Spomedzi biblických textov, ktoré vyučujú o božskej podstate Krista, nám najskôr prídu na um Ján 1 („to Slovo bolo Boh,“ Jn 1:1) alebo 2 Petrov 1 („nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista,“ 2Pt 1:1). Existuje však ďalší oddiel, ktorý vyučuje o božskej podstate Krista zrejme ešte neústupčivejšie: Hebrejom 1.
Hebrejom 1 je veľkolepá úvaha o tom, ako Kristus prevyšuje anjelov. Áno, otázka porovnávania Krista s anjelmi nie je pre súčasných evanjelikálov najpálčivejšia (o anjeloch sa vo všeobecnosti veľmi nezamýšľame). Dokázať Ježišovu nadradenosť anjelom bolo však z pohľadu Židov prvého storočia jedným z najlepších spôsobov, ako dokázať jeho božskú podstatu.
Kým si však posvietime na všetko, čo Hebrejom 1 vyučuje o božskej podstate Krista, chcem sa s vami podeliť o užitočnú učebnú pomôcku, vďaka ktorej túto úžasnú kapitolu oceníme ešte viac.
Veriť Ježišovým Ú.S.T.A.M.
Robert Bowman a Ed Komoszewski vo vynikajúcej knihe Putting Jesus in His Place: The Case for the Deity of Christ (Tam, kam Ježiš patrí: Dôkazy o Kristovej božskej podstate) kreatívnym spôsobom vymenúvajú päť spôsobov, akými Biblia svedčí o Ježišovej Božskej postate, pomocou akronymu Ú.S.T.A.M.
Ú – Ježiš má podiel na Úcte, ktorá patrí Bohu
S – Ježiš má podiel na Božích Skutkoch
T – Ježiš má podiel na Božom večnom Tróne
A – Ježiš má podiel na Božích Atribútoch
M – Ježiš má podiel na Božom Mene
Verte či neverte, v Hebrejom 1 nájdeme príklad na každý jeden z nich. Pustime sa teda do nich písmeno po písmene.
1. Úcta: Koho uctievajú anjeli?
Najzreteľnejšiu odpoveď nachádzame v Heb 1:6: „A keď uvádza Prvorodeného na svet, znova hovorí: Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli!“
Jednu vec Biblia vyučuje naozaj zreteľne: uctievať by sme mali jedine Boha. Keď sa Satan snažil nahovoriť Ježiša, aby sa mu klaňal, ten mu odvetil: „Odíď, satan! Lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť“ (Mt 4:10). Uctievanie či úcta patria výhradne Bohu.
Úcta je však zároveň niečo, čo Ježiš prijíma od všetkých mysliacich bytostí: ľudí (Mt 14:33), padlých anjelov (Flp 2:10) a nebeských anjelov (Zj 5:8-14). V Hebrejom 1:6 vidíme, že Boh, ktorý ľuďom prikazuje, aby uctievali jedine jeho, prikazuje anjelom, aby uctievali Ježiša.
Vieme, že anjeli také čosi ako uctievanie neberú na ľahkú váhu. V knihe Zjavenie sa Ján dvakrát pokúša klaňať anjelovi a ten ho dvakrát karhá (Zj 19:10; Zj 22:8-9). Je to pre nás pripomienkou toho, že anjeli sú skutočne slávni a mocní. Ak by sme nejakého uvideli, pravdepodobne by sme sa zachovali ako Ján – prvým inštinktom by bolo padnúť na tvár a uctievať ho.
Dostalo by sa nám však pokarhania. Anjeli povzbudzujú ľudí, aby „uctievali Boha“ (Zj 19:10; Zj 22:9), no zároveň Boh povzbudzuje anjelov, aby uctievali Syna. Táto skutočnosť je v otázke Ježišovej identity celkom veľavravná. Keď sa anjeli klaňajú Ježišovi, nenapomína ich, aby prestali.
2. Skutky: Kto stvoril nebesá a zem?
V Biblii je zreteľne napísané, že nebesá a zem stvoril jedine Boh. Sám to potvrdzuje v Izaiášovi 44:24: „Ja, Hospodin, tvorím všetko, ja sám rozťahujem nebesá a rozprestieram zem.“ Čo sa týka anjelov, tí boli svedkami toho, ako Boh „kládol základy zeme“ (Jób 38:4), no určite neboli spolustvoriteľmi.
V Hebrejom 1 však čítame, že Syn je ten, „cez ktorého [Boh] stvoril svet“ (Heb 1:2). Syn bol ten, kto „na začiatku založil zem a nebesia sú dielom [jeho] rúk“ (Heb 1:10). Inými slovami, Genezis 1:1 je o Ježišovi.
