a spásno-historickom časopriestore. Nemôžeme len tak vytrhnúť akýkoľvek verš z Biblie a aplikovať ho na náš život bez toho, aby sme zvážili, ako súvisí s Písmom v celom jeho rozsahu.

Viera nie je abstraktná; veríme v Božie zasľúbenia, v pravdu, ktorú zjavil. Písmo nikdy nesľubuje veriacim, že budú zdraví alebo bohatí. Pavlov tŕň v tele (2Kor 12:7-10) bol pravdepodobne fyzickou chorobou, a hoci sa trikrát modlil za vyslobodenie, Boh povedal „nie“. Podobne nebolo Božou vôľou uzdraviť Pavlovho partnera v službe Trofima (2Tim 4:20), a nebolo to preto, že by Pavlovi chýbala viera ako horčičné zrnko! Okrem toho Timotej nebol zázračne a okamžite uzdravený zo žalúdočných ťažkostí, ale dostal pokyn piť víno na upokojenie tráviacich ťažkostí (1Tim 5:23). Pavol určite veril, že Boh môže Timoteja uzdraviť, ale Boh rozhodol, že nebude uzdravený. Okrem toho List Rimanom 8:35-39 jasne učí, že niektorí veriaci sú prenasledovaní a niektorí trpia nedostatkom jedla a oblečenia. Boh nám nikdy nesľúbil pohodlný život.

Viera, ktorá prenáša vrchy, musí byť teda založená na Božích zasľúbeniach – na tom, čo je zjavené v jeho Slove – a nie na tom, čo si želáme, aby sa stalo, alebo dokonca horlivo veríme, že sa stane.

Nesprávna viera môže viesť ku katastrofe. V dvadsiatych rokoch 15. storočia Thomas Muntzer veril, že ho vedie Duch Svätý, aby nastolil zlatý vek, a bojoval po boku roľníkov, aby zvrhol politickú moc. Muntzer sa však nechal inšpirovať výmyslami a zomrel pri povstaní, ktoré viedol. Dôveroval skôr „duchovným zjaveniam“ než napísaným slovám Písma.

Najprv sa teda musíme pýtať, či je viera skutočne založená na Božom Slove. V opačnom prípade spočíva na márnych predstavách človeka.

Viera, ktorá posväcuje

Otázkou zostáva: Čo je to viera, ktorá prenáša vrchy? Všimnite si, čo hovorí Ježiš v Lukášovom evanjeliu: Kto má vieru ako horčičné zrnko, robí veľké veci. Majú vieru, že dokážu odpustiť bratom a sestrám, ktorí sa proti nim opakovane prehrešili.

Ilustrácia, ktorú Ježiš uvádza, je teda nesmierne užitočná. Vieme, že Božou vôľou je, aby sme odpúšťali tým, ktorí sa proti nám prehrešili. Keď však máme skutočne odpustiť, často s tým zápasíme, pretože bolesť je veľmi silná.

Viera ako horčičné zrnko je teda viera, ktorá zabíja skutky tela (Ga 5:19-21) a prináša ovocie Ducha (Ga 5:22-23). Láska, radosť, pokoj a trpezlivosť sú hory, na ktoré sa dá vyliezť len vierou; viera sa totiž prejavuje láskou (Ga 5:6). Viera ako horčičné zrnko verí, že evanjelium sa dostane až na kraj sveta a zvíťazí nad bránami pekla. A najjasnejším dôkazom viery ako horčičné zrnko je to, či milujete Boha a svojho blížneho.

Naši najväčší nepriatelia nie sú mimo nás, ale v nás. Naším najväčším nepriateľom je nenávisť a vzbura, ktoré nás ovládajú, a viera ako horčičné zrnko – pretože je vložená do Ježiša Krista – nám dáva víťazstvo nad naším hriechom.

Od hriechu, ktorý nás zotročuje, sme oslobodení vtedy, keď sa spoliehame na Krista, a nie na svoje vlastné sily a skutky. Viera ako horčičné zrnko je nesmierne mocná – nie pre našu vieru, ale preto, že nás spája s Bohom, ktorý vzkriesil Ježiša Krista z mŕtvych.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

Thomas Schreiner

je profesorom Novej zmluvy a prodekanom pre Písmo a výklad na Južnom baptistickom teologickom seminári v Louisville v Kentucky.