Keď sa Lót od neho oddelil, Hospodin povedal Abrámovi: Rozhliadni sa z miesta, na ktoromsi teraz, pozri na sever i na juh, na východ i na západ. Celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. Rozmnožím tvoje potomstvo a bude ho ako prachu zeme. Ak niekto bude môcť spočítať prach zeme, potom spočíta i tvoje potomstvo.Vstať a prejdi krajinu po dĺžke a šírke, lebo ti ju dávam. Abrám vzal svoj stan a odišiel bývať k Mamrého dubom, ktoré sú v Hebrone, a postavil tam oltár Hospodinovi.
Genezis 13:14-16
Abrám dáva prednosť Lótovi, nech si vyberie ako prvý. V skutočnosti tým, kto si vybral ako prvý, je Abrám. Čo si vybral? Vybral si nevoliť ako prvý. Rozhodne sa vzdať svojho práva a počkať si na to, čo má Boh pre neho pripravené. Abrám tu robí veľký krok viery: Čo Boh vyberie pre mňa, bude určite lepšie ako to, čo si pre seba vyberiem ja sám. Čo má Boh pre mňa pripravené, o to ma nikto nemôže pripraviť. Čo pre mňa pripravené nemá, za tým mi ľúto nebude.
Abrám si volí vierou, Lót videním. Dve úplne kontrastné, protichodné voľby. Čo na ne povie Boh? Pri Lótovej voľbe mlčí. Keď však neskôr prehovorí, urobí tak rečou súdu. K Abrámovej voľbe sa však Boh prizná svojím požehnaním. Abrám je tým utvrdený vo viere, že lepšie je počkať si na to Božie, ako sa chamtivo hnať za tým svojím.
Zdanlivo je na tom lepšie Lót. Získa úrodné jordánske nížiny. Abrámovi zostanú neúrodné judské kopce a pustiny. Ale zatiaľ čo Lót v dôsledku svojej voľby končí pri bezbožnej Sodome v spoločnosti sveta, Abrám končí pri oltári v spoločenstve s Bohom. Našimi rozhodnutiami sa k Bohu buď približujeme, alebo sa nimi od Neho vzďaľujeme.
Dve rozhodnutia, dve voľby a dva dôsledky. Naše voľby môžu tak byť buď voľbou Lótovou, alebo Abrámovou. Buď dôverujeme viac sebe vyberieme si podľa videnia svojich očí, alebo viac ako sebe dôverujeme Bohu a vo viere si počkáme na to, čo má pre nás pripravené On.
Pane, pomôž nám rozhodovať sa tak, aby si sa Ty mohol k tomu priznať!
