Správne pochopenie Desatora vás privedie k viere v Ježiša Krista. Ak sa na seba úprimne pozriete vo svetle týchto prikázaní, nepotrvá dlho, kým dospejete k záveru, že ste na míle vzdialení od života, ku ktorému vás Boh povolal, a že potrebujete Spasiteľa.
Zákon vás privedie ku Kristovi tým, že vám ukáže, že potrebujete Jeho odpustenie za to, že ste v minulosti porušili Jeho zákon, aj Jeho silu, aby ste zákon plnili v budúcnosti.
Desať prikázaní je učiteľom, ktorý vás má viesť k viere v Krista. Mentor je niekto, kto vám môže ukázať, kam potrebujete ísť, a kráčať s vami, kým sa tam dostanete. Správne chápané prikázania práve toto urobia.
Správne pochopenie
Hovorím „správne pochopené“, pretože je možné pozrieť sa na Desatoro na povrchnej úrovni a dospieť k záveru, že si počíname pomerne dobre.
Istý brilantný a úspešný právnik sa Ježiša opýtal: „Čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“
Náš Pán mu odpovedal,
…Poznáš prikázania. Nezabješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca a svoju matku! (Mk 10:19).
Zákonník potom povedal Ježišovi: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti“ (Mk 10:20).
Mám podozrenie, že právnik tomu naozaj veril. Ten muž žil dobrým morálnym životom. Nikoho nezavraždil. Bol verný svojej manželke. Bol odhodlaný hovoriť pravdu. Nikdy neprepadol žiadnu banku. Bol dobrým bezúhonným občanom, ktorý si čistil zuby zubnou niťou a platil dane.
Právnik si chcel byť istý nebom a za predpokladu, že splnil prikázania, sa pýtal, či musí urobiť ešte niečo. Právnikov problém však spočíval v tom, že nerozumel zákonu!
Záležitosť srdca
Ježiš v Kázni na vrchu jasne ukázal, že rozsah prikázaní presahuje naše skutky a skúma myšlienky a úmysly nášho srdca. Každé prikázanie identifikuje konkrétny hriech, ale za týmto hriechom sa skrýva mnoho ďalších.
Vezmime si napríklad šieste prikázanie: Nezabiješ (Ex 20:13). Predstavte si vlak, ktorý sa pohybuje po trati, na ktorej je mnoho staníc. Vražda je stanica na konci trate s názvom „Konflikt“. Väčšina ľudí sa k tejto stanici nikdy nepriblíži, ale každý z nás cestoval niekde po tejto trati.
Ježiš povedal,
Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by však zabil, musí ísť pred súd. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: ‚Hlupák‘, musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: ‚Blázon‘, musí ísť do ohnivého pekla. (Mt 5:21-22)
Urážlivé reči sú previnením proti šiestemu prikázaniu, za ktoré sa človek zodpovedá Bohu. Problém, ktorý z toho vyplýva, nespočíva len v tom, že človek môže byť udaný Sanhedrínu, ale v tom, že slovné porušenie šiesteho prikázania vystaví človeka nebezpečenstvu pekelného ohňa.
To by malo vzbudiť našu pozornosť. Ak sa šieste prikázanie týka len vraždy, väčšina z nás sa nemusí znepokojovať. Ak však hnevlivé slová, ktoré znižujú hodnotu druhého človeka, predstavujú porušenie šiesteho prikázania, máme do činenia s niečím oveľa bližším.
Ježišovo učenie nám dáva správne pochopenie zákona. Posúva nás od arogancie právnika, ktorý povedal: „Toto všetko som zachovával od svojej mladosti“, k pokore, ktorá hovorí: „Som hriešnik, ktorý potrebuje Spasiteľa!“
Alebo si zoberme ôsme prikázanie: Nepokradneš (Ex 20:15). A opäť si predstavte vlak, ktorý sa pohybuje po trati, tentoraz s názvom „Nečestnosť“. Na poslednej stanici tejto trate sú ľudia, ktorí sa vlámali do cudzích domov, prepadávajú banky a páchajú podvody. Väčšina ľudí túto stanicu nikdy nenavštívi, ale každý z nás cestoval niekde na tejto trati.
Krádež možno definovať ako túžbu získať čo najviac a zároveň dať čo najmenej. Ide o to, aby ste brali bez toho, aby ste dávali. Na základe tejto definície je v manželstvách, rodinách a cirkvách veľa kradnutia. Každá snaha mať veľa a dávať málo je porušením ôsmeho prikázania.
Alebo si zoberme deviate prikázanie: Nebudeš krivo svedčiť (Ex 20:16). Bolo by ľahké povedať: „Nikdy som sa nedopustil krivého svedectva na súde,“ takže pokiaľ ide o deviate prikázanie, som na tom dobre! Je však mylné myslieť si, že každé z prikázaní sa týka len jedného hriechu, namiesto celej kategórie hriechov.
Westminsterský katechizmus ohromujúco podrobne vysvetľuje, čo obsahuje deviate prikázanie:
Každé poškodzovanie pravdy a dobrého mena našich blížnych, ako aj nášho vlastného, podávanie falošných svedectiev, nazývanie zlého dobrým a dobrého zlým, falšovanie, zatajovanie pravdy, nenáležité mlčanie v spravodlivej veci, ohováranie, rozprávanie poza chrbát, šepkanie, posmievanie, unáhlené alebo prísne odsudzovanie, nesprávne chápanie úmyslov, slov a skutkov; lichotenie, chválenkárstvo, príliš vysoké alebo príliš zlé zmýšľanie o sebe alebo o iných, popieranie Božích darov a milostí, zhoršovanie menších chýb, šírenie falošných klebiet, prijímanie a tolerovanie zlých správ… ,[1]
Desať prikázaní skúma myšlienky a úmysly srdca. Každé prikázanie hovorí o celej kategórii hriechov a správne pochopenie zákona vás privedie k tomu, aby ste si povedali: „Som hriešnik, ktorý potrebuje Spasiteľa.”
Nech vám zákon ukáže vašu potrebu a privedie vás k viere v Pána Ježiša Krista.
POZNÁMKY:
[1] Westminster Divines. „Veľký Westminsterský katechizmus“. Reformed.org, Centrum pre reformovanú teológiu a apologetiku, reformed.org/documents/wlc_w_proofs/index.html. Otázka 145.
