Slovo na každý deň

26. september

Niekedy nám dlho trvá, kým spoznáme svoju vinu a hriech nazveme hriechom. Dávidovi trvalo rok, kým sa pozrel svojmu hriechu priamo do očí a nazval veci pravým meno, tak ako ich nazýva Boh.

25. september

Ježišova obeť na kríži vytvorila úplne nové usporiadanie vzťahov nielen na horizontálnej, ale i na vertikálnej rovine. Boh sa stáva naším Otcom a Kristus naším Bratom.

24. september

Kniha Rút končí rodokmeňom. Na prvý pohľad to vyzerá ako veľmi suchý a nezáživný záver pútavého a dynamického deja. V skutočnosti rodokmeň na konci knihy Rút je dramatickým vyvrcholením celého...

23. september

Príbeh Noémi končí oslavou Boha, ktorý trpký údel jednej izraelskej vdovy zmenil na požehnanie. To je to, čo nás chce príbeh o Noémi naučiť, že Božie cesty sa musia čítať od konca.

22. september

Vykupiteľom, ktorý je ochotný zaplatiť výkupné v prípade Noémi a Rút a tak vykúpiť obidve vdovy z ich biedy, je Boáz. Nemusí to urobiť, ale chce. Prečo chce? Pretože miluje.

21. september

Rút sa utieka pod Božie krídla, robí Boha svojím útočiskom. A kto tak urobí, nebude vo svojej dôvere zahanbený. Boh nesklame jeho nádej.

19. september

Božie cesty sa vždy musia čítať od konca. Až keď budeme stáť na konci príbehu o Noémi, vtedy pochopíme, že i veci, ktoré Boh dopustil, neznamenali nedostatok jeho lásky, múdrosti či moci, ale boli...

18. september

Nedá sa oddeliť vzťah k Bohu od vzťahu k Božiemu ľudu. Náš vzťah k Božiemu ľudu - k cirkvi je barometrom nášho vzťahu k Bohu. Kto sa obrátil k Bohu, ten sa pripojil i k Božiemu ľudu.

17. september

Čo vedie Rút k tomu, že po desiatich rokoch spoločného života s Noémi vyznáva: Tvoj Boh, Boh Izraelov je i mojím Bohom? Ako viedla cesta od „tvoj“ k tomu „môj“?

16. september

Rút ako mladá vdova obetuje svoje šťastie, keď sa vzdáva perspektívy nového vydaja a rozhodne sa venovať zvyšok svojho života jednej starej bezdetnej vdove. Boh nič nezostane dlžný tým, ktorí obetujú...

15. september

Cesty dvoch Noéminých neviest Orpy a Rút sa rozídu vo chvíli, keď sú postavené pred cenu, ktorú bude treba zaplatiť v prípade, že pôjdu s Noémi. Jedna je ochotná túto cenu zaplatiť, druhá odchádza.

14. september

V starobe je človek v pokušení byť sebecky zameraný na seba, na svoje potreby. Noémi však nehľadá svoje šťastie, ale šťastie svojich neviest.

13. september

Stačí jedno zlé rozhodnutie a následky môžu byť tragické. Ak nechceme niesť zlé následky, musíme sa vyvarovať zlých rozhodnutí. Ale ako?

12. september

Nemôžeme ovplyvniť okolnosti. Môžeme však ovplyvniť to, ako na dané okolnosti zareagujeme. Naše rozhodnutia dnes ovplyvnia to, aký bude náš život v budúcnosti.

11. september

Sme ľuďmi dvoch vier. Jednou vierou veríme v nedeľu, druhou vierou veríme v pondelok. Vedieme tak duchovne rozpoltený život. A taký život za veľa nestojí.

8. september

Izaiáš spoznáva, že stretnúť sa s Bohom neznamená len stretnúť sa s jeho svätosťou, ale i s jeho milosťou.

7. september

Dnes mnohí vyhľadávajú stretnutia s duchovným svetom, ktoré ich budú duchovne povznášať. Ale v Biblii vidíme, že stretnutia ľudí s Božím svetom nie sú povznášajúce, ale zdrvujúce.

