Viera a práca

Ako učiť deti pracovať cieľavedomo a s milosťou

Ako človek, ktorý je viac zameraný na úlohy (ako na ľudí), som si veľmi vedomý problémov, ktoré so sebou prináša workoholizmus. Ako učiteľ a rodič som si takisto vedomý dôležitosti cieľavedomosti a nasadenia v snahe priniesť čo najlepší výsledok. Existuje spôsob ako pomôcť deťom vybudovať si dobrú pracovnú morálku bez toho, aby mala pre nich práca a jej výsledky priveľkú hodnotu?

Dobrá otázka. Práca je dar od Boha, Boží mandát kultivovať a starať sa o Božie zdroje – a keďže je to dobrý dar, je veľmi jednoduché padnúť do pasce workoholizmu. Ak nenecháme evanjelium hovoriť do každého nášho pracovného momentu, môže sa nám stať, že začneme uctievať svoju prácu  – a dobré ovocie, ktoré nám prináša – viac ako nášho Spasiteľa. Viete ako to viem? Lebo sa mi to stalo.

A čo sa týka toho, či je človek orientovaný na úlohy, alebo na ľudí, nie som si istý, či je to také čierno-biele. Môžete byť niekto, kto je orientovaný na ľudí, no aj tak nevedieť prestať pracovať. Ale je pravda, že väčšina z nás sa prikláňa k jednému z týchto dvoch extrémov. Keď sa nám práca, alebo úspech stanú bohmi, väčšinou sú pre nás úlohy hodnotnejšie ako ľudia. Ak je našim pokušením uznanie, sú pre nás naopak ľudia ako úlohy.

Vďaka Bohu, že existuje lepšia cesta vpred. Nazvime ju cieľavedomosť, ktorú ženie milosť.

Cieľavedomosť, ktorú ženie milosť

Kvôli nášmu hriechu sa nám stáva, že pracujeme, aby sme získali Božiu priazeň. Ale ak sme v Kristovi, v skutočnosti pracujeme, pretože máme jeho priazeň. Boh je spokojný so svojimi milovanými v Kristovi a preto si nemusíme – ani by sme si nikdy nedokázali – zaslúžiť jeho rešpekt.

No bez ohľadu na to, kresťania by mali byť známi svojou silnou pracovnou etikou. Prečo? Pretože nás Boh stvoril dobre. Lebo jeho zámerom je, aby sme sa snažili a aby sme nachádzali úspech v kultivovaní a starostlivosti o stvorenie. A aj preto, že ukazujeme Krista svetu, ktorý ho nepozná. Každé slovo, všetko, čo robíme alebo nerobíme, vyjadruje niečo o našom Kráľovi – a chceme ho reflektovať správne.

Ak je milosť odmenou za tvoju prácu – namiesto toho, aby ju motivovala – budeš väčšinu času nervózny a vyšťavený. Budeš si stále dookola kontrolovať emaily. Budeš sa strachovať, alebo chváliť tým, koľko hodín si odpracoval. Inými slovami, budeš sa snažiť, aby tvoje vonkajšie správanie dávalo význam tvojmu vnútornému bytiu.

Ale ak je milosť základom tvojej práce, budeš poháňaný láskou k Bohu a láskou k ľuďom. Budeš si vedomý toho, že ti bolo dané niečo, čo si nezaslúžiš a preto budeš trpezlivejší voči ľuďom, s ktorými a pre ktorých pracuješ. Budeš si vedieť priznať, keď zlyháš, preukázať milosť iným, keď zlyhajú oni a budeš sa vedieť vzdať pocitu moci. Tvoje vnútorné bytie bude viesť tvoje vonkajšie správanie.

V oboch prípadoch budeš pracovitý a budeš prinášať výsledky a posúvať veci vpred. Rozdiel je v tom, že ten prvý scenár ťa vyčerpá, kým ten druhý ti prinesie život.

Ako viesť k cieľavedomosti, ktorá je poháňaná milosťou

Naše deti (a ak ste učitelia, do istej miery aj vaši študenti) si často budú ceniť tie veci, ktoré si ceníme my. Vonkajšie prejavy tvojho srdca budú hovoriť oveľa hlasnejšie než akékoľvek lekcie alebo slová múdrosti, ktoré sa svojim deťom snažíš odovzdať.

