Júda povedal svojej neveste: Zostaň v dome svojho otca ako vdova, kým nedospeje môj syn Šéla. Povedal si však: Len aby nezomrel ako jeho bratia. Támar teda odišla a bývala v dome svojho otca. Po mnohých dňoch zomrela Júdovi žena, dcéra Šúova. Keď sa Júdovi ukončil smútok, šiel k strihačom svojich oviec do Timny. Vtedy oznámili Támar: Tvoj svokor práve ide do Timny strihať svoje ovce. Ona odložila vdovské šaty, vzala si závoj, zahalila sa a sadla si k bráne… Támar totiž vedela, že hoci Šéla už dospel, nestala sa jeho ženou. Keď ju Júda zazrel, nazdával sa, že je to neviestka, lebo si zastrela tvár. Zabočil k nej, ako bola pri ceste a povedal: Dovoľ, prosím vojsť k tebe. Nevedel totiž, že je jeho nevesta… Vošiel k nej a ona počala. Potom vstala a odišla.
Genezis 38:12 – 19
Júdov príbeh pokračuje, ale do popredia sa v ňom dostane Támar. Kto je Támar? Júdova nevesta a zároveň dvojnásobná vdova. Prvýkrát ovdovie, keď zomrie jej prvý muž, Júdov prvorodený syn. Druhýkrát ovdovie, keď zomrie jej druhý muž a Júdov druhý syn Ónan. Ten si podľa vtedajšieho švagrovského práva mal vziať vdovu po svojom bratovi a splodiť s ňou potomka, aby sa zachoval rod zomrelého. Ale Ónan nerešpektuje toto zvykové právo a vlastne zneužíva Támar. Ona mu dáva seba, ale on jej nedá to, na čo má právo, dieťa. Rozkoš užívať chce, ale splniť si povinnosť nechce. Preto ho Boh potrestá smrťou.
Podľa vtedajších zvyklostí má Támar pripadnúť tretiemu Júdovmu synovi. Júda je však presvedčený, že to zlé prišlo do jeho rodiny s Támar. Ale nevidí, že Támar len dopláca na zlo, ktoré prišlo z jeho rodiny, z jeho synov. Rodičia sú neraz slepí, keď ide o previnenie ich detí. A tak sa Júda voči Támar zachová diplomaticky: Zostaň v dome svojho otca ako vdova, kým nedospeje môj syn Šéla. Jedno hovorí a druhé si myslí: Len aby nezomrel ako jeho bratia. Támar však po čase zistí, že je oklamaná: … hoci Šéla už dospel, nestala sa jeho ženou. Čo urobí? Kapituluje? Zriekne sa svojho práva na muža i na dieťa? Nie. Ona začne bojovať o dieťa, ktoré by bolo právoplatným potomkom Júdovho rodu. Lenže spôsob, ktorý použije na dosiahnutie svojho cieľa, je šokujúci. Preoblečie sa za prostitútku a zvedie vlastného svokra. Támar sa cíti oprávnená hrešiť, lebo jej bolo ukrivdené. My neraz obhajujeme svoje previnenia tým, že sme sa ich dopustili len preto, lebo sa druhí previnili voči nám. Keď oni, tak aj my. Lenže to nie je ospravedlnenie. K vine druhých nemáme právo pridať svoju vinu. Támar k vine svojho svokra nemá právo pridať svoju vinu. Lebo na vinu odpovedať vinou nie je riešenie.
Pane, odpusť nám, keď vinu druhých používame ako zámienku pre svoj hriech!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
