Hoci sa tento verš neobjavuje na kresťanských motivačných plagátoch, List Kolosanom 2:15 je jedným z veľkých novozmluvných veršov o víťazstve. „Odzbrojil a verejne odhalil kniežatstvá a mocnosti a cez Krista nad nimi zvíťazil.“ Náš najlepší kapitán v zápase zvíťazil. Potomok ženy rozšliapol hadovi hlavu (Gen 3:15).
Aj keď my tento verš až tak dobre nepoznáme, v predošlých obdobiach kresťanstva ho ľudia milovali. Taktiež sa pravidelne používa v akademickej teológii na podporu určitého chápania Kristovho diela zmierenia, ktoré je známe ako model „Christus Victor.“ Podľa neho Kristovo dielo záchrany spočíva v tom, že porazil zlé sily, ktoré sužujú a zotročujú ľudstvo. Niektorí ľudia, žiaľ, tvrdia i to, že tento pohľad na Kristovo dielo zmierenia vylučuje iné dôležité stránky jeho diela, obzvlášť jeho zadosťučinenie Božej spravodlivosti za nás.
Ako uvidíme, správne chápanie Listu Kolosanom 2:15 nám môže pomôcť vyhnúť sa tejto chybe, keď oprávnene uznáme Kristovo víťazstvo nad zlom pri a prostredníctvom jeho smrti ako obety na kríži.
Kto sú kniežatstvá a mocnosti?
List Kolosanom 2:15 tvrdí, že Kristus „odzbrojil kniežatstvá a mocnosti.“ Koho tieto výrazy označujú? Dvojica „kniežatstvá a mocnosti“ sa vyskytuje aj inde v Pavlových listoch v súvislosti s ľudskými vládcami (Tit 3:1), ale častejšie sa používa pre duchovné sily (Ef 3:10, 6:12). Keď porovnáme List Kolosanom s Listom Efezanom (paralelným listom), vidíme, že „tróny i panstvá, kniežatstvá a mocnosti“ sú očividne duchovné entity, či už anjeli alebo démoni (Ef 1:21, 2:2, 3:10, 6:12).
Môžeme s istotou skonštatovať, že nepriatelia, nad ktorými Kristus zvíťazil v Liste Kolosanom 2:15, sú duchovné bytosti, ktoré proti nemu bojovali.
Ak však Kristus odzbrojil Satana a jeho démonov a zbavil ich moci, ako to vlastne urobil? A tu sa dejiny výkladu stávajú veľmi zaujímavými.
Zostúpil Kristus do pekla?
Mnohí komentátori spájajú tento verš s takzvaným „Kristovým zostúpením do pekla.“ Existujú rôzne verzie tohto konceptu, ale jeho základ je nasledovný: Po ukrižovaní Ježiš zostúpil do podsvetia, kde porazil Satana a jeho démonov a oslobodil duše, ktoré boli v zajatí podľa Starej zmluvy. Zástancovia tohto pohľadu ho zostavujú kombinovaním Listov Kolosanom 2:15, Efezanom 4:8-10 a 1. Petrovho 3:19.
Určite ide o podnetný príbeh. Vyzerá ako skvelý námet pre román od C. S. Lewisa. Napriek svojim literárnym kvalitám však v skutočnosti predstavuje popletenie vážneho biblického a teologického obsahu.
Po prvé, tieto oddiely nehovoria nevyhnutne o tom istom a aj keď áno, žiaden z nich nehovorí, že Kristus zachránil z podsvetia veriacich. 1Pt 3:20 konkretizuje duchov ako neposlušných duchov, takže tu nejde o zmienku o záchrane verných, ale o súd nad tými zlými (či už ľuďmi, či démonmi). Ef 4:8-10 hovorí, že Ježiš za sebou vedie zástup „zajatcov.“ Zajatci sú tí, ktorých Kristus porazil, nie tí, ktorých zachraňuje.
Popri tom neexistuje biblický dôvod veriť, že Satan bol počas Starej zmluvy v pekle. Naopak, Satan je opisovaný ako „nadzemské“ knieža (Ef 2:2) s prístupom do samotného neba (Jób 1:6; Zach 3:1; Zj 12:7) a voľne sa pohybujúce po zemi (Jób 1:7; Gen 3:1; Mat 4:1). Až v posledný deň je Satan uvrhnutý do pekla (Zj 20:10).
