Keď som sa stal hlavným kazateľom zboru, evanjelium som kázal nadšenie, no nerozumel som jeho moci oddeľovať zrno od pliev ani tomu, aký pozitívny priebeh to bude mať. Ako všetci kazatelia som nechcel rozdelenie. Chcel som jednotu a otvorenosť. Tak to však v službe nechodí.
Každý v prvom storočí vedel, čo Ján Krstiteľ myslel svojou predpoveďou, že Kristus prečistí svoju cirkev ako namlátené zrno (Mt 3:12), pretože každý v prvom storočí vedel, na čo slúži vejačka. Farmári ju používali na oddeľovanie pšenice od pliev. Zrno vyhadzovali do vzduchu, vietor odfúkol ľahšie plevy a ťažšia pšenica padla na humno.
Povedané inak, evanjelium bolo Ježišovou vejačkou, ktorá rozdeľovala ľudí na dve kopy: zrno a plevy. To mal na mysli Simeon, keď varoval Máriu, že jej syn bude „určený mnohým na v Izraeli na pád a na povstanie“ (Lk 2:34). Keď bol Ježiš dospelý, obvyklá reakcia na jeho službu bola „roztržka v zástupe“ (Jn 7:43). To isté platilo pre Pavla: „Obyvatelia [Antiochie] sa rozdelili“ (Sk 14:4).
Verná služba evanjelia znamená kázať „celý Boží zámer“ (Sk 20:27). K tomu patrí Božia nekonečná milosť, milosrdenstvo a láska. Tieto pravdy málokedy ľudí rozdeľujú. Patrí k tomu aj Božia svätosť, jeho hnev, jeho nemenná spravodlivosť a skutočnosť večného, utrpenia v pekle pri vedomí. Tieto pravdy zvyčajne ľudí rozdeľujú. Napriek tomu som pravidelne kázal evanjelium úplne presvedčený, že „ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho“ (Rim 1:16). S dôverou v Boha som očakával ovocie – a ono prišlo.
Stalo sa však niečo, čo som nečakal: evanjelium pretriedilo moje zhromaždenie ako zrno a plevy. Hoci to bolo smutné, ukázalo sa, že z tohto triedenia vzišlo požehnanie.
Evanjelium rozdeľuje
Evanjelium je zo svojej podstaty rozdeľujúce. Ovplyvňuje aj neveriacich, aj kresťanov. Veriaci sa z neho tešia. Iní sa hnevajú, pohŕdajú ním, sú znechutení alebo apatickí. Stane sa, že neveriaci návštevníci odídu uprostred mojej nedeľnej kázne. Niekedy odídu aj vyznávajúci kresťania.
Prečo? Pretože evanjelium nám prikazuje pokoriť sa a prestať sa spoliehať na svoje dobré skutky. Prikazuje nám podriadiť sa zvrchovanej milosti. To je pokorujúca správa a naša pýcha sa nerada pokoruje. Evanjelium triedi cirkev tým, že uráža našu pýchu. Veď aj Boh tohto evanjelia nie je taký, akého by neveriaci predpokladali. Je tesnou bránou (Mt 7:12), ktorá zachraňuje len poslušných (Mt 7:21) a neveriacim sa vyhráža „plačom a škrípaním zubov“ vo večnom ohni (Mt 13:42). Pavol o tom hovoril jasne: „Lebo sme Kristovou vôňou, príjemnou Bohu uprostred tých, čo získavajú spásu aj medzi tými, čo hynú; jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života na život“ (2Kor 2:15-16).
