Aktuálne témy Umenie a kultúra

9 vecí, ktoré by ste mali vedieť o udalostiach a objavoch v roku 2020

Globálna pandémia spôsobila, že sa svet za posledných 12 mesiacov takmer zastavil. Napriek tomu, že COVID-19 je hlavnou udalosťou roku 2020, došlo v tomto zlomovom roku k mnohým ďalším významným objavom a udalostiam. Tu je deväť takýchto udalostí a objavov z roku 2020, o ktorých ste možno veľa nepočuli.

1. Z dôvodu zložitosti vývoja vakcín môže vytvorenie novej vakcíny trvať viac ako desať rokov. Najrýchlejšie vyvinutá vakcína pred rokom 2020 bola vakcína proti mumpsu a tento proces trval štyri roky. Biotechnologická spoločnosť Moderna však dokázala vytvoriť vakcínu COVID-19 len za dva dni. Rýchlosť výroby bola z veľkej časti spôsobená pokrokom v technológii a biomedicínskych znalostiach. Napríklad kľúčovým prvým krokom pri tvorbe moderných vakcín je stanovenie genetickej sekvencie vírusu. Prvá úplná sekvencia genómu z voľne žijúceho organizmu (Haemophilus Influenzae) sa objavila až v roku 1995. Keď koncom roku 2002 vypukla koronavírusom spôsobená pandémia SARS, vedcom trvalo šesť mesiacov – do apríla 2003 – sekvenovanie genómu vírusu. Na porovnanie, v roku 2020 výskumníkom trvalo sekvenovanie genómu vírusu COVID-19 iba 33 dní.

2. Austrália zažívala viac ako 240 dní, počnúc rokom 2019 až do 2. marca, jedno z najničivejších období požiarov v moderných dejinách. Plocha poškodeného územia (viac ako 10 miliónov hektárov) je takmer taká veľká ako rozloha Anglicka (13 miliónov hektárov). Ekológovia odhadujú, že v dôsledku požiarov uhynulo takmer pol miliardy zvierat.

3. V auguste sa uskutočnil prvý komerčný let do vesmíru s posádkou. Vesmírna loď Crew Dragon, spoločný projekt NASA a SpaceX Elona Muska, vyniesla na obežnú dráhu dvoch astronautov NASA a pred dvoma mesiacmi, pred návratom na Zem, zakotvila na vesmírnej stanici. Odkedy sa vesmírny program NASA skončil pred desiatimi rokmi, americkí astronauti sa spoliehali na to, že ich vynesie do vesmíru Rusko na kozmickej lodi Sojuz.

4. Nová technika krvných testov by mohla pomôcť vedcom odhaliť Alzheimerovu chorobu pred jej nástupom alebo u tých, ktorí vykazujú skoré príznaky demencie. Tento prístup by mohol byť, podľa National Institutes of Health (Národný inštitút zdravia, pozn. prekl.), menej invazívny a nákladný ako súčasné skenovanie mozgu a testy miechovej tekutiny a umožniť skoršiu liečbu a testovanie nových prístupov.

5. Archeológovia objavili 100 živými farbami vymaľovaných drevených rakiev (sarkofágov) obsahujúcich mumifikované pozostatky jednotlivcov. Na základe mien napísaných na rakvách datovali vedci všetky pohreby do 26. dynastie (688–525 pred n. l.). V porovnaní s biblickými časmi by to bolo zhruba od čias kráľa Chizkija (2Krľ 18:1) po dobu Ezdráša a Aggea. Mostafa Waziri, generálny tajomník Najvyššej rady pre starožitnosti v Egypte, uviedol: „Myslíme si, že vlastníkmi týchto rakiev sú kňazi a vyšší úradníci chrámu bohyne mačiek Bastet.“

6. Prvé laboratórne vypestované mäso nepochádzajúce zo zabitého zvieraťa sa po prvýkrát začalo predávať v reštaurácii v Singapure. Americká spoločnosť Just Inc. vytvorila kuracie nugetky pomocou bunkového poľnohospodárstva. Tento proces odoberá extrahované živočíšne bunky zo živých kurčiat, dodáva rastlinné živiny a pomocou bioreaktora rýchlo vypestuje „mäso“. Proces je údajne porovnateľný s varením piva. Celý proces trvá asi 14 dní v porovnaní so 45 dňami potrebnými na chov konzumovateľného kurčaťa.

7. Umelá inteligencia (AI) je schopná detekovať rakovinu prsníka s takmer dokonalou presnosťou. Najbežnejšou metódou na vyšetrenie rakoviny prsníka je digitálna mamografia alebo röntgenové snímkovanie. Ale ťažkosti s čítaním takýchto obrázkov môžu viesť k falošným pozitívam a falošným negatívam. DeepMind AI systém spoločnosti Google prekonal šesť ľudských rádiológov v zisťovaní abnormalít na röntgenových snímkach takmer 29 000 žien. Pre túto štúdiu systém AI preukázal 5,7-percentné zníženie falošných pozitív a 9,4-percentné zníženie falošných negatív v USA. Pri viac ako 43 miliónoch vyšetrení ročne by zmena mohla viesť k skoršiemu odhaleniu rakoviny asi u 400 000 žien ročne.

8. NASA prvýkrát potvrdila vodu na slnečnej strane povrchu Mesiaca. Podľa vesmírnej agentúry tento objav naznačuje, že sa voda môže nachádzať na mesačnom povrchu, a to nielen na chladných miestach v tieni. Koncentrácie vody sú zhruba rovnocenné s 355ml fľašou vody uväznenou v kubickom metri pôdy rozloženej po mesačnom povrchu. V porovnaní s tým má púšť Sahara stokrát väčšie množstvo vody. NASA tvrdí, že chce preskúmať všetky dostupné informácie o prítomnosti vody na Mesiaci predtým, ako v roku 2024 vyšle prvú ženu a ďalšieho muža na povrch Mesiaca a do konca tohto desaťročia tam zabezpečí udržateľnú prítomnosť človeka.

9. Tím austrálskych vedcov mapujúci morské dno Veľkého bariérového útesu objavil koralový útes vyšší ako Empire State Building. Koralové útesy sú veľké podmorské stavby zložené z koralov, kostier koloniálnych morských bezstavovcov. Prežitie mnohých živočíšnych druhov v oceáne je závislé od týchto útesov. „Tento neočakávaný objav potvrdzuje, že pokračujeme v objavovaní neznámych štruktúr a nových druhov v našom oceáne,” uviedla Wendy Schmidt, spoluzakladateľka inštitútu Schmidt Ocean. „Stav našich vedomostí o tom, čo je v oceáne, bol dlho veľmi obmedzený. Vďaka novým technológiám, ktoré fungujú ako naše oči, uši a ruky v hlbokom oceáne, máme kapacitu na objavovanie ako nikdy predtým. Otvárajú sa nám nové oceánske scenérie, ktoré odhaľujú ekosystémy a rozmanité formy života, ktoré s nami zdieľajú planétu.“

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/9-things-you-should-know-events-discoveries-2020/

Joe Carter

Joe Carter

je redaktorom Spoločenstva evanjelia (TGC USA), autorom a spoluautorom viacerých publikácií. Slúži zároveň aj ako kazateľ.

Joe Carter tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články