Biblia a teológia Kresťanský život

Slobodní od nadvlády hriechu

Evanjelium je radostná správa o tom, že Kristus zomrel na našom mieste, aby zaplatil trest za naše hriechy. Výsledkom toho je, že nebeský súdny tribunál nás vyhlásil za nevinných. Nielen to. Sme vyhlásení nielen za nevinných, ale aj za spravodlivých v Božích očiach, lebo dokonalá spravodlivosť Ježiša Krista bola pripísaná všetkým tým, ktorí uverili v neho. Ani to však ešte nie je všetko. Kristova smrť nám zabezpečila nielen oslobodenie z trestu za hriech, ale nás oslobodila aj z nadvlády hriecha v našom živote.

Uvedomujem si, že táto veta znie neuveriteľne pre každého, kto práve zápasí so svojimi hriešnymi zvykmi, ale aj tak je to pravda. Skúsme sa teda zamyslieť spolu nad tým, ako nás Boh oslobodil z nadvlády hriechu a ako sa to prejavuje v našom každodennom živote.

Práve tak ako je Rimanom 3:19-26 klasickým textom Písma o záchrane od trestu za hriech, tak Rimanom 6:1-14 je klasickým textom Písma o oslobodení z vlády hriechu. Tu sa dozvedáme, čo Boh urobil v Kristovi, aby nás urobil schopnými zatočiť s hriechom (dokonca aj s opakovaným hriechom) v našom živote. Tu sa dozvedáme, že evanjelium je oveľa viac ako „protipožiarna poistka,“ ktorá nás chráni od večného trestu v pekle. Kristovou smrťou na kríži sme dostali schopnosť žiť život, ktorý sa Bohu páči a nás napĺňa.

Musím vás však vopred varovať, že keď budeme rozmýšľať o tom, ako nás Boh oslobodil z nadvlády hriechu, budeme mať dočinenia s učením apoštola Pavla, ktoré je veľmi ťažké pochopiť. Toto však nie je „len dogmatika,“ teoretické a intelektuálne cvičenie. Toto učenie má pre nás veľmi praktické uplatnenie v našom úsilí o svätosť.

Sú ľudia, ktorí považujú Božiu milosť a totálne odpustenie našich hriechov za otvorené dvere nezodpovednému a hriešnemu životu na základe postoja: „Ak ma Boh miluje bezpodmienečne bez ohľadu na moje správanie, tak si môžem žiť ako sa mi zachce.“ Apoštol Pavol takýto postoj kategoricky odmieta. Potom však vysvetľuje svoje pozitívne učenie o slobode veriaceho od nadvlády hriechu. Jeho podstata spočíva v zjednotení veriaceho s Kristom.

Pozrime sa najprv na širší kontext. Pavol začal svoj konkrétny výklad evanjelia v 3:21 a vrcholí v 5:20: „Kde sa však rozmnožil hriech, tam sa ešte viac rozmnožila milosť.“ Preto je zdanlivo opodstatnená otázka v 6:1: „Máme zotrvať v hriechu, aby sa rozmnožila milosť?“ Preto aj odpoveď Pavlovu správne pochopíme len v súvislosti s tým, čo učil v 5:12-21.
K tomu sa vrátime ešte o chvíľu, ale najprv si všimnime, ako reaguje Pavol na námietku. Všimnime si, že Pavol od svojej veľkej vety v 5:20 neustupuje. Nehovorí: „Ach, vôbec ste ma nepochopili. Nechcel som povedať, že Božia milosť je až taká bezvýhradná.“ Nehovorí ani: „Ako vás vôbec mohlo také niečo napadnúť?! Veď to by bol vrchol nevďačnosti Bohu za jeho milosť.“ Pavlova odpoveď 2. v. je: „Určite nie! My, ktorí sme zomreli hriechu, ako v ňom budeme ešte žiť?“ Čo je podstatou toho, že je nemožné pokračovať v hriechu? Zomreli sme hriechu.

Prvá vec, ktorú si musíme v tejto súvislosti uvedomiť je, že táto naša smrť sa už udiala v minulosti. Nie je to teda niečo, čo ešte máme urobiť, ale niečo, čo sa už stalo. Každý človek na tomto svete, ktorý je pravým veriacim, zomrel hriechu. My nemáme viac a viac zomierať hriechu. Nedá sa viacej zomrieť hriechu. V 8:13 hovorí Pavol o umŕtvovaní hriechu, ale to je trochu o inom.

Druhá vec, ktorú by sme si mali uvedomiť v súvislosti so skutočnosťou, že všetci veriaci zomreli hriechu, je, že táto smrť sa stala aj keď si to veriaci neuvedomuje. Je to skutočnosť, či si ju uvedomujeme, či nie. Je však dôležité, aby sme tomu rozumeli, lebo v 11. v. vidíme, že Pavol nás vyzýva, aby sme usudzovali, že sme mŕtvi hriechu.

Tretia vec sa týka toho, ako sme to vlastne zomreli hriechu. Naším zjednotením s Kristom. Všimnite si, ako Pavol túto myšlienku znovu a znovu opakuje: boli sme pokrstení v jeho smrť (3), boli sme spolu s ním pochovaní (4), zrástli sme s ním podobnosťou jeho smrti (5), náš starý človek bol spolu s ním ukrižovaný (6), zomreli sme s Kristom (8). Všimnite si, že v 10. v. Pavol hovorí, že Kristus zomrel pre hriech raz navždy. V 8. v. však povedal, že my sme zomreli s Kristom. Preto mohol Pavol povedať v 2. v. že sme zomreli hriechu. Keď Kristus zomrel hriechu, aj my sme zomreli hriechu.

Stále však ešte musíme zodpovedať otázku: „Čo to znamená zomrieť hriechu?“ K tomu si najprv musíme vysvetliť význam výrazu „zjednotenie s Kristom.“ O tom viac nabudúce.

Ján Henžel

Ján Henžel

- kazateľ a teológ, zakladateľ Spoločenstva evanjelia