Slovo na každý deň

13. apríl

Ježiš na kríži nemohol zachrániť seba, aby mohol zachrániť nás! Zachránil nás, keď na sebe niesol trest za vinu sveta.

12. apríl

Ježiš povedal, že na tejto zemi nemá miesto, kde by mohol skloniť svoju hlavu. Ale nakoniec človek predsa našiel pre Neho také miesto, na kríži.

11. apríl

Hoci je človek stvorený na Boží obraz, žije v takom konflikte s Bohom, že keď On príde medzi nás v ľudskom tele, nemôže inak dopadnúť ako skončiť na kríži.

10. apríl

Na veľkonočný piatok stoja vedľa seba dvaja synovia, jeden ľudský - Barabáš, druhý Boží - Ježiš. Jeden hlása revolúciu tela, druhý revolúciu ducha.

9. apríl

Ježiš je Kráľ. Kráľ v prestrojení. V prevrátenom svete môže mať Boží Kráľ len jeden trón, ktorým je kríž.

8. apríl

Ježiš je najväčšou hrozbou pre človeka, ktorý chce žiť sám pre seba a podľa seba. Stretnutie s ním sa stáva skúšobným kameňom nášho života.

7. apríl

Na Ježišovom svedectve židovská rada založila svoje zavrhnutie Ježiša. Na Ježišovom svedectve sme my založili svoju vieru v Neho.

6. apríl

Ježiš prvýkrát na oficiálnej pôde židovskej rady vydáva svedectvo o svojom mesiášstve a božskom synovstve. Svojím svedectvom stavia svojich sudcov, i nás, pred rozhodnutie: Kým je pre nás Ježiš?

5. apríl

Celé vypočúvanie Ježiša sa zúži na jednu jedinú otázku: Povedz nám, kto si? Najvyšší kňaz sa nepýta len vo svojom mene, ani len v mene židovskej najvyššej rady. On sa ju pýta aj v našom mene, v mene...

4. apríl

Ježiš stojí pred svojimi sudcami. Stvoriteľ sveta je súdený svojím stvorením. Vtelený Boh sedí na lavici obžalovaných. Aké absurdné a predsa skutočné!

3. apríl

Peter na Veľký piatok prežil, že smrť, ktorou zomrel, znamená jeho koniec. Ale na Veľkonočnú nedeľu pochopil, že smrť, ktorou Kristus zomrel, znamená jeho nový začiatok.

2. apríl

Na dvore veľkňaza Peter spoznáva, že nie je taký, ako si o sebe myslel. Že nie je lepší ako ostatní. Že nemiluje viac ako ostatní, že nie je vernejší a oddanejší Ježišovi ako tí druhí.

1. apríl

Čo je to, čo Petra privádza na dvor veľkňaza? Vari je to jeho láska k Ježišovi? Nie, je to jeho pýcha. Peter tam ide preto, aby dokázal svojmu Pánovi oddanosť až na smrť.

31. marec

Čo viedlo Judáša k zrade Ježiša? Podľa evanjelistov to boli dve skutočnosti, láska k peniazom a satanské pokušenie.

30. marec

Golgota je nepochopiteľná bez Getsemane. Preto tu boli potrební svedkovia, aby sme sa aj my dozvedeli, koľko stála Ježiša naša spása.

29. marec

Keď sa Otec má rozhodnúť koho ušetriť, či nás ušetrí večného zahynutia, alebo svojho Syna ušetrí cesty kríža, tak sa rozhodne ušetriť nás a neušetriť svojho Syna.

28. marec

Vo vzduchu visí nezodpovedaná otázka: Je možné, aby bol od Krista kalich utrpenia odvrátený? Vari existuje iná cesta tvojej i mojej záchrany než cesta kríža? Nebo mlčí. Otázka je zodpovedaná.

27. marec

Doteraz sme Ježiša videli, ako s neotrasiteľným pokojom a odvahou kráča v ústrety svojej smrti. V Getsemane je zrazu všetko inak.

26. marec

Najťažšie chvíle v živote sú tie, pri ktorých sa nezachveje len naše srdce, ale i naša viera. Práve v takej situácii sa ocitnú Ježišovi učeníci počas Veľkej noci.

25. marec

Dva kalichy. Jeden je určený pre učeníkov, ten druhý je určený pre Ježiša. Jeden je kalichom spásy, ten druhý znamená utrpenie. Z prvého pijú všetci, z druhého iba jeden, jeden za všetkých.

