Stáva sa to každému z nás. Možno je to vo chvíli, keď naše spoločenstvo postihne tragédia, alebo keď sa dlhoročný člen cirkevného zboru prizná k šokujúcemu hriechu. Možno vám vaše dieťa odhalí svoj tajný vnútorný boj alebo vám drahý priateľ oznámi správu o svojej diagnóze. Informácia vám udrie do mozgu, ale vy si nie ste celkom istí, čo s ňou máte robiť.
Problémom je, že ste kazateľ. Vy predsa máte vedieť, čo povedať a čo robiť. Ale čo sa stane, keď úprimne povedané, nemáte ani poňatia ako reagovať?
Kazateľov by tento pocit nemal prekvapiť a nemali by sa ho báť. Hoci mnohí od nás očakávajú, že budeme silné oporné stĺpy a najmúdrejší z mudrcov (a často to očakávame aj od seba), tieto očakávania nemajú v realite miesto. Predpokladať, že kazateľ bude vedieť, čo má povedať v každej situácii, znamená zamieňať si slabého, nedokonalého človeka za večne dokonalého Boha.
Každý kazateľ zažije chvíle, kedy naozaj nevie, čo má povedať. Ako človek, ktorý sedel s nespočetným množstvom ľudí a nevedel presne, čo má povedať alebo urobiť, si dovolím ponúknuť niekoľko krokov, ktoré by mohli pomôcť.
1. Modlite sa
Tento bod neprehliadnite. Keď nevieme, čo povedať niekomu inému, prvé, čo musíme urobiť, je obrátiť sa na Boha. Božie slovo nám sľubuje, že nám dá to, čo hľadáme v jeho mene (Lk 11:9-13; Jn 15:7). A jednou z vecí, ktoré nám výslovne sľubuje dať – ak o ňu prosíme – je múdrosť (Jk 1:5).
Ja možno neviem, čo mám povedať, ale buďte si istí, že on vie. Prečo by som teda nebežal k jedinému dokonalému zdroju a neprosil ho o pomoc?
2. Počúvajte
Väčšina kazateľov je známa svojou schopnosťou rozprávať. Ale verný pastier by mal byť známy rovnako dobre tým, že je dobrý poslucháč. Po dvoch desaťročiach pastoračnej služby som si uvedomil, že hlavným dôvodom, prečo neviem, čo mám v určitých situáciách povedať, je to, že jednoducho nemám dostatok informácií. Samozrejme, sú situácie, keď môže byť vhodné nepovedať vôbec nič.
Kazatelia ako ľudia, ktorí sa zvyčajne živia rozprávaním, musia odolať prirodzenému pokušeniu reagovať na tragédie, osobné krízy a šokujúce správy okamžitým vysvetlením. Namiesto toho musíme byť trpezliví, hľadať pravé poznanie a čakať na skutočnú múdrosť. Vedieť niečo, čo by ste mohli povedať, nie je to isté ako vedieť, čo je správne povedať. A jediný spôsob, ako vedieť, čo správne povedať, je venovať čas pochopeniu situácie a, čo je ešte dôležitejšie, osobe, ktorá stojí pred vami.
Tento postup si vyžaduje trpezlivosť a čas. A ak si vôbec nejakú reč vyžaduje, mala by mať spravidla podobu otázok, a nie vyhlásení. Otázky napomáhajú počúvaniu a pomáhajú vám pochopiť nielen situáciu, ale aj srdce osoby, ktorú oslovujete. Ako sa dozvedáme z Prísloví: „Zámery v srdci človeka sú hlboké vody, rozumný človek z nich čerpá“ (Prís 20:5).
3. Odpočívajte v Božej milosti
Tu je hlavný dôvod, prečo nevedieť, čo povedať, vedie k akejsi vnútornej panike: sme paralyzovaní strachom, že povieme niečo nesprávne. Cítime obrovský tlak, aby sme v správnej chvíli predniesli správne slová, pretože si myslíme, že to ľudia očakávajú. V skutočnosti to však väčšina ľudí nerobí. Ani Boh to tak nerobí.
Boh vie, že ste nedokonalý kazateľ s nedokonalými slovami a nedokonalou múdrosťou. Vie, že niekedy poviete nesprávnu vec. Vie, že budete mlčať, keď by ste mali hovoriť, a hovoriť, keď by ste mali mlčať. Chce však, aby ste si pamätali, že na to všetko je tu milosť (Rim 8:1-2).
Boh použije vaše najlepšie úsilie a vykúpi najhoršie. Jeho pôsobenie v životoch druhých nie je závislé od toho, či vždy presne viete, čo máte povedať alebo urobiť. Jediné, k čomu vás vyzýva, je snažiť sa milovať človeka pred vami tak dobre, ako viete (1Pt 1:22). Zvyšok nech prikryje jeho milosť.
4. Hovorte pokorne a smelo
Ak sa snažíte milovať človeka uprostred tragédie, krízy alebo zmätku, nakoniec to bude znamenať, že musíte niečo povedať, aj keď sa zdá nemožné vymyslieť tie správne slová.
Ste však vybavení Božím slovom (Heb 4:12) a povolaní zostávať v Kristovi (Jn 15:4-5). Ste tiež vybavení schopnosťou spoznávať ľudí a povolaní usilovne počúvať, aby ste pochopili ich srdcia. Vyzbrojení znalosťou človeka aj Božieho slova môžete veriť, že si vás v ťažkých situáciách použije pre ich dobro a na svoju slávu.
Boh umiestnil túto nepredvídanú tragédiu, túto krízu, toto prekvapenie, tohto človeka do vášho zboru a do vášho života. Nebola to náhoda. Takže s hlbokou pokorou (uvedomujúc si svoje vlastné obmedzenia a slabosti) a hlbokou dôverou (uznávajúc Božie dokonalé poznanie, múdrosť a lásku) môžete slobodne hovoriť a konať bez strachu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
