Kresťania v poslednom období zápasia s konceptom napodobňovania. Na liberálnom konci spektra cirkvi bol Ježiš viac-menej zredukovaný na to, že nám slúži ako dobrý príklad, taký typ chlapíka, ktorého lásku a prijatie všetkých by sme mali napodobňovať. Na druhej strane spektra niektorí konzervatívni evanjelikáli reagujú so strachom a konceptu napodobňovania sa úplne vyhýbajú či ho priamo odmietajú.
Uprostred sa nachádza chaotický stred, v ktorom nájdeme nápady o tom, že Danielova diéta by nám mala byť modelom, že Ježiš je vlastne príkladom ideálneho šéfa a moralistické kázne, ktoré nám hovoria, že máme „byť ako…“, často vynechávajú evanjelium a bez akejkoľvek milosti lynčujú duše svätých.
Ktokoľvek vyrástol v tomto „chaotickom strede“ by vám vedel povedať nejaký príbeh, ktorý by tento zmätok veľmi dobre ilustroval. Pamätám si, ako som raz kráčal sedemkrát okolo cirkevnej budovi v snahe modliť za problém s odtokmi. Naši vodcovia cirkvi sa inšpirovali knihou Jozua a textu z listu Hebrejom 11:30. Snažili sme sa napodobňovať to, čo robili biblické postavy a dúfali sme, že dosiahneme podobný úspech, aký dosiahli oni.
Tým, ktorí sú z konceptu napodobňovania zmätení alebo vystrašení, môžu poslúžiť posledné tri kapitoly listu Hebrejom ako krátky tréningový manuál viery, poslušnosti a napodobňovania Ježiša a svätých. V týchto troch kapitolách sa pozrieme na dve dôležité pravdy, ktoré nám môžu pomôcť vyvarovať sa omylom a skutočne zaviesť napodoňovanie biblických hrdinov do praxe.
1. Biblická definícia napodobňovania
Táto časť listu Hebrejom nám pomáha definovať, čo to napodobňovanie vlastne je. Samozrejme, zmätok často nastáva, keď si túto definíciu nastavíme priúzko. Pre tých, ktorí žijú v ére klonovania a fotokopíriek, môže byť veľmi ťažké pochopiť, že presná duplikácia je málokedy zámerom biblického napodobňovania. V tomto sa chaotický stred často mýli. Keď Pavol hovorí Korinťanom, aby „napodobňovali jeho, ako on napodobňuje Krista“ (1Kor 11:1), nevolá ich, aby si zobrali presne 12 učeníkov, alebo aby sa naučili hovoriť po aramejsky (ani aby kráčali sedemkrát okolo svojej cirkevnej budovy). To, k čomu ich volá, je život vyformovaný krížom a naplnený sebaobetou.
Presne to nájdeme, keď sa hlbšie pozrieme na 11. kapitolu listu Hebrejom v jej literárnom kontexte. Autor nutne nepredpokladá, že jeho čitatelia budú ukrižovaní ako Ježiš, ani ich nepozýva, aby dobývali Kanáan či vyhrávali vojny. Skôr chce, aby jeho publikum bolo pripravené robiť dobro a trpieť (Heb 12:4; Heb 13:1-25).
Vidíme tu špeciálne silný dôraz na to, čo tieto postavy stratili kvôli svojej viere a poslušnosti. Vidíme tu síce nejaké veľkolepé úspechy, no straty, ktoré sa zbierali celé storočia však tvoria skutočne veľkolepý zoznam: ľudia stratili život, rodinu, krajinu, majetok domácností, dedičstvo, zdravie, prosperitu, sociálnu dôležitosť a reputáciu. Títo starozákonní svätí zapierali samých seba a niesli svoje kríže, takisto ako sa to čaká od nás (Mk 8:34) a práve preto si zaslúžia, aby sme nad nimi rozmýšľali a aby sme ich napodobňovali.
Ako naznačuje text v Hebrejom 13:7, napodobňovanie viery by malo byť presné. Keď však ide o správanie, Ježiš a svätí sa stávajú príkladmi na napodoňovanie, keď kreatívne rozjímame nad predlohami ich zbožných životov. V žiadnom období sa svätí nezameriavali na „presné zopakovanie“ Ježišovho ukrižovania. No v Starej aj v Novej zmluve vidíme, ako kríž tvoril predlohu pre život sebaobetujúcich sa svätých.
