A Duch a nevesta hovoria: Príď! A ten, kto počúva, nech povie: Príď! Kto je smädný, nech príde; kto chce, nech si zadarmo naberie živej vody. Ten, čo dosvedčuje tieto veci, hovorí: Áno, prídem čoskoro! Amen, príď, Pane Ježišu!
Zjavenie 22:17, 20
Čo je najväčšou túžbou milujúcej nevesty? Vidieť tvár svojho Ženícha a spojiť sa s Ním vo vzťahu večnej lásky. Preto tu zaznieva volanie cirkvi, Baránkovej nevesty, ktorá volá na svojho Ženícha: Príď! Ale ten, kto volá, je nielen nevesta, ale aj Duch. Čo má s tým spoločné Svätý Duch? V Biblii čítame, že Duch nás učí modliť sa. Tu máme poslednú modlitbu v Biblii: Príď, Pane Ježišu! Tento Duch, ktorý je zároveň Kristov Duch, v našom srdci vyvoláva lásku ku Kristovi, ktorá je láskou nevesty k milovanému Ženíchovi. Kto je súčasťou nevesty, Kristovej cirkvi, tomu v srdci znie volanie: Príď, Pane Ježišu! Veď nič nie je také prirodzené ako túžba nevesty po ženíchovi.
A čo hovorí Ženích na túžobné očakávanie a volanie svojej nevesty? Áno, prídem čoskoro! Príď! To je prosba, ktorá je zhrnutím všetkých prosieb a nádejí Božieho ľudu. Príď tvoje kráľovstvo, príď, Pane Ježišu! Prídem! To je sľub, ktorý je zhrnutím všetkých Božích sľubov daných Božiemu ľudu.
Pre mnohých už prišiel, neviditeľne, aby si ich vzal k sebe. Ale jedného dňa príde viditeľne, lebo nám to zasľúbil. To je sľub Krista jeho cirkvi, Ženícha jeho neveste, že raz nastane chvíľa definitívneho spojenia, keď spolu zasadnú za svadobný stôl. Vtedy sa slová o príchode Baránkovej svadby slávne naplnia. Večnosť sa tak stane nikdy nekončiacim hodom lásky Ženícha a nevesty.
Ale čo dovtedy? Tu je reč o dvojakom príchode, nielen o Kristovom príchode k nám, ale i o našom príchode k Nemu. Kto je smädný, nech príde; kto chce, nech si zadarmo naberie živej vody. Skôr, ako On príde k nám, my môžeme dennodenne prichádzať k Nemu a piť vodu života zadarmo. Lebo rieka života, ten prameň, ktorý zvlažuje smädné ústa, priteká skrze Ducha z večnosti do časnosti, aby už tu a teraz sa naše smädné ústa ponorili do neho a uhášali svoj smäd po Kristovi. A tak skôr, ako bude náš smäd duše definitívne uhasený vo večnosti, v blízkosti Ženícha, môžeme niečo z tej plnosti ochutnať už tu a teraz a tak zvlažovať svoje smädné ústa, až kým nepríde.
Pane, ďakujeme, že raz sa naša túžba po Tebe v plnosti naplní!