Myšlienka Ježiša ako Stvoriteľa zároveň súvisí s jeho menami (je Hospodin a Boh; Heb 1:8, 10) aj vlastnosťami (musí byť všemohúci a večný, Heb 1:11-12).
3. Trón: Kto sedí po Božej pravici?
Ďalším z autorových argumentov v prospech toho, že Ježiš je nadradený anjelom, sa nachádza vo verši 13. Cituje Žalm 110:1 a kladie si rečnícku otázku:
„A kedy ktorému z anjelov povedal:
Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám?”
Odpoveďou je „nikdy a žiadnemu.“ Keď Boh pozval Syna, aby zasadol na jeho trón, nešlo o vyzdvihnutie jedného anjela spomedzi ostatných (porovnaj so Zj 3:21). Je pravda, že toto pozvanie bolo dané Synovi v priebehu dejín, na základe jeho poslušnosti tu na zemi (Heb 1:4; porovnaj s Flp 2:9), no nie je to v rozpore so skutočnosťou, že bol Božím Synom vo večnosti ešte pred stvorením sveta (Heb 1:2-3).
4. Atribúty: Kto je nemenným, večným obrazom Boha?
Božie atribúty sú dokonalosti, ktoré Bohu pripisuje Písmo a ktoré z neho robia takú bytosť, akou je. O niektoré atribúty sa s nami delí, zatiaľ čo iné patria jedine jemu. Iba on je napríklad večný, nemenný, všemocný a vševedúci.
V Hebrejom 1:10-12 sa však dočítame, že aj Syn je nemenný a večný. „[Nebesia] sa pominú, ale ty zostávaš; a všetci zostarnú ako odev a zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ty si však ten istý a tvoje roky neprestanú.“ Kto okrem Hospodina môže povedať: „Ja, Hospodin, som sa nezmenil“? (Malachiáš 3:6). Zdá sa, že Ježiš veru áno.
Okrem toho 3. verš naznačuje, že Syn v skutočnosti oplýva všetkými Božími vlastnosťami. Opisuje ho ako „odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty.“ Obdobné výroky sú základom učenia o večnom rodení Syna. Syn je Bohom na základe toho, že sa vo večnosti rodí z Otca (zatiaľ čo Otec sa nerodí z nikoho), no inak je jeho dokonalým obrazom. Obaja oplývajú všetkými božskými vlastnosťami.
5. Mená: Kto je Pánom a Bohom Izraela?
Ježiš je v tejto kapitole označený dvomi z najpoprednejších starozákonných pomenovaní Boha. Obe sa objavujú v citátoch zo Žalmov.
Prvým je „Boh.“ Je pravda, že starozákonná hebrejčina tu a tam označuje anjelov ako „bohov“ (elohim; Ž 8:6; Heb 2:7). V Hebrejom 1:7-8 však vidíme, že nie sú takými bohmi, akým Bohom je Ježiš.
„O anjeloch hovorí:
Svojich anjelov robí vetrami
a svojich služobníkov ohnivými plameňmi.O Synovi však:
Tvoj trón, Bože, je na veky vekov…” (Heb 1:7-8)
Na tomto mieste text Syna explicitne nazýva “Bohom,” keďže sú na neho aplikované starozákonné verše o Bohu (no aj v tejto citácii je Boh Syn odlíšený od Boha Otca; pozri Heb 1:9).
Druhým pomenovaním je „Pán.“ Krátko po tom, čo autor zacituje Žalm 45 a nazve Syna „Bohom,“ sa obráti na Ž 102:26-28: „Ty, Pane, si na začiatku založil zem“ (Heb 1:10). Vyskytuje sa tu grécke slovo kurios, ktorým sa väčšinou v Septuaginte prekladalo hebrejské slovo YHWH, „Hospodin,“ Božie zmluvné meno. Malé, no celkom slušné množstvo veršov, ktoré Ježiša označujú ako „Boha,“ nás možno ohúri viac, no v skutočnosti by sme sa mali zamerať na ohromujúce množstvo veršov, ktoré Ježiša nazývajú „Pánom“, keďže „Hospodin/Pán“ (YHWH/kurios) je tým najčastejšie používaným pomenovaním Boha v Starej zmluve.
Ak náhodou rozmýšľate, či je podstata tohto „Pána“ naozaj plne božská, len počkajte, kým sa dozviete, čo urobil.
Jediná reakcia
Tu ich teda máte. Päť spôsobov, akými Biblia svedčí o Ježišovej božskej podstate, zabalené v ľahko zapamätateľnom akrostichu, všetko v jedinej jednej kapitole. Skryte si ich v srdci. Odložte si ich na neskôr, keď sa ocitnete zoči voči mormónom či svedkom jehovovým.
A nezabudnite sa pridať k anjelom a uctievať toho, ktorý je „odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty.“
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/hebrews-1-hammers-deity-christ/