24. marec

Učeníci sú poslaní pripraviť veľkonočného baránka. Netušia, že ten pravý veľkonočný Baránok je už dávno pripravený.

23. marec

Čím končí pútnikovo svedectvo v Žalme 130? Končí tam, kde raz bude celú večnosť znieť pieseň vykúpených pútnikov, pieseň Izraela - toho nového Izraela, na oslavu svojho Vykupiteľa.

22. marec

V pútnikovom svedectve máme odpoveď na tri dôležité otázky: Ako Boh odpúšťa?, Čo Boh odpúšťa?, a Prečo Boh odpúšťa?

21. marec

Pútnik končí svoju pieseň svedectvom o Bohu. Nesvedčí o sebe, ale o Božej spáse. Boh počuje volanie i z najväčších hlbín a priepastí hriechu.

20. marec

Pútnikovo volanie na Boha sa mení na čakanie na Boha. Volanie z hlbín čaká na odpoveď z výšin. K viere nepatrí len volanie na Boha, ale i čakanie na Boha.

19. marec

Niet takých hlbín hriechu, niet takej priepasti viny, na ktorú by nedosiahla moc Božieho odpustenia! Môže byť pre nás zázrakom, na ktorú nemáme nárok, alebo samozrejmosťou, na ktorú si automaticky...

18. marec

To, čo robí pútnikovu situáciu takou ťaživou, je nielen vedomie jeho hriešnosti a porušenosti, ale i vedomie Božej svätosti. Ako môže obstáť pred svätým Bohom?

17. marec

Má volanie k Bohu vôbec zmysel? Nie je to len také volanie do prázdna? Nezanikne pútnikov hlas vyslaný k nebesiam v nekonečnom vesmírnom priestore? Nevráti sa k volajúcemu späť ako ozvena jeho...

16. marec

Žalm 130 je pútnická pieseň, ktorú izraelskí pútnici spievali na svojej ceste hore do Jeruzalema. Nachádzame v ňom pútnika a jeho volanie z hlbín.

15. marec

Rozuzlenie podobenstva o farizejovi a mýtnikovi končí veľkým paradoxom Božieho odpustenia. V čom je ten paradox?

14. marec

Farizej z podobenstva je ako zdravý človek, ktorý prichádza k lekárovi, aby mu povedal, že je fit... na rozdiel od ostatných pacientov v čakárni. Pre človeka, ktorý je spokojný so sebou, Boh nič nemá.

13. marec

Ako je to s Božou spravodlivosťou a ospravedlnením človeka? Môže byť zlý človek prehlásený za ospravedlneného a dobrý človek za neospravedlneného?

12. marec

Vždy je viacej tých, čo prosia, ako tých, čo ďakujú. Vždy je viacej tých, čo prijímajú požehnanie ako tých, čo zaň oslavujú Boha. Vždy je viac tých, ktorí pribehnú k Bohu vtedy, keď potrebujú pomoc...

11. marec

Uzdravenie rozdelí desiatich malomocných na deväť nevďačných a jedného vďačného. Rozdiel však nie je v tom, že jedni ďakujú a druhí nie. V čom teda?

10. marec

Stretnutie malomocných s Ježišom rozdelilo ich životy na obdobie pred uzdravením a po uzdravení. Spoločné trápenie pred uzdravením ichnielen zblížilo, ale ich aj naučilo prosiť.

9. marec

Do života desiatich malomocných mužov vstúpi Ježiš so svojím uzdravením. Čo sa stane, keď je Boh len prostriedkom k dosiahnutiu pomoci a nie cieľom samotným?

8. marec

Komu nestačí Božie slovo, nič ho neprivedie k pokániu a viere. Pred nami môže stáť viditeľný dôkaz a my sa radšej rozhodneme odstrániť dôkaz, ako by sme mali uveriť.

7. marec

Ak je naša pamäť veľkým darom a požehnaním tu na zemi, pre život v pekle to už neplatí. Tam sa pamäť stane prekliatím, trestom. Spomienky na minulosť budú človeka privádzať do zúfalstva. Lebo si...

6. marec

Aj my máme svojich Lazárov. Nemusia ležať pri našich dverách. Ale možno ich rovnako prehliadame ako boháč prehliadal svojho Lazára. Kto však nechá bez pomoci druhých, nakoniec sám zostane bez pomoci.

