Aby sme pochopili, ako peklo oslavuje Boha, musíme na peklo nazerať vo svetle veľkého príbehu Biblie, jej pohľadu a charakteristiky Boha a človeka.[1]
Veľký príbeh Biblie
Dej Biblie má, rovnako ako všetky dejové línie, začiatok, stred a koniec.
Začiatok
Boh stvoril dokonalé miesto a umiestnil do neho nevinného muža a ženu. Boh stanovil podmienky a jasne uviedol dôsledky ich porušenia. Nepriateľ oklamal nevinnú ženu. Ona uverila lži, porušila Božie podmienky a muž zhrešil spolu s ňou. Boh preklial nepriateľa a spustil dôsledky porušenia pravidiel, pričom preklial aj zem. V prekliatí nepriateľa Boh uvádza, že potomok ženy rozdrví hlavu nepriateľa, zatiaľ čo nepriateľ rozdrví potomkovu pätu. Muž a žena sú potom vyhnaní z dokonalého miesta.
Stred
Ľudstvo sa rozdelilo na dve skupiny: potomstvo ženy a potomstvo hada, spravodlivých a bezbožných. Potomstvo ženy spočiatku tvorí časť izraelského národa, rodovú líniu, ktorú si Boh vyvolil, aby ju požehnal. Prežívajú akési zopakovanie úvodu príbehu. Boh ich umiestňuje do zasľúbenej krajiny a stanovuje podmienky. Porušia tieto podmienky a sú z tej krajiny vyhnaní, ale Boh naďalej sľubuje, že nepriateľ bude porazený, hoci to bude prostredníctvom bolestného obnovenia potomkom ženy.
Potom prichádza Ježiš ako sľúbené potomstvo ženy. Rozdrví hlavu nepriateľovi, pričom nepriateľ ho uhryzne do päty – zomrie na kríži. Keďže je nevinný a odolal všetkým pokušeniam, smrť ho nemôže zadržať. Triumfálne premáha smrť, čím uspokojuje Boží hnev voči hriechu a otvára cestu spásy pre všetkých, ktorí v neho uveria.
Koniec
Stvorenie bude ako žena pri pôrode, ktorá trpí pôrodnými bolesťami, pričom bezbožní budú kruto útočiť na spravodlivých, ktorí dôverujú Bohu a svedčia o Božej pravde, až kým ich nezabijú. Toto bude trvať, kým Ježiš opäť nepríde. Keď Ježiš opäť príde, bude súdiť bezbožných a odsúdi ich na večný trest, a tých, ktorí uverili Božiemu slovu a Ježišovmu svedectvu, vezme na nové, lepšie a dokonalé miesto.
Biblia nám poskytuje Boží pohľad na vec…
Tento príbeh nie je len obyčajným rozprávaním: predstavuje Boží pohľad na svet. Zamyslime sa spoločne nad biblickým pohľadom, nad perspektívou biblických autorov.
Ich názor je taký, že Boh stanovil podmienky a má pravdu. Tí, ktorí Božie podmienky odmietajú, konajú nesprávne a čakajú ich dôsledky, ktoré Boh uviedol pri ich stanovení. Navyše, Biblia nielenže vyjadruje názor biblických autorov, ale tvrdí, že hovorí v mene Boha. To znamená, že Biblia tvrdí, že prezentuje Boží pohľad na vec.
. . . O Bohu, človeku a našom postavení pred Bohom
Ako sú postavy v Biblii vykreslené? Predstavujú sa hlavne prostredníctvom svojich slov a činov, Biblia však tieto postavy aj hodnotí. Zamyslime sa na chvíľu nad tým, ako Biblia charakterizuje Boha, ľudí a Ježiša.
Biblia nás učí, že Boh vždy koná a hovorí to, čo je správne. Vždy dodrží svoje slovo. Nič nemôže prekaziť jeho zámer. Je slobodný a dobrý. Biblia vždy ospravedlňuje Boha. To znamená, že Biblia vždy ukazuje, že Boh je spravodlivý. Paradoxne, Biblia zároveň ukazuje, že Boh je milosrdný.
Naopak, všetci ľudia konajú a hovoria to, čo je zlé, čo svedčí o nedostatku viery v Boha. Slovami i skutkami porušujú Božie prikázania. Ľudia poškvrnili Božie dobré stvorenie, zneužili jeho dobré dary a vo všetkom útočili na Boha, ktorý im dal život a všetko dobré. Preto si všetci ľudia zaslúžia odsúdenie.
Ako už bolo spomenuté, existujú dve skupiny ľudí. Jedna skupina sa vyznačuje tým, že dôveruje Bohu, súhlasí s jeho podmienkami, priznáva, že tieto podmienky porušila, odvracia sa od svojich previnení a snaží sa veriť Božím sľubom, aby mohla žiť podľa jeho podmienok. Druhá skupina odmieta Boha a jeho podmienky, odmieta priznať svoju vinu, odmieta odvrátiť sa od zla a pridáva sa na stranu nepriateľa.
