V poslednej dobe evanjelikáli veľa diskutujú o tom, ako by kresťania mali definovať evanjelium – mali by sme hlásať, že evanjelium je výhradne zvesť o odpustení hriechov skrze pokánie a vieru v ukrižovaného Krista alebo ide o niečo viac. Prebehli rôzne ostré, občas až vyhrotené diskusie. Jedna skupina obviňuje druhú, že „zmenšuje“ evanjelium a naopak druhá skupina tvrdí, že tá prvá „oslabuje“ evanjelium a odvádza cirkev od Božej misie.
Dôkladné pozorovanie nám pomôže vyriešiť niektoré nejasnosti. Myslím si, že obe skupiny, nazvime ich A a B, si neuvedomujú, že hovoria o dvoch rôznych veciach. Skupina A hovorí, že evanjelium je dobrá správa o Bohu, ktorý zmieruje hriešnikov so sebou skrze zástupnú smrť Ježiša. Skupina B hovorí, že evanjelium je dobrá správa o Bohu, ktorý plánuje obnoviť a pretvoriť celý svet skrze Krista. Myslím si, že A a B neodpovedajú na rovnakú otázku. Obe skupiny samozrejme tvrdia, že odpovedajú na otázku „Čo je evanjelium?“, a preto medzi nimi vzniká napätie. Ak sa pozrieme pozornejšie, uvidíme, že v skutočnosti odpovedajú na dve veľmi odlišné, ale rovnako biblické otázky.
Ide o tieto dve otázky:
1. Čo je evanjelium? Inými slovami, akej zvesti musí človek veriť, aby bol spasený?
a
2. Čo je evanjelium? Inými slovami, o čom je celá dobrá správa kresťanstva?
Keď osoba zo skupiny A počuje otázku: „Čo je evanjelium?“ rozumie pod ňou: „Akej zvesti musí človek veriť, aby bol spasený?“. Odpovedá na ňu tým, že hovorí o Kristovej smrti namiesto hriešnikov a o výzve k pokániu a viere.
Keď osoba zo skupiny B počuje otázku: „Čo je evanjelium?“ rozumie pod ňou: „O čom je celá dobrá správa kresťanstva?“. Odpovedá na ňu tým, že hovorí o Božom zámere obnoviť svet skrze Krista.
Určite rozumiete, prečo medzi nimi vzniká napätie. Ak odpovedáte na prvú otázku tým, že rozprávate o novom stvorení, ľudia pochopiteľne povedia, že vaša odpoveď je príliš obsiahla a vytláčate kríž zo stredu. Keď sa ľudia v Biblii pýtali: „Čo musím urobiť, aby som bol spasený?“, dostali odpoveď, aby sa kajali z hriechu a verili v Ježiša. Žiadna zmienka o prichádzajúcom novom stvorení.
Je pravda, že Biblia niekedy (dokonca často) hovorí o „evanjeliu“ v zmysle nového stvorenia. Ak odpovedáme na druhú otázku iba tým, že rozprávame o Kristovej smrti namiesto hriešnikov, a tvrdíme, že všetko ostatné nespĺňa definíciu evanjelia (ide iba o dôsledok), podávame skreslenú informáciu. Znamenalo by to, že sľuby ako vzkriesenie tela, zmierenie Židov a pohanov, nové nebo a nová zem, a mnoho ďalších, akosi nie sú súčasťou „dobrej správy“ kresťanstva, ktorú Biblia ponúka.
Musíme si uvedomiť, že ani jedna z týchto otázok nie je nesprávna, ani jedna nie je biblickejšia ako druhá. Biblia sa pýta a odpovedá na obe. Dovoľte mi teraz ukázať z Písma, prečo si myslím, že obe otázky sú legitímne a biblické.
Myslím si, že Biblia používa slovo „evanjelium“ v dvoch rôznych, ale veľmi príbuzných významoch. Niekedy používa „evanjelium“ v širšom zmysle, to znamená na opísanie všetkých prisľúbení, ktoré Boh splní v Kristovi, vrátane odpustenia hriechov, ale aj všetko ostatné, čo z toho vychádza – ustanoví kráľovstvo, stvorí nové nebo a novú zem, atď. Inokedy používa „evanjelium“ v užšom význame, kedy konkrétne opisuje odpustenie hriechov skrze zástupnú smrť a vzkriesenie Krista. V týchto častiach nevidíme „širšie“ sľuby zreteľne.