5. marec

Stávame sa svedkami rozhovoru, ktorý sa odohráva na druhom brehu, na brehu večnosti. Vrhá veľmi vážne svetlo na náš breh, na breh časnosti.

4. marec

Ak pre Lazára smrť znamená koniec trápenia a začiatok radosti, pre boháča znamená koniec radosti a začiatok trápenia. Smrť neprinesie zrovnanie ľudských údelov, ale ich zmenu.

3. marec

Ježiš v podobenstve o bohatom a chudobnom ukazuje, ako súvisí náš časný údel s naším večným údelom.

1. marec

Mnohí nebudú spasení, ale mnohí budú spasení. Nebo nebude zívať prázdnotou. Žiaľ, že ani peklo. Jedno bude miestom radosti a hojnosti. Druhé bude miestom zúfalstva.

28. február

Rozhodujúce nie je to, či sa my priznáme k Ježišovi, ale či sa On prizná k nám. Nie či my hovoríme, že Ho poznáme, ale či On pozná nás. Tých, ktorí stoja pred dverami, Ježiš nepozná. Sú to pre Neho...

27. február

Mnohí z nás sme vychovaní na samozrejmosti Božej lásky. Aký by to bol Boh, ktorý by ma nemiloval?! Biblia však nezvestuje Božiu lásku ako samozrejmosť, ako niečo, na čo máme automaticky nárok.

26. február

V otázke spasenia existuje niečo také ako prísť neskoro. Mnohí aj budú chcieť vojsť, ale pre nich už bude neskoro. Nájdu zatvorené dvere.

25. február

Ježiš niekedy necháva naše otázky nezodpovedané? Ježiš totiž odpovedá len na tie otázky, ktoré sú pre nás potrebné. Povie nám len to, čo potrebujeme vedieť, nie to, na čo sme zvedaví.

24. február

Naším problémom nie je len nevedomosť, ale i bezmocnosť. My nielenže nevieme, ako správne žiť, my ani nie sme schopní správne žiť. Veď kde vziať silu k životu podľa Boha? Jedine z Boha. Kde vziať...

23. február

Otcovou bolesťou bol stratený syn. Otcovou radosťou je nájdený syn. Nemôžeme byť synmi Otca, ktorý sa raduje z návratu syna, ak nie sme bratmi tomu, kto sa vrátil späť k Otcovi.

22. február

Mladší syn žil nemravne, ale na konci príbehu ho vidíme v dome s otcom. Starší syn žil mravne, príkladne, ale na konci príbehu nie je v dome s otcom. Stojí vonku.

21. február

Vždy, keď si pri stretnutí s hriechom brata (alebo i sestry) pomyslíme, že nám by sa také niečo  nikdy nemohlo stať, stávame sa staršími bratmi z Ježišovho podobenstva.

20. február

V rozhovore s otcom vychádza najavo mentalita staršieho syna. Staršiemu synovi časom vybledli výsady synovstva a vynikli mu jeho zásluhy služby. Už vidí len to, čo on robí pre otca, ale už nevidí, čo...

19. február

Na scénu prichádza druhý syn. Jeho postoj prezrádza, že tento príbeh je v skutočnosti o dvoch stratených synoch. Jeden sa stratil vo svete, ďaleko od otca. Druhý sa stratil doma, v blízkosti otca.

18. február

Syn bol mŕtvy pre vzťah s otcom, beznádejne stratený ďaleko od domova. Ale stal sa zázrak. Mŕtvy a stratený syn ožil a našiel sa.

17. február

Najväčší zázrak je ten, že dvere na otcovom dome, ktoré syn za sebou zabuchol, nezostali pre neho navždy zatvorené. Naopak, pri svojom príchode zisťuje, že sú pre neho otvorené dokorán.

16. február

Syn sa vracia domov. To, čo hľadal v ďalekej krajine, nenašiel. Nič z toho, čo hľadal v živote bez otca a ďaleko od otca, nenašiel. Predsa však niečo našiel, našiel cestu domov, späť k otcovi.

15. február

Diabol ešte nikdy nesplnil to, čo človeku sľúbil. Po čase to zistil i mladší syn. Život bez otca mu nepriniesol nič z toho, čo dúfal, že mu prinesie.

14. február

Otec nenechá syna odísť preto, že ho nemiluje, ale práve preto, že ho miluje. Lebo láska si nemôže pripútať druhého proti jeho vôli. Láska je láskou len vtedy, keď dá druhému slobodu odísť, keď mu dá...