Taktiež musíme poprieť, že veriaci Starej zmluvy išli do „pekla.“ Dnes má väčšina z nás pod peklom na mysli miesto zvané „Gehenna“ a „večný oheň“ (Mt 5:30; 10:28; 25:41; Mk 9:43; Jak 3:6; Zj 20:10). Je to miesto trestu, kde Boh vylieva svoj hnev na hriech. Veriaci tam nejdú. Sú pred ním zachránení.
Existujú dve ďalšie všeobecnejšie biblické výrazy pre „podsvetie.“ Sú to hebrejské sheol a grécke hades. Tieto výrazy sa v Písme často používajú a znamenajú buď doslovný hrob, alebo duchovnú ríšu mŕtvych. Nemusia nevyhnutne označovať miesto utrpenia. Keď Ježiš hovorí o Lazárovi, ktorý bol po smrti vzatý do „Abrahámovho lona,“ hovorí o mieste útechy (Lk 16:23).
Starozmluvní veriaci nešli do Diablovho väzenia, ale s radosťou ku Pánovi (Žal 23:16; Kaz 12:17).
Hlavná Satanova zbraň pribitá na kríž
List Kolosanom 2:15 teda nehovorí o akejsi vojne v podsvetí, ale o Kristovom víťaznom diele na kríži. V predchádzajúcich veršoch Pavol hovorí o „dlžobnom úpise,“ ktorí svedčil proti hriešnikom. Kristus ho teraz „úplne zrušil tým, že ho pribil na kríž“ (Kol 2:14). Preto nás nikto nemôže odsúdiť (Kol. 2:16).
Toto je spôsob, ktorým Ježiš odzbrojil duchovné sily. Zbavil Satana moci požadovať splatenie dlhu ich hriechov a prestúpení.
Obviňovane je skutočne hlavnou Satanovou činnosťou. Pokúsil sa podkopať Boží spravodlivý rozsudok nad Jóbom (Job 1:9-10), bol pripravený obviňovať veľkňaza Józuu (Zach 3:1) a deň-noc obviňoval všetkých veriacich pred Bohom (Zj 12:10). Mocou hriechu je zákon (1 Kor 15:56) a Satan sa pokúsil použiť požiadavky zákona na zničenie Božích ľudí. Kristus, berúc kliatbu zákona na seba (Gal 3:13), však od Satana túto zbraň vypáčil.
Odzbrojil ho a zvíťazil nad všetkými silami zla práve svojou smrťou ako obety na kríži. Ako to vyjadril Ján Kalvín: „Neexistuje veľkolepejší tribunál, vyvýšenejší trón, mimoriadnejší prejav víťazstva, či vznešenejší koč, než popravisko, na ktorom si Kristus podmanil smrť a diabla, knieža smrti.“
Verejné potupenie Satana
Toto chápanie taktiež vysvetľuje charakter Satanovej porážky. Zatiaľ nebol natoľko zničený či odzbrojený, že by nemohol bojovať proti veriacim. Avšak duchovne nám nemôže ublížiť, ani nás úspešne obviniť (Rim 8:33). Teraz môžeme slobodne bojovať proti duchovným silám zla s vedomím víťazstva. Slovami Johna Davenanta, „Porazení majú vždy viac hnevu než sily.“ Hoci Satan a jeho poddaní zúria, môžu tým maximálne prejaviť frustráciu zo svojho spečateného osudu.
Satan bol vskutku na kríži verejne ponížený. Domnievajúc sa, že Ježiš bol porazený, Satan mal vtedy najmocnejšie reči. Kristova smrť však bola najväčším víťazstvom. Kríž nadobro rozmliaždil Satanovi hlavu. Jeho silné reči sa ukázali byť bláznovstvom a jeho sláva hanbou, ako teraz jasne ukazuje ospravedlnenie všetkých Božích ľudí.
Pravý Víťaz
Možno niečo lewiskovské na tejto verzii Satanovej skazy naozaj je. Veď nakoniec v knihe Lev, Šatník a Čarodejnica to boli zákony Narnie, čo Edmund porušil a čo Biela čarodejnica chcela použiť proti Aslanovi. „Zákon“ (či „mocná mágia“) v Narnii bol od Vládcu, čomu by Aslan neprotirečil. Avšak mocnejšia mágia z úsvitu času – alebo, ako by sme povedali my, spred stvorenia sveta (Ef 1:4) – zosúladila požiadavky zákona a vykúpenie tých, čo porušujú zákon, a tak čarodejnicu porazila.
Podobným spôsobom môžeme zhrnúť Kolosanom 2:13-15: Zadosťučinenie Božej spravodlivosti potupuje mocnosti a dokazuje Krista ako nášho víťaza.
Poznámka editora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/how-jesus-disarmed-devil/
