Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Hospodin povedal Mojžišovi: Ja vám zošlem chlieb, ktorý bude padať z neba. Ľud nech vychádza a naberie si, koľko bude každý deň potrebovať. Tým ho vyskúšam, či sa budú správať podľa môjho zákona, alebo nie. Na šiesty deň si nazbierajú a pripravia dvakrát toľko než v iné dni… Ráno na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. Keď to Izraeliti videli, jeden druhého sa pýtali: Čo je to? Mojžiš povedal: To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm. Toto je to, o čom Hospodin prikázal: Nech si každý nazbiera toľko, koľko potrebuje na jedenie… Nech si z toho nikto neodkladá na ráno! Niektorí však Mojžiša neposlúchli a niečo si ponechali na ráno. Sčervivelo im to a zapáchalo. Mojžiš sa na nich rozhneval. Tak zbierali každé ráno podľa toho, kto koľko zjedol.
Exodus 16:4; 13 – 16; 19 – 21
Chlieb z neba, ktorý Hospodin dá svojmu ľudu, je nielen darom, ale zároveň aj skúškou: Tým ho vyskúšam, či sa budú správať podľa môjho zákona, alebo nie. Či budú poslúchať, alebo nie. Preto v súvislosti s mannou Boh dá ľudu dve obmedzenia. To prvé sa týka dennej dávky: Ľud nech vychádza a naberie si, koľko bude každý deň potrebovať. Majú nazbierať len toľko, koľko budú potrebovať na deň. A Mojžiš pripomenie ľudu toto obmedzenie: Nech si z toho nikto neodkladá na ráno (Ex 16:19). Ľud má zákaz robiť si zásoby na ďalší deň. Prečo?
Život v Egypte zabezpečovali zásoby obilia, ktoré sa skladovali v sýpkach. Ľud mal istotu, že keď na druhý deň vstane, čaká ho obilie, múka, chlieb. Navyše povodie Nílu každoročne zabezpečovalo bohatú úrodu. Bola to zabezpečená existencia. Ale v porovnaní so životom v Egypte putovanie po púšti predstavovalo úplne nezaistenú existenciu. Obavy, čo prinesie nasledujúci deň. V Egypte mal ľud viditeľné a hmatateľné istoty, na púšti ani jedno, ani druhé. Je tu len neviditeľný Boh, ktorý sľubuje, že sa postará. Tak ako v tomto prípade: Ja vám zošlem chlieb, ktorý bude padať z neba.
Bude však ľud ochotný ísť cestou dôvery v Boha? Že Boh, ktorý zoslal chlieb dnes, zošle ho aj zajtra? To sa ukáže práve na tom, či poslúchne zákaz robiť si zásoby na druhý deň. A výsledok? Niektorí však Mojžiša neposlúchli a niečo si ponechali na ráno. Niektorí podľahli pokušeniu robiť si zásoby na ďalší deň. Zabezpečiť sa na deň dopredu. Lebo človek viac dôveruje svojim zásobám ako Bohu. Viditeľná, hmatateľná zaistenosť je pre nás viac ako neviditeľný Boh.
Buď sme závislí od chleba, alebo od Chlebodarcu. Buď sme závislí od daru, alebo od Darcu. Buď chceme mať viditeľnú a hmatateľnú istotu, alebo sme ochotní ísť cestou viery. Cestou nezaistenej a viditeľne nezabezpečenej budúcnosti. Nám Boh nezakázal robiť si zásoby a odkladať na ráno, na ďalší deň, do budúcnosti. Ide však o to, čomu viac dôverujeme. Či našim úsporám, alebo nášmu Bohu.
Pane, odpusť nám, keď sa viac spoliehame na to viditeľné ako na Teba, neviditeľného Boha!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