Ježiš svojimi slovami a skutkami dokazuje, že je plne človekom a plne Bohom. Ježiš nikdy neporušil Božie prikázania. On je hrdina. On zachraňuje situáciu. Obetoval sa za druhých. Každý, kto sa mu protiví alebo ho odmieta, protiví sa a odmieta dobro a lásku. Každý, kto sa mu protiví a odmieta ho, si zaslúži odsúdenie. Tí, ktorí ho prijímajú a pridávajú sa k nemu, to však robia podľa jeho podmienok, ktoré sú Božími podmienkami a ktoré zahŕňajú vyznanie hriechov, pokánie a dôveru v Ježiša.
Ako potom peklo oslavuje Boha?
Ako nám toto všetko pomáha pochopiť, že peklo oslavuje Boha?
Tento svet je Božím príbehom. On ho stvoril svojím slovom a ten pokračuje, pretože On neustále hovorí.[2] Vesmír je udržiavaný slovom Jeho moci. Je to Jeho dej. On je Autorom, ktorého pohľad je vyjadrený v Biblii a ktorého charakteristiky definujú účastníkov tohto dramatu.
Peklo je o tom, že Boh dodržiava svoje slovo. To, že Boh posiela bezbožných do pekla, dokazuje, že je verný a spravodlivý. Ak by Boh nedodržal podmienky, ktoré stanovil, nedodržal by svoje slovo a bol by neverný. Ak by neposlal bezbožných do pekla, nedodržal by svoj vlastný spravodlivý štandard a nebol by spravodlivý. Ak by v pekle nepotrestal vzbúrencov, spravodliví by neboli ospravedlnení. V skutočnosti, ak neexistuje peklo, mohli by sme dospieť k záveru, že spravodliví urobili chybu, keď dôverovali Bohu.
Peklo však existuje a spravodliví múdro dôverujú Bohu. Peklo zjavuje slávu Božej spravodlivosti. Peklo ospravedlňuje tých, ktorí dodržiavajú Božie podmienky, aj keď za to museli strašne trpieť. Peklo ospravedlňuje spravodlivých, ktorých prenasledovali bezbožní. Peklo oslavuje Boha.
Máte proti tomu námietky? To sa rovno môžete pridať k Šér Khanovi proti Rudyardovi Kiplingovi. Alebo, máte asi takú istú šancu zmeniť dej, pohľad na vec či charakteristiku postáv, ako má Sauron šancu zmeniť Tolkienovo rozhodnutie. To sa nestane. Ste stvorením v umeleckom diele Stvoriteľa. Prijmite to. On je Stvoriteľ, nie vy. Ako vážne by sme mali brať tých, ktorí namietajú proti peklu alebo sa snažia prepísať príbeh tak, aby peklo nebolo jeho súčasťou? Rovnako vážne, ako by sme brali Hamleta kritizujúceho Shakespearovo dielo. Hamlet nemá nezávislú existenciu. Môže kritizovať Shakespeara len vtedy, ak sa autor rozhodne napísať túto scénu.
Boh stvoril vesmír, v ktorom má jeho milosrdenstvo zmysel práve preto, že nezrušuje jeho spravodlivosť. Aby Boh mohol byť spravodlivý a preukazovať milosrdenstvo, musí dodržať svoj sľub potrestať hriech. V biblickom opise skutočného príbehu sveta Boh zachováva spravodlivosť na kríži aj v pekle. Ježiš zomrel na kríži, aby ustanovil Božiu spravodlivosť a zaistil, že tí, ktorí činia pokánie zo svojich hriechov a dôverujú v Krista, dostanú milosrdenstvo, ktoré je zároveň spravodlivé. Boh trestá bezbožných v pekle, aby zachoval spravodlivosť voči všetkým, ktorí odmietajú činiť pokánie zo svojich hriechov, oslavovať ho ako Boha a ďakovať mu.
Zhrnuté a podčiarknuté, peklo oslavuje Boha, pretože
- ukazuje, že dodržiava svoje slovo;
- ukazuje jeho nekonečnú hodnotu, ktorá trvá naveky;
- ukazuje jeho moc podmaniť si všetkých, ktorí sa proti nemu búria;
- ukazuje, aký nevýslovne milosrdný je k tým, ktorí mu dôverujú;
- potvrdzuje skutočnosť lásky tým, že vykonáva spravodlivosť voči tým, ktorí odmietajú Boha, ktorý je láska;
- ospravedlňuje všetkých, ktorí trpeli, aby počuli alebo hlásali pravdu Božieho slova;
a to ukazuje, aký obrovský čin vykonal Ježiš, keď zomrel. Zachránil všetkých, ktorí v neho uveria, pred peklom, ktoré si zaslúžili. Keby neexistovalo peklo, kríž by nebol potrebný.
POZNÁMKY:
[1] Moje úvahy o dejovej línii, pohľade rozprávača a charakterizácii postáv boli inšpirované dielom A. Philipa Browna II. *Hope Amidst Ruin: A Literary and Theological Analysis of Ezra* (Greenville: Bob Jones University Press, 2009). Poznámky, ktoré som si urobil k Brownovmu opisu fungovania literatúry, nájdete v mojom príspevku „Literárne poznámky z Brownovej knihy Hope Amidst Ruin“ na mojom blogu: http://jimhamilton.wordpress.com/2010/07/06/literary-notes-from-browns-hope-amidst-ruin/.
[2] Pozri najmä N. D. Wilson, Notes from the Tilt-A-Whirl: Wide-Eyed Wonder in God’s Spoken World (Nashville: Thomas Nelson, 2009).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