13. február

Mladší syn z podobenstva o márnotratnom synovi uverí lži, že bez otca mu bude lepšie ako s otcom. Autor tejto lži je diabol a mnohí jej veria aj dnes.

12. február

Ježiš ukazuje na dôležitú súvislosť medzi dlhom viny a dlhom lásky. Čím väčší dlh viny nám zanikol, tým väčší dlh lásky nám vznikol. Platí to aj opačne. Kto si myslí, že jemu zanikol len malý dlh...

11. február

Podobenstvo, ktoré Ježiš vypráva Šimonovi nie je iba o dvoch dlžníkoch, ale aj o ich veriteľovi. Ten obom ich dlh odpustí. Keď nám Boh odpustí náš dlh, tak jeden dlh nám zaniká a druhý dlh nám vzniká.

9. február

Biblia niekedy hovorí o našich hriechoch ako o dlhoch. Aj mravne bezúhonný Šimon i mravne skazená žena pred Bohom vystupujú ako dlžníci. Ako vlastne vzniká náš dlh u Boha?

8. február

Ježiš jedných priťahuje, druhých pohoršuje. Pohoršuje, lebo sa nestráni, ba čo viac, priťahuje hriešnikov. Ježiš sa stal priateľom hriešnikov, ani aby schvaľoval hriech, ale aby ho liečil.

7. február

Ježiš stojí o tých, o ktorých už nikto nestojí. Inak by nepovolal skorumpovaného a spoločensky opovrhovaného mýtnika Matúša.

6. február

Ježiš vyučuje svojich učeníkov dôležitú lekciu o tom, čo znamená skutočne dávať. Prečo na Božích váhach dve drobné mince chudobnej vdovy prevážili to množstvo peňazí všetkých ostatných?

5. február

Našu pozornosť zvyčajne zaujmú tí, ktorí dávajú veľa. Ježišovu pozornosť však zaujala tá, ktorá dala najmenej, ale v skutočnosti dala najviac.

4. február

Diskrétna zóna slúži na to, aby nám druhí nepozerali cez plece, keď manipulujeme so svojimi peniazmi. Ježiš však nerešpektuje diskrétnu zónu, keď narábame s peniazmi. Naopak. On sa práve vtedy pozerá.

3. február

Ježiš nám nedovolí zostať so svojou vierou v skrytosti, v anonymite, lebo k viere patrí i verejné vyznanie. Máme nielen veriť srdcom, ale i vyznávať ústami.

2. február

Veriť vždy znamená prísť a osobne sa dotknúť, chytiť sa Ježiša vierou. Lebo len dotykom sa nadväzuje osobné spojenie s Ním.

1. február

Človek na konci svojich síl a možností sa chytá všetkého a všetkých. Krvácajúca žena sa chytá Ježiša ako jedinej nádeje.

31. január

Keď ide o otázku spasenia, nachádzame sa na pôde ľudskej nemožnosti a teda v beznádejnej situácii. Ježiš však nekončí slovom o ľudskej nemožnosti, ale pokračuje slovom o Božej možnosti.

30. január

Stretnutie bohatého mládenca s Ježišom začalo veľmi nádejne. Veď čo už len môže byť nádejnejšie ako človek, ktorý sa pýta po spasení?! Ako končí?

29. január

Ako dopadne konfrontácia mládenca s Božím zákonom, s Božími prikázaniami? Čo mu stojí v ceste, aby mohol zdediť večný život?

28. január

Otázka spasenia sa nezačína riešiť z ľudskej strany, ale z Božej. Bez poznania Boha, bez konfrontácie s Ním sa otázka spasenia stáva nanajvýš mravná, či etická otázka.

27. január

Bohatý chudobný mládenec kladie Ježišovi tú najdôležitejšiu otázku - otázku spasenia a večného života. Ježišova odpoveď je... prekvapujúca.

25. január

Ježiš zastaví pohrebný sprievod a prednesie svoju pohrebnú kázeň. Lenže jeho kázeň je iná než všetky pohrebné kázne predtým i potom. My kážeme živým, ale On tu oslovuje mŕtveho.

24. január

Ježiša nenecháva naša bolesť ľahostajným. Keď do nášho srdca vstúpi zármutok, do jeho srdca vstúpi milosrdný súcit.

