Článok patrí do série každodenných zamyslení z evanjelia podľa Lukáša s názvom … a začali sa radovať.
Zástupom, ktoré prichádzali k nemu, aby ich pokrstil, povedal: Hadie plemeno,kto vám ukázal, ako uniknúť pred prichádzajúcim hnevom? Prinášajte teda ovocie svedčiace o vašom pokání a nezačínajte medzi sebou hovoriť: Naším otcom je Abrahám. Lebo hovorím vám, že Boh môže aj z týchto kameňov stvoriť Abrahámovi potomkov. Veď sekera je už priložená na koreň stromov. A tak každý strom, čo neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia na oheň.
Lukáš 3: 7 – 9
Jánovo kázanie vyvolá medzi obyvateľmi Judska veľký pohyb. Celé zástupy prichádzali k nemu, aby ich pokrstil. Ale Ján sa nenechá oklamať zdaním úspechu. Svojich poslucháčov nijako nešetrí, keď im hovorí: Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť pred prichádzajúcim hnevom? Ako si len môžu myslieť, že krst ich ochráni pred Bohom?! Že keď sa dajú pokrstiť, uniknú Božiemu súdu?! Zástupy chcú krst bez pokánia. Vonkajší obrad bez vnútornej zmeny. Ale Ján ich „prekukne“. Ako na to došli, že Bohu stačí zdanie zbožnosti bez skutočného obrátenia? Vari si myslia, že Mu tým zalepia oči? Jánovi poslucháči sa v ničom nelíšili od mnohých nábožných ľudí dnes. Myslia si, že ich spasí náboženstvo so svojimi obradmi. Že sa pred Bohom majú na čo odvolať. Ako veľmi sa mýlia!
Rovnako sa Židia mýlili, keď si zakladali na svojom pôvode, na svojej príslušnosti k vyvolenému národu. Preto im Ján hovorí: … nezačínajte medzi sebou hovoriť: Naším otcom je Abrahám. Ján berie zástupom ich falošné istoty. Veď nie je nič horšie ako to, keby ich v nich ponechal. Ján je svojou tvrdosťou a prísnosťou milosrdnejší ako mnohí dnešní kazatelia, kňazi či farári, ktorí ponechávajú ľudí v ich falošnej sebadôvere a spoľahnutí sa.
Boh je však slobodný. On si nenechá zviazať ruky ani krstom, ani národnou príslušnosťou vtedy či cirkevnou príslušnosťou dnes. Túto Božiu slobodu Ján zvestuje, keď hovorí: Boh môže aj z týchto kameňov stvoriť Abrahámovi potomkov. On nie je závislý či odkázaný na svoj ľud Izrael. I napriek svojej vernosti Izraelu môže vzbudiť nové potomstvo Abraháma. Ján zdôrazňuje vážnosť situácie, keď hovorí: Veď sekera je už priložená na koreň stromov. To znamená, že s milosťou prichádza aj súd. Ľud má poslednú príležitosť priniesť ovocie, na ktoré Boh doteraz márne čakal. A čo ak sa ani teraz nedočká? A tak každý strom, čo neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia na oheň. Je to smrteľne vážne. Preto žiadna sebaistota tu nie je na mieste, jedine bázeň pred Bohom.
Pane, odpusť nám všetku našu sebaistotu pred Tebou!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
