Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Boh oslovil Mojžiša a ubezpečil ho: Ja som Hospodin. Zjavil som sa Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi ako Všemohúci Boh. Svoje meno Hospodin som im však nedal poznať. Uzavrel som s nimi aj zmluvu, že im dám Kanaán, krajinu, kde bývali ako cudzinci. Počul som však aj nárek Izraelitov, ktorých zotročili Egypťania. A rozpamätal som sa na svoju zmluvu.
Exodus 6:2 – 5
Mojžiš prežije veľké sklamanie. Po jeho prvej audiencii u faraóna je stav jedna nula pre faraóna. Mojžiš ešte nevie, že tento zápas bude mať desať „kôl“. Svoje sklamanie si vyleje pred Bohom: Mojžiš sa obrátil na Hospodina… (Ex 5:22a). Nič lepšie urobiť nemohol. Nesťažuje sa na Boha ľuďom, ale obráti sa so svojou sťažnosťou rovno na Boha: … tomuto ľudu sa vodí ešte horšie a ty ho stále nevyslobodzuješ (Ex 5:23).
Sú dve veci, ktoré nás preveria, úspech a neúspech. Niekto v úspechu spyšnie, iný si v sklamaní zúfa. Viera nie je poistkou voči sklamaniu, ale voči zúfalstvu. Aj ľudia viery prežijú sklamania, ale nemusia prežívať zúfalstvo. Keď prežívame sklamania, nič lepšie nemôžeme urobiť ako to, čo urobil Mojžiš. Obrátiť sa na Boha. A to aj vtedy, ba najmä vtedy, keď prežívame sklamanie z Neho.
Čo v tejto situácii Mojžiš potrebuje? Boh oslovil Mojžiša a ubezpečil ho… Mojžiš potrebuje nové povzbudenie a uistenie. Ale ako a čím ho v tejto situácii Boh povzbudí a ubezpečí? Svojím slovom, ktoré stále platí. Na ktorom ani faraónov vzdor nič nezmenil a ani nezmení. Prečo nie? Pretože za svoje slovo Boh ručí svojím menom: Ja som Hospodin. (Slovom Hospodin alebo Pán sa prekladá Božie meno Jahve, Som, ktorý som, (Ex 3:13-14).) Boh nie je Bohom bez mena. On má svoje meno, osobné meno. Hoci sa zjavil praotcom viery, svoje osobné meno im nezjavil. Pre patriarchov bol Všemohúci Boh. Ale pre Izrael v otroctve je Jahve, Som, ktorý som. Čiže stále prítomný Boh, prítomný v každej situácii a dostatočný pre každú potrebu. Aj pre vyslobodenie z otroctva.
Boh pripomenie Mojžišovi svoju zmluvu s patriarchami, svoj sľub: … že im dám Kanaán, krajinu, kde bývali ako cudzinci. A pripomenie mu, že On počul nárek Izraelitov, ktorých zotročili Egypťania. Boh tu Mojžišovi nič nové nepovie, len to, čo už počul. Prečo? Lebo Mojžiš nepotrebuje nové sľuby, len byť uistený o platnosti starých sľubov. Ani my nepotrebujeme počuť nové pravdy, len si pripomínať staré pravdy. Veď čo viac potrebujeme ako uistenie, že na Božích sľuboch sa doteraz nič nezmenilo a ani nezmení?! A to preto, lebo Ten, ktorý ich dal, sa doteraz nezmenil a ani sa nezmení!
Pane, pomôž nám s dôverou sa oprieť o to, čo si povedal, o sľuby, ktoré si daroval!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
