Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: Učiteľ! Dobre je nám tu! Postavme tri stany – jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. Ani nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli. Tu sa utvoril oblak, zatienil ich a z oblaku zaznel hlas. Toto je môj milovaný Syn! Jeho počúvajte! Keď sa spamätali a rozhliadli okolo seba, nevideli už nikoho, len Ježiša.
Marek 9:4–8
Božie dieťa občas zažije chvíle, o ktorých platí slovo učeníka Petra: Učiteľ! Dobre je nám tu! Z údolia všednosti potrebujeme byť občas vyvedení na „vrch“, aby sme sa nadýchali kyslíka neba. Aby sme si prečistili zrak viery novými výhľadmi, videli veci z Božieho pohľadu. Boli posilnení v našom živote viery a nasledovania Ježiša.
Lenže tak ako učeníkom ani nám sa nechce vrátiť dolu. Chceli by sme zastaviť čas, alebo čo najviac tie chvíle predĺžiť. To sa skrýva za Petrovým návrhom: Postavme tri stany – jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. Je to túžba zostať na „vrchu“, na mieste, ktoré nás duchovne nabíja, povznáša. Ktoré pomáha zabudnúť na život s jeho trápením pod vrchom. Peter chce už tu a teraz v tomto živote prežívať Božiu slávu, ktorá nám je zasľúbená až na potom, pre budúcnosť. On chce z toho, čo má slúžiť len ako zastávka na ceste, urobiť konečnú stanicu.
Hoci je jeho túžba pochopiteľná, zároveň je úplne pomýlená: Ani nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli. My nie sme stvorení pre život na vrchu. Náš život sa odohráva v údolí pod vrchom. Nezrelá viera však chce žiť zo slávnych skúseností na vrchu. Túži po tom, aby sa takéto chvíle znovu a znovu opakovali. Chce sa duchovne vyžívať, opájať, povznášať nad neraz ťaživú realitu života pod vrchom. Tie chvíle strávené s Ježišom na vrchu sú však ojedinelé. Majú svoje miesto v našom živote s Bohom, ale len ako výnimky, nie ako pravidlo. Lebo čo prežijeme na vrchu, slúži pre posilnenie nášho života pod vrchom.
Udalosť Ježišovho premenenia na vrchu má premeniť aj jeho učeníkov. Ak predtým počuli o jeho kríži, teraz vidia jeho slávu. Ak Ho doteraz videli len v jeho poníženosti, teraz Ho vidia aj v jeho vyvýšenosti. Kto chce obstáť v rôznych zápasoch, skúškach a pochybnostiach viery, potrebuje vidieť Ježiša takého, aký v skutočnosti je. Vidieť Ho v jeho moci a sláve. Lebo v akého Krista veríme, taký život viery žijeme. Kto má malého Krista, ten bude žiť pridusený život viery. Kto však má veľkého Krista, jeho vieru budú niesť krídla nádeje.
Pane, ďakujeme za každú chvíľu, keď sme Ťa mohli lepšie spoznať!