23. január

Pred bránou mesta Naim sa stretnú dva zástupy. V jednom vládne zármutok a plač. V druhom vládne radosť a veselosť. Čo bude výsledkom stretnutia týchto dvoch zástupov?

22. január

Ježišovo slovo má moc, to znamená, že činí, čo hovorí. Nie je však mocné len vtedy, keď je Ježiš blízko. On neprestáva byť mocným i vtedy, keď je ďaleko.

21. január

Od stotníka prichádzajú k Ježišovi dve delegácie, ale s kontrastným posolstvom. Jedni tvrdia: Zaslúži si, hoden je; stotník sám tvrdí: Nezaslúžim si, nie som hoden!

20. január

Utrpenie jedného niekedy odhalí charakter druhého. V tomto príbehu utrpenie odhaľuje lásku, ktorá má podobu súcitu.

19. január

Utíšením búrky na mori dáva Ježiš učeníkom a nám spolu s nimi uistenie, že niet takých okolností života, ktoré by neboli pod jeho kontrolou. Kto toto vie, ten sa nemusí báť.

18. január

My si v živote často zamieňame dve veci, sebadôveru a vieru. To, čo nazývame vierou, je v skutočnosti sebadôvera. Hovoríme, že veríme, ale je to viac viera v seba ako v Ježiša. Preto majú búrky veľký...

17. január

Nasledovanie Ježiša nás nijako neušetrí búrok, čo zisťujú i Ježišovi učeníci. Sú však dvojaké búrky. Také, ktoré nás stihnú na našich vlastných cestách. A potom také, ktoré nás stihnú na Božích...

16. január

Ježiš sa pýta, čo je ľahšie: Uzdraviť či odpustiť? Odpustenie je neviditeľné a čo je neviditeľné, nemožno overiť, ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Uzdravenie je viditeľné a preto sa overiť dá. Z toho by...

15. január

Niekto povedal, že ešte nebolo zhromaždenia, na ktorom by chýbali kritici. Ani Ježiš nebol ušetrený kritiky, čo môžeme vidieť i v tomto príbehu.

14. január

Ježiš neprišiel v prvom rade riešiť kvalitu nášho pozemského života, ale kvalitu nášho večného života. Veď najväčšou hrozbou pre nás nie je choroba, ale Boh.

13. január

Keď prídeme k Ježišovi so svojou diagnózou problému, sklamanie nás neminie. Totiž naša diagnóza ľudských problémov a ich Božia diagnóza sa veľmi líšia.

12. január

Je viera niečo neviditeľné, skryté v srdci človeka? Niečo, čo je len medzi mnou a Bohom? Nie. Pravú vieru vždy vidieť - v činoch, ktoré sa z nej zrodia.

11. január

Viera nediktuje Bohu, čo má robiť. Ani si sama neurčuje spôsob, ako má byť vypočutá. Viera v plnej dôvere prenecháva rozhodnutie na Boha. Pane, ak chceš, môžeš. To je reč viery.

10. január

Kristus nie je len pre slabochov, ale niekedy musíme prežiť i slabosť, i bezmocnosť i trápenie a prázdnotu života, aby sme spoznali, že Ho potrebujeme.

9. január

Život pod zatvoreným nebom je bezútešný život. Je to život pod Božím odsúdením. Ježiš prišiel, aby otvoril nebo. Vďaka Nemu zostane ešte dlho otvorené. I pre nás.

8. január

V skutočnosti zasľúbenie príbehu o mudrcoch hľadajúcich dieťatko nie je v tom, že hľadajúci človek nájde cestu k Bohu, ale že hľadajúci Boh nájde cestu k človeku.

7. január

Mudrci poznali, že do pozemského zostúpilo nebeské, do ľudského sa zaoblieklo božské, do časnosti vstúpilo večné. Bolo im dané vidieť, čo je viditeľné len očiam viery.

6. január

Duchovnú slepotu môže odstrániť len Boh. Robí to tak, že človeku zjavuje skutočnosti, ktoré by inak nevidel. Mudrcom odhalil vianočné tajomstvo.

4. január

Oveľa dôležitejšie než poznať svoju budúcnosť je poznať toho, ktorý má vo svojich rukách i našu budúcnosť.

2. január

Každý - minulý, prítomný aj budúci - čas je v Božej ruke. Ako sa vysporiadame s našou minulosťou?

1. január

Na začiatku nového roku je dobré pripomenúť si skutočnosť, že čas nášho života je v Božích rukách.