Tu je niekoľko príkladov, kde Biblia veľmi jasne používa slovo „evanjelium“ v užšom zmysle:
1. Skutky 10:36–43: „Synom Izraela poslal slovo, keď zvestoval evanjelium o pokoji skrze Ježiša Krista, ktorý je Pánom všetkých, … O ňom svedčia všetci proroci, že v jeho mene dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“
Peter hovorí, že evanjelium, ktoré hlása, je evanjelium o „pokoji skrze Ježiša Krista.“ Konkrétne tým myslí dobrú správu, „že v jeho mene dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“
2. Rimanom 1:16–17: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka. Pretože v ňom sa zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.“
Pavol definuje evanjelium v zmysle „spásy“ a Božej spravodlivosti zjavenej skrze vieru. Vo zvyšnej časti knihy je zreteľné, že hovorí o odpustení hriechov (ospravedlnení) skrze vieru, nie skutky. Pavol sa v liste Rimanom nezameriava na prichádzajúce kráľovstvo, ale ako sa človek stane jeho súčasťou. To nazýva „evanjelium.“
3. 1. Korinťanom 1:17–18: „Kristus ma totiž neposlal krstiť, ale zvestovať evanjelium, nie však múdrosťou slova, aby Kristov kríž nebol vyprázdnený. Veď slovo o kríži je bláznovstvom pre tých, čo sú na ceste k záhube, nám však ktorí smerujeme k spáse, je Božou mocou.“ Pavol má hlásať evanjelium, ktoré je „slovo kríža.“
4. 1. Korinťanom 15:1–5: „Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste prijali, v ktorom zotrvávate a skrze ktoré ste aj spasení, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, iba že by ste boli nadarmo uverili. Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim.“
Evanjelium, ktoré Pavol kázal ľuďom, znelo: „Kristus zomrel za naše hriechy … bol pochovaný … (a) vzkriesený.“ Ďalšie odkazy na Ježišove zjavenia by sa nemali brať ako súčasť „evanjelia“. Máme pocit, že musíme spomenúť, že Ježiš sa zjavil Petrovi, Dvanástim a Jakubovi, inak nehovoríme evanjelium. Cieľom týchto odkazov je však potvrdiť, že vzkriesenie bolo skutočné a historické.
Uvádzam niekoľko príkladov, kde Biblia veľmi jasne používa slovo „evanjelium“ v širšom zmysle:
1. Matúš 4:23: „A tak chodil po celej Galilei a učil v ich synagógach. Hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu a každý neduh medzi ľudom.“
Matúš tu prvýkrát slovo spomína „evanjelium“, preto čakáme, v akej súvislosti ho použije. Ježiš káže „evanjelium o kráľovstve“, pozrime sa na verš 17, kde prvýkrát spomína „kráľovstvo.“ Ježiš tam hlása: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
Evanjelium o kráľovstve, ktoré zvestoval Ježiš, hovorilo, že a) kráľovstvo prišlo a b) tí, ktorí sa kajajú, môžu doň vstúpiť.
2. Marek 1: 14–15: „Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: ‚Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!‘“
Ak nerátame úplne prvý verš, Marek tu prvýkrát používa toto slovo. Ježiš hlásal „Božie evanjelium“: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!“
Božie evanjelium zvestuje, že a) kráľovstvo prišlo a b) tí, ktorí sa kajajú a veria, môžu doň vstúpiť.
3. Lukáš 4:18: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma vyhlásiť zajatým prepustenie, slepým vrátiť zrak, utláčaných prepustiť…“
Ide o starozmluvný text, v ktorom Ježiš zahajuje svoju verejnú službu. Slovo „radostná zvesť“, ako je napísané v Izaiášovi 61, hovorí o úplnom nastolení vlády Božieho kráľovstva.