2. Viera ako motivácia k napodobňovaniu
Pomocou refrénu „vierou…“, autor listu Hebrejom ukazuje potrebný teologický kontext pre naše napodobňovanie v kapitole 11 (pozrite aj Heb 13:7). Charles Drew hovorí, že „obmedzená vedomosť“ ľudí v staroveku „ich nezdržala od toho, aby hľadali toho istého Spasiteľa, v ktorého my dnes veríme.“ Toto je pravdou, aj keď na tejto strane kríža a vzkriesenia máme oveľa plnšie zjavenie. Viera, ktorá sa zameriava na veci, v ktoré ľudia verili, lebo ich Boh zasľúbil (Heb 11:1) – viera v to, že Boh existuje a že odmeňuje tých, ktorí ho hľadajú (Heb 11:6) – je vstupným bodom a pokračujúcim kontextom pre verný život v každej generácii.
Už Stará zmluva vyučovala, že náboženské činy nedosiahnu bez viery nič, aj ak sa budeme snažiť napodobňovať Ježiša najlepšie, ako vieme. Presne preto moralistické formy napodobňovania zlyhávajú. No druhá strana mince je rovnako dôležitá. List Hebrejom opakovane spája vieru a poslušnosť (a nevieru a neposlušnosť) tak, že nám jasne ukazuje, ako viera a poslušnosť kráčajú ruka v ruke (Heb 3:18-19; Heb 4:2,6; Heb 5:9-10; Heb 10:23-39). Postavy z Hebrejom 11. kapitoly sú naši predkovia vo viere a zároveň sú našimi predkami v dobrých skutkoch. A sú našimi predkami v dobrých skutkoch len vďaka tomu, že sú našimi predkami v skutočnej viere.
V liste Hebrejom, v Jakubovom liste, ani v celkom zvyšku Novej zmluvy nie je pravá viera nikdy nečinná, ale neustále pracuje. Ako Luther napísal vo svojom známom úvode do listu Rimanom, viera „je živá, zaneprázdnená, aktívna, mocná vec… Nepýta sa, či by mala robiť dobré skutky, ale ešte predtým, než sa túto otázku opýta, už tieto dobré skutky urobila a ďalej ich robí.“ Či už bolo úlohou človeka postaviť archu, obetovať syna, ukryť vyzvedačov alebo dobyť Kanaán, dobré skutky sa v Hebrejom 11 vždy diali „vierou“.
Zoznam svätých nám ukazuje, akým spôsobom je Lutherovými slovami „viera živou, odvážnou dôverou v Božiu milosť, ktorá je taká istá a pevná, že veriaci na ňu môžu postaviť svoj život aj tisíckrát“. Počas histórie Izraela, sa muži a ženy plní viery odvážili postaviť svoje životy na viere, že Božie zasľúbenia sa naplnia. Vďaka tomu obdržali to, v čo dúfali. Zanechali modloslužbu. Zomreli alebo riskovali smrť, keď si vybrali vernosť Bohu Izraela a odmietli bohov okolitých národov. Hľadeli do budúcnosti a očakávali oveľa lepšie dedičstvo, než aké by mohli dostať v rámci jedného pozemského života.
A navyše, Ježiš je „dokonalým príkladom ich nedokonalej viery.“ Jeho dôvera v Otca nám ukazuje, akými deťmi naplnenými vierou by sme mohli byť, aj keď čelíme utrpeniu (Heb 12:1-11). Aj my sme povolaní, aby sme naše životy postavili na Božiu dobrotu a plne sa odovzdali jeho schopnosti splniť svoje sľuby, tak ako to urobil Ježiš aj starozmluvní svätí.
Nepremárnite biblické príklady
Bez ohľadu na to, na ktorej strane spektra súčasnej cirkvi sa nachádzame, 11. kapitola listu Hebrejom nás pozýva, aby sme upravili svoj pohľad na napodobňovanie, pripomína nám, že viera v Boha, ktorý dodržiava svoje sľuby, je vždy tým najzákladnejším kontextom pre napodobňovanie biblických príkladov.
Verný život v dňoch Izraela, ale aj v tých našich, si vyžaduje vieru a svätosť a nie neveru a svetskosť. Hebrejom 11 naznačuje, že ak nebudeme starozákonných veriacich vidieť ako vzory viery a poslušnosti, budeme tak okrádať samých seba o neoceniteľnú ingredienciu Kristovho učeníctva. Možno autor spomína toľkých z našich predkov vo viere, aby nám povedal: „Potrebujeme toľko príkladov, koľko len dokážeme nájsť.“
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