Niekedy proces oddeľovania pšenice od pliev prebehne okamžite, ale väčšinou trvá dlhšie. Niektorí ľudia prídu a neskôr sa postupne vytratia pri tom, ako ich evanjelium stále viac uráža a rozčuľuje. Niektorí však ostanú. Spomínam si na jedného nominálneho katolíka, ktorí k nám začal chodiť. Chcel vedieť, ako sa líšia protestanti od katolíkov. Nakoniec sme spolu išli na kávu. Keď som mu vysvetlil evanjelium, znepokojilo ho to. „Ak je to pravda“, povedal, „potom moji rodičia rímskokatolíci nie sú v nebi.“
„Boh nechce, aby si sa strachoval o svojich rodičov,“ odpovedal som. „Nevieš na isto, či odmietli evanjelium. Tvojou úlohou je podriadiť sa dobrej správe a dôverovať, že Boh sa k tvojim rodičom zachoval správne.“
O niekoľko týždňov sa vrátil aj s manželkou. Spočiatku chodil raz mesačne. Potom dvakrát. O deväť mesiacov chodil každý týždeň. Na konci roka požiadal o krst. Chvála Bohu, že je veľa ľudí ako on.
Rozdelenia, ktoré budujú
Hoci to znie zvláštne, každý zbor – áno, dokonca aj každý zbor, ktorý krstí na základe vyznania – pozostáva z obrátených a neobrátených. Kazatelia si to potrebujú uvedomovať, pretože dlhodobá, pretrvávajúca nevera niektorých ľudí skresľuje obraz. Kázanie evanjelia má však tú výhodu, že motivuje neveriacich odísť a neodolateľne priťahuje skutočných veriacich. Je to bolestivý, smutný ale nevyhnutný proces. Veď nakoniec v zhromaždení s vysokým počtom neveriacich budú ľudia často rozdelení, smutní, hašteriví, vlažní a nezúčastnení.
Čím viac však necháme evanjelium oddeľovať zrno od pliev, tým viac budeme duchovne jednotní. V skutočnosti je nepravdepodobné, že cirkev zakúsi jednotu, kým najskôr nenechá evanjelium vykonať svoju triediacu prácu.
Ak sa to už stane, ovocie bude nasledovať. Zjednotený zbor plný veriacich, ktorí rastú v Pánovi, bude viac evanjelizovať, viac priťahovať dívajúci sa svet, viac finančne dávať a viac prijímať neveriacich návštevníkov. Mark Dever a Jamie Dunlop to vo svojej knihe The Compelling Community zhŕňajú takto: „Výlučnosť, ktorá poháňa silne nabudenú komunitu veriacich, dokáže vykonať oveľa viac práce evanjelia než povoľovanie zo záväzkov a presvedčení kvôli pocitu, že komunita je otvorená.“
Čo prekáža tejto triediacej práci? Moja skúsenosť je, že strach z človeka. Obávame sa toho, čo si o nás ľudia pomyslia, keď budú počuť, čo si myslíme o Biblii. Druhou prekážkou je už spomínaná bolesť z oddelenia. Povedané jednoducho, bolí to, keď odchádzajú ľudia, ktorých milujeme a ktorí nepoznajú Pána. Aby sme ich nestratili, svet, naša telesnosť a Diabol nás budú pokúšať, aby sme sa spreneverili zásadným pravdám. Pre dlhodobé zdravie zboru však musíme nechať evanjelium robiť svoju prácu triedenia zrna od pliev. Musíme vytrvať vo viere a prijať odmietnutie kvôli trvalej radosti z väčšej jednoty.
Záver
Ježiš triedil, Pavol triedil i apoštoli triedili. Už 2000 rokov kazatelia sledujú, ako verne kázané evanjelium oddeľuje zrno od pliev. Je to bolestivý proces, ale tým, ktorí verne kráčajú napred, Boh sľubuje štedrú odmenu. Nikdy nezabudnite, že „roľník, ktorý namáhavo pracuje, má ako prvý dostať podiel z úrody“ (2Tim 2:6) a že „tí, ktorí rozsievajú so slzami, budú žať s plesaním“ (Ž 126:5).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Want Your Church to Enjoy Unity? Let the Gospel Do Its Dividing Work.