4. Skutky 13:32-33: „My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša…“
Verš 38 veľmi jasne hovorí, že dobrá správa, ktorú Pavol priniesol, je o odpustení hriechov skrze „tohto muža.“ Taktiež vo verši 32, „dobrá správa“ znamená „že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil, … keď vzkriesil Ježiša.“ Iste, zahŕňa aj Božie prisľúbenia pre otcov, ktoré sa teraz splnili v Ježišovi, ale naozaj nešlo len o odpustenie hriechov?
Ak sa pozorne pozrieme na Novú zmluvu, vidíme, že „evanjelium“ sa používa v širšom aj užšom zmysle. V širšom, napríklad v Matúšovi 4, Markovi 1, Lukášovi 4 a Skutkoch 13, kde odkazuje na všetky zasľúbenia, ktoré nám Boh dal skrze Ježišovo dielo – nielen odpustenie hriechov, ale aj vzkriesenie, zmierenie s Bohom i ostatnými, posvätenie, oslávenie, prichádzajúce kráľovstvo, nové nebo a novú zem, atď. Môžeme povedať, že v týchto prípadoch sa „evanjelium“ vzťahuje na všetky Božie zasľúbenia, ktoré Kristus naplnil skrze svoj život a dielo. Širší zmysel môžeme nazvať evanjelium o kráľovstve. V užšom zmysle, napríklad v Skutkoch 10, v celej knihe Rimanom, 1. Korinťanom 1 a 1. Korinťanom 15, sa „evanjelium“ osobitne vzťahuje na Ježišovu smrť a vzkriesenie, a výzvu pre všetkých ľudí, aby sa kajali a verili v neho. Tento užší zmysel môžeme nazvať evanjelium o kríži.
Dovoľte mi objasniť ďalšie dve veci. Po prvé, „evanjelium“ v širšom význame nevyhnutne zahŕňa aj užší. Pozrime sa na príklady z Matúša a Marka. Ježiš neohlasuje len príchod kráľovstva, ako mnohí pred ním. Ohlasuje príchod kráľovstva a spôsob, ako doň vstúpiť. Pozrime sa pozornejšie: Ježiš nehlásal evanjelium slovami: „Prišlo nebeské kráľovstvo!“ Ale kázal: „Prišlo nebeské kráľovstvo. Preto sa kajajte a verte!“ To je zásadný rozdiel medzi evanjeliom a „akože“ evanjeliom: Ak ohlasujeme príchod kráľovstva a nového stvorenia bez toho, aby sme hlásali, ako doň môžu ľudia vstúpiť – vďaka pokániu a odpusteným hriechom skrze vieru v Krista a jeho smrť zmierenia – nekážeme evanjelium. Hlásame zlú správu, ak nedávame ľuďom nádej, že budú súčasťou nového stvorenia. Evanjelium o kráľovstve nie je iba ohlasovanie kráľovstva. Ide o ohlasovanie kráľovstva spolu s ohlasovaním, že ľudia doň môžu vstúpiť skrze pokánie a vieru v Krista.
Po druhé, musím opäť spomenúť, že Nová zmluva nazýva konkrétnu, „úzku“ zvesť o odpustení hriechov skrze Krista „evanjelium.“ Preto tí, ktorí tvrdia: „Ak hlásate iba odpustenie hriechov skrze Krista a nie Boží zámer obnoviť svet, nekážete evanjelium,“ sa mýlia. Pavol aj Peter (spomínam len ich z vyššie uvedených príkladov) sa zdajú byť spokojní, keď hovoria, že hlásali „evanjelium,“ ak ľuďom povedali o odpustení hriechov skrze zástupnú smrť Ježiša. Bodka.
Ak je pravda, že Nová zmluva používa slovo „evanjelium“ v širšom aj užšom zmysle, ako máme rozumieť vzťahu medzi nimi, medzi evanjeliom o kráľovstve a evanjeliom o kríži? Toto je ďalšia otázka a akonáhle na ňu odpovieme, pomôže nám lepšie porozumieť ďalším dôležitým otázkam.
