Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore. Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. Povedal: Pusť ma, lebo už vychádzajú zore. Jákob odpovedal: Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš. Ten sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Jákob.
Genezis 32: 23 – 28
Pred stretnutím s Ézavom dôjde k stretnutiu s Bohom. Toto stretnutie má však charakter zápasu, boja. Boh nepríde ako Jákobov spojenec, ale ako jeho nepriateľ. Napadne Jákoba a ten sa zo všetkých síl bráni. Nechce pred Bohom kapitulovať. A tak čítame: Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Pokiaľ je človek silný, zdravý, úspešný, tak sa dobrovoľne nevzdá. Preto Boh použije svoju silu a jediným dotykom vyradí Jákoba z boja. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. To je veľmi citlivé miesto. Ale keď Boh chce zlomiť náš odpor, tak sa dotkne citlivých miest v našom živote. Miest, ktoré bolia. Človek totiž nedá Bohu inú možnosť, len aby jeho odpor zlomil aj za cenu bolesti. Radšej tak, ako by nás mal nechať na pokoji.
Jákob je porazený, vyradený z boja. Boh ho položil na lopatky a chce odísť. Čo urobí premožený Jákob? Celou svojou silou sa zavesí do svojho súpera a hovorí: Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš. Jákob zápasí ďalej. Zápasí o to, o čo zápasil celý svoj život až doteraz, o požehnanie. Ale doteraz oň zápasil podvodom a klamstvom. Teraz oň zápasí pred Bohom a s Bohom. Ale už nie ako vzdorujúci, ale ako zlomený, porazený človek, ktorý sa celou svojou bytosťou vrhne na Boha a na jeho milosť. Na túto chvíľu Boh čakal celé roky. Teraz aj Jákobovi ide o to isté, o čo šlo Bohu od začiatku, o milosť a požehnanie.
Komu ho však Boh udelí? Kapitulantom, ktorí sa koria pred Bohom. To je vyjadrené v rozhovore o mene. Boh sa pýta Jákoba: Ako sa voláš? Povedať svoje meno súperovi vtedy znamenalo uznať svoju prehru. V tej dobe však meno vyjadrovalo aj podstatu človeka. Meno Jákob v preklade znamená chytrák, pätár, klamár. Keď sa Boh pýta na jeho meno, vedie tým Jákoba k vyznaniu a pokániu. A on hovorí: Áno, som Jákob, som všetko to, čo moje meno znamená. V mojom mene je vyjadrená všetka moja bieda a vina. Moje životné dejiny sú poznačené mojím chytráctvom, podvodom a klamstvom. Po tomto pokorujúcom vyznaní, v ktorom Jákob definitívne kapituluje pred Bohom, Boh vypočuje jeho prosbu o požehnanie: Tam ho požehnal (v. 30). Je porazený, ale požehnaný.
Pane, odpusť nám, keď chceme tvoje požehnanie bez kapitulácie pred Tebou!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