Takže, ak sa snažíme naším deťom odovzdať pracovnú morálku, ktorá má vo svojom centre Krista, musíme im ju byť schopní aj ukázať. Mali by vidieť, ako každé ráno vstávame načas a začíname načas aj pracovať. Mali by nás vidieť so záujmom rozprávať o našich úlohách. Mali by byť svedkami toho ako zápasíme s krízami s trpezlivosťou a húževnatosťou (samozrejme vhodne – nestrašte ich svojimi starosťami). Mali by pozorovať ako sa radujeme z ukončených projektov a ako snívame o tom, ako by sme mohli veci robiť lepšie. Ak práve teraz pracujete z domu, máte jedinečnú príležitosť im tieto veci ukazovať počas celého dňa. Ak ste počas koronakrízy museli každý deň odchádzať do práce, lebo ste nemohli robiť z domu, aj to pre nich bolo skvelým svedectvom o hodnote práce.

Samozrejme, vždy budeme nedokonalými príkladmi vzťahu k práci. Naše deti musia takisto vedieť o milosti. Naše deti musia vidieť, že si ceníme Božiu slávu viac ako našu vlastnú. A keď v tomto zlyháme, mali by sme im ukazovať ako vyzerá skutočné pokánie.

Takisto by sme aj od našich detí mali očakávať, že budú pracovať. Deti potrebujú byť deťmi, ale musia sa takisto naučiť robiť aj veci, ktoré sa im práve nechcú robiť len preto, že ich práve teraz spraviť treba. Podľa mojej krátkej skúsenosti (moje deti sú ešte dosť malé) to znamená dávať im jednoduché úlohy. Odložiť si tanier do drezu. Priniesť plienku na prebalenie súrodenca. Vyniesť smeti. Ako naše deti budú rásť, ich úlohy môžu rásť s nimi. Váš základoškolák môže vykladať riad z umývačky, alebo dávať prádlo do práčky. Váš tínedžer môže umyť auto, alebo vybehnúť na poštu.

Rozmýšľajte nad týmito vecami. Možno vám pomôže sadnúť si z času na čas so svojím manželom, alebo manželkou a porozmýšľať nad vecami, ktoré by vaše deti mohli v domácnosti robiť. Potom ich naučte ako tieto veci robiť – deti nevedia automaticky ako dať riady do umývačky, aj keď vás už tisíckrát videli to robiť.

A tu väčšina našich plánov zlyhá. Je veľmi jednoduché dať dieťaťu za úlohu dať veci do umývačky raz. Možno sa im to bude aj páčiť! Ale počas plných dní si možno túto úlohu prestanú plniť a vy budete príliš unavení, alebo zaneprázdnení na to, aby ste ich naháňali. Učiť naše deti pracovnú morálku si od nás vyžaduje konštantné nasadenie.

Mojou najlepšou radou je spraviť si z týchto úloh rutinu. Ak váš syn uprace zo stola každý večer, čoskoro sa mu táto úloha stane úplne prirodzenou. Jedného dňa mu to už nebudete musieť stále pripomínať (a možno budete môcť pridať aj ďalšiu úlohu!). Neučíte ho len o každodenných rytmoch, ale aj o vytrvalosti a konzistentnej službe iným.

Oddych a milosť šabatu

Na záver pripomeniem, že tak ako chceme, aby naše deti vedeli ako správne pracovať, chceme aj, aby vedeli správne oddychovať. A preto potrebujú vidieť to, akí pracovití ste vy, poháňaní Božou milosťou a potom musia vidieť aj to, že dôverujete Bohu natoľko, že prídete domov načas a sadnete si s nimi na zem k hračkám. Musia vidieť, že zachovávate šabatný odpočinok a pomáhať im robiť to isté.

Učiť naše deti ako majú žiť ( 22:6) je behom na dlhé trate a vyžaduje si od nás, aby sme im boli príkladom v správnych postojoch, učili ich správnu teológiu a vytvárali im neustále príležitosti na to, aby si zašpinili ruky.

Tieto slová sú poznačené mojim pokrytectvom, keďže viem, že sám denne zápasím s tým, aby som tieto veci dokázal robiť správne. Dobrou správou však je, že milosť, ktorú chcem, aby moje deti zažívali, je nová každé ráno aj pre mňa.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/teaching-kids-work-grace-grit/

Brad Larson

Brad Larson

je americkým kazateľom, spisovateľom a básnikom.

Brad Larson tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články