Ako teda súvisí evanjelium o kráľovstve s evanjeliom o kríži? Evanjelium o kráľovstve nevyhnutne zahŕňa aj evanjelium o kríži. Ale konkrétnejšie, je evanjelium o kríži len časť evanjelia o kráľovstve, alebo aj niečo viac? Je jeho stredom alebo na okraji? Prečo pisatelia Novej zmluvy používajú slovo „evanjelium“ pri konkrétnom sľube odpustenia hriechov skrze Krista a nie ostatných sľuboch, ktoré patria do „širšieho“ evanjelia. Prečo Pavol nikdy nehovorí: „Toto je moje evanjelium: ľudia môžu byť navzájom zmierení!“?
Myslím si, že k odpovedi prídeme, keď si uvedomíme, že evanjelium o kríži nie je len vedľajšou súčasťou evanjelia o kráľovstve. Evanjelium o kríži je brána, prameň, ba dokonca semeno evanjelia o kráľovstve. Prečítajte si Novú zmluvu a rýchlo zistíte, že jednoznačná zvesť hovorí, že človek dostane „široké“ požehnania kráľovstva jedine cez odpustenie hriechov skrze Kristovu smrť. Je to fontána, z ktorej vyviera všetko ostatné.
Je správne, že biblickí autori nazvali tento prameň „evanjelium,“ hoci tak pomenúvajú aj celý balík – odpustenie, vzkriesenie, nové stvorenie a všetko ostatné – „evanjelium.“ Pretože „široké“ požehnania evanjelia dostaneme iba skrze „úzke“ (zmierenie, odpustenie, viera a pokánie). Tieto požehnania získame jedine skrze „úzke“, preto je správne, že novozmluvní pisatelia nazývajú túto bránu/ semeno/ prameň „evanjeliom.“
Taktiež je správne, že Nová zmluva nazýva prameň „evanjeliom“ a zároveň nenazýva „širšie“ požehnania „evanjeliom.“ Preto ľudské zmierenie nenazývame „evanjeliom.“ Ani nové nebo a novú zem nenazývame „evanjeliom.“ Ale odpustenie skrze zmierenie áno, pretože to je prameň a brána k všetkému ostatnému.
Z toho vyplývajú niektoré dôležité dôsledky.
Po prvé, je potrebné opäť zdôrazniť: Tí, ktorí tvrdia, že „evanjelium“ je ohlasovanie kráľovstva, sa jednoducho mýlia. Evanjelium nie je ohlasovanie kráľovstva; je to (v širšom zmysle) ohlasovanie kráľovstva spolu so spôsobom, ako doň vstúpiť.
Po druhé, je nesprávne tvrdiť, že evanjelium o kríži nie je evanjelium alebo je čosi menej. Ak otázka znie: „Akej zvesti musí človek veriť, aby bol spasený,“ evanjelium o kríži je evanjelium. Ježiš, Pavol a Peter to tak tvrdia.[1]
Po tretie, je tiež nesprávne tvrdiť, že evanjelium o kráľovstve je evanjelium plus alebo, že nás odvádza od skutočného evanjelia. Ak otázka znie: „O čom je celá dobrá správa kresťanstva,“ evanjelium o kráľovstve nie evanjelium plus, je to evanjelium. Ježiš, Pavol a Peter to tak tvrdia.
Po štvrté, je nesprávne nazývať človeka kresťanom len preto, že robí dobré skutky a „nasleduje Ježišov príklad“. Byť kresťanom, mať požehnanie kráľovstva, si vyžaduje, aby človek najskôr prešiel bránou, vo viere prišiel ku Kristovi, ktorý mu odpustí hriechy a zmieri s Bohom. Bunyan v Ceste pútnika rozpráva príbeh o dvoch pánoch, Formalistu a Pokrytca, ktorých stretne Kresťan na ceste do Nebeského Jeruzalema. Po krátkom rozhovore si Kresťan uvedomí, že preskočili múr, namiesto toho, aby vošli bránou. Záver: Obaja muži nie sú kresťania bez ohľadu na to, akýmkoľvek dobrým smerom kráčajú. Aj v našom svete žije mnoho ľudí, ktorí si musia uvedomiť, že pán „Nasledujem Ježiša“ a pani „Žijem pre kráľovstvo“ nie sú kresťania, ak neprišli k ukrižovanému Kristovi v pokání a vo viere, že im budú odpustené hriechy. Človek môže „žiť tak, ako žil Ježiš“ koľko len chce, ale ak nepríde k bráne zmierenia, viery a pokánia, neprišiel ku Kristovi. Iba preskočil múr.
