1. Evanjelium podľa Matúša 26:26-29
Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“
2. Evanjelium podľa Marka 15:21-41
Prinútili okoloidúceho, istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfusovho otca, ktorý práve prichádzal z poľa, aby mu niesol kríž. Viedli ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on to neprijal. Ukrižovali ho a jeho šaty si rozdelili; lósom určili, kto si čo vezme. Bola tretia hodina, keď ho ukrižovali. Jeho vinu označili nápisom: „Kráľ Židov.“ Spolu s ním ukrižovali aj dvoch lotrov: jedného sprava a druhého zľava. Tí, čo tadiaľ prechádzali, sa mu rúhali, potriasali hlavami a hovorili: „Hej ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! Zachráň sám seba a zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval a sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili!“ Potupovali ho aj tí, ktorí boli ukrižovaní spolu s ním.
O šiestej hodine nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. O deviatej hodine Ježiš zvolal mocným hlasom: „Eloi, Eloi, lema sabachthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to niektorí z okolostojacich počuli, povedali: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, namočil špongiu do octu, nastokol ju na trstinovú tyč, dával mu piť a hovoril: „Nechajte ho, uvidíme, či ho príde Eliáš sňať.“ No Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol. Keď stotník, ktorý stál neďaleko, videl, ako vydýchol, vyhlásil: „Naozaj, tento človek bol Boží Syn!“
Zobďaleč sa prizerali ženy, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozesa, ako aj Salomé. Všetky ho sprevádzali a obsluhovali ho, ešte keď bol v Galilei. Boli tam aj mnohé iné, ktoré išli spolu s ním do Jeruzalema.
3. Izaiáš 53:3-7
Opovrhnutý a opustený ľuďmi,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred ktorým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a my sme si ho nevážili.Naozaj, on niesol naše choroby
a naše bolesti ho obťažili.
My sme si mysleli, že je ranený,
Bohom doudieraný a opovrhnutý.
On však bol prebodnutý za naše hriechy,
zdrvený za naše neprávosti.
Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom
a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie.
Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou,
ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých.Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa,
ako baránok vedený na zabitie;
neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.
4. Evanjelium podľa Jána 11:48-53
Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.“ Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: „Vy nič neviete a ani nechápete, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud a aby nezahynul celý národ.“ To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ. A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.
5. List Rimanom 5:12-15
A tak: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. Hriech bol totiž vo svete už aj pred Zákonom, ale ak niet Zákona, hriech sa neráta. Ale smrť vládla od Adama po Mojžiša aj nad tými, ktorí zhrešili iným spôsobom ako Adam. Adam je predobrazom toho, ktorý mal prísť.
S darom milosti to však nie je tak ako s priestupkom. Lebo ak pre priestupok jedného mnohí zomreli, oveľa viac sa v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar z milosti jedného človeka, Ježiša Krista.
6. Druhý list Korinťanom 4:7-12
Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zrážaní k zemi, no nehynieme; stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme neustále vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. A tak v nás pôsobí smrť, no vo vás život.
7. List Hebrejom 2:9-11
Hľadíme však na Ježiša, postaveného o niečo nižšie ako sú anjeli, ktorý, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou, lebo z Božej milosti okúsil smrť za každého.
Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko a ktorý priviedol mnoho synov do slávy, cez utrpenie zdokonalil pôvodcu ich spásy. Veď aj ten, kto posväcuje, ako aj tí, čo sú posväcovaní, pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí nazvať ich bratmi,
Poznámka redaktora: Prevzaté z: Crossway