Po piate, je nesprávne tvrdiť, že nekresťania konajú „prácu pre kráľovstvo.“ Nekresťania, ktorí pracujú na ľudskom zmierení alebo spravodlivosti, robia dobrú vec, ale nejde o prácu pre kráľovstvo, pretože ju nerobia v mene Kráľa. C.S. Lewis sa mýlil; nemôžete robiť dobré skutky v mene Taša a očakávať, že sa Aslan bude radovať.
Po šieste, konečný cieľ akejkoľvek milosrdnej služby – či už jednotlivého kresťana alebo cirkvi – musí byť nasmerovanie sveta späť k bráne. Mohli by sme o tom veľa hovoriť, ale správne porozumenie cieľa nám poskytne silný misijný motív a úžasné svedectvo pre svet. Napríklad, keď opravujete holičstvo v Ježišovom mene, musíte majiteľovi povedať (aby som bol stručný): „Pozrite, robím to preto, lebo slúžim Bohu, ktorému záleží na veciach ako krása, poriadok a mier. Biblia hovorí a ja verím, že Boh jedného dňa pretvorí tento svet a nastolí kráľovstvo, kde sa nebude olupovať farba a stromy nevyschnú. Ale (tu sa dostávame k pointe), nemyslím si, že budete toho súčasťou. Kvôli vášmu hriechu. Len, ak sa budete kajať a veriť v Krista.“ A potom mu poviete dobrú správu o kríži. Ak iba opravujete holičstvo a ohlasujete prichádzajúce kráľovstvo, nehlásate evanjelium. Ohlasovanie kráľovstva je ohlasovanie kráľovstva spolu so spôsobom, ako doň vstúpiť.
Po siedme, domnievam sa, že v tzv. emergent church (vynárajúca sa cirkev)– kvôli ohlasovaniu, aké je evanjelium úžasné a prekvapivé – zabudli na to, čo je skutočne skvelé na evanjeliu. To, že Ježiš je kráľ a priniesol kráľovstvo lásky a súcitu nie je až také úžasné. Každý Žid vedel, že sa to raz stane. Na evanjeliu je skutočne ohromujúce to, že mesiášsky kráľ zomiera, aby zachránil svoj ľud – že Boží Syn, Syn človeka v Danielovi, dávidovský Mesiáš a trpiaci služobník v Izaiášovi je vlastne ten istý muž. Takto spájame evanjelium o kráľovstve s evanjeliom o kríži. Ježiš nie je len Kráľ, ale Ukrižovaný Kráľ. To, čo mnohí vo vynárajúcej sa cirkvi považujú za úžasné evanjelium, nie je ani zďaleka také ohromné. Je jednoducho nudné.
Po ôsme, všetko, čo sme doteraz povedali, nás vedie k záveru, že evanjelizačný, misiologický a pastoračný dôraz sa v dnešnej dobre kladie na evanjelium o kríži – na prameň, bránu k „širšiemu“ evanjeliu o kráľovstve. Všetko ostatné je nedosiahnuteľné a zlá správa, ak tam ľudí nenasmerujeme. Žijeme v dobe, kedy Boh každému prikazuje: „Kajajte sa a verte.“
Evanjelium („užšie“ alebo „širšie“) nám prikazuje v skutočnosti len jedno: Kajajte sa a verte. To je primárna zodpovednosť každého človeka v dnešnom svete, a preto na ňu musíme klásť primárny dôraz aj pri kázaní.
[1] Ježiš veľmi zreteľne hlása evanjelium o kríži (napríklad v Markovi 10:45), hoci vyslovene nepoužije slovo „evanjelium.“ Vo všeobecnosti, hoci vidíme výhody slovného rozboru, nespájajme definíciu evanjelia a naše zistenia príliš úzko s výskytom slova „evanjelium“ v texte. Inak by sme museli povedať, že Ján nikdy nehovorí o evanjeliu, pretože vo svojich novozmluvných zápisoch to slovo nikdy nepoužíva.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