6. september

Stretnúť sa s Bohom znamená prežiť hlboké sebapoznanie. Nič nám nepovie o sebe toľko ako to, keď sme konfrontovaní s Bohom.

5. september

Náš Pán nám denne prestiera bohatý stôl spasenia, ktorý je plný jeho dobrých darov, darov milosti, pokoja, odpustenia, potešenia.

3. september

Realitou života Božieho dieťaťa nie sú len zelené pastviny, ale aj tmavé doliny. Boh je Bohom nie len do dobrého počasia, ale do každého počasia.

2. september

Dávid pri pohľade na Hospodina vysloví svoje presvedčenie o budúcnosti, keď hovorí: Nebudem mať nedostatku. Nie je to však príliš trúfalé presvedčenie? Na čom ho Dávid zakladá?

1. september

Celé roky žil Abrahám v zasľúbenej zemi ako cudzinec „v podnájme“. Až na konci sa „nasťahoval“ do svojho vlastníctva, do rodinnej hrobky, ktorá bola jediným kusom zeme, ktorý v zasľúbenej zemi...

31. august

Niekedy stojíme pred otázkou, či určitá vec je od Boha, alebo nie. Či naše pochopenie jeho vôle je správne, alebo nie. Ale čo je od Boha, to On ukáže tým, ktorých sa to týka. Keď ukáže svoju vôľu...

30. august

Ako si hľadať životného partnera pod Božím vedením? Aké zásady uplatňuje Abrahámov sluha, keď hľadá manželku pre Izáka?

29. august

Abrahám rieši otázku lásky z pozície viery. On chce zostať verný Božiemu povolaniu, ktorým Boh povolal jeho i jeho potomstvo. Nič nestratí ten, kto v otázke manželstva vieru povýši nad lásku. Kto si...

28. august

Hrob je miestom, kde ľudsky videné končia všetky nádeje. Ale rodinná hrobka Abraháma sa nestala cintorínom pochovaných nádejí. Práve naopak.

27. august

Prečo Abrahám obstál v skúške „na výbornú“? Preto, lebo mu Boh stál za to, aby Mu neodoprel ani to najdrahšie, čo mal.

26. august

Ako Abrahám obetoval baránka miesto svojho syna, tak Boh obetoval svojho Syna ako Baránka miesto nás. Ale to, čoho bol Abrahám ušetrený v prípade svojho syna, toho Boh nebol ušetrený v prípade svojho...

25. august

Spolu s Abrahámom sa dozvedáme, čo si Boh na človeku najviac cení. Nie je to to veľké, čo pre Boha urobíme, ale to veľké, čoho sa pre Neho vzdáme.

24. august

Na začiatku príbehu nás udivil Boží rozkaz Abrahámovi, aby obetoval svojho syna. Na konci príbehu nás udivuje Abrahámova ochota obetovať syna.

23. august

Abrahám po ceste na vrch Mórija netuší, že o mnoho rokov neskôr iný Otec a iný Syn pôjdu spolu cestou na vrch Golgota, na konci ktorej bude stáť obetný oltár.

22. august

Cesty na vrch Mórija sú vždy osamelé cesty. Preto sa Abrahám pred cestou neradí so svojou ženou Sárou, lebo sú rozhodnutia, ktoré musíme urobiť sami a kde nás ani milované osoby nesmú zdržať. Veď...

21. august

Nejde o to, či sme ochotní ísť na vrch Mórija, ale či naň ako Abrahám i skutočne dôjdeme. Mnohí to uprostred cesty vzdali a vrátili sa späť.

20. august

Naša viera je vždy skúšaná vtedy, keď nerozumieme Bohu, čo s nami robí a prečo to robí. Navyše keď všetko to, čo robí , protirečí všetkému tomu, čo o Ňom vieme a ako v Neho veríme.

19. august

Veľkosť lásky k Bohu sa meria veľkosťou obete, ktorú sme pre Boha ochotní priniesť. Abrahám nič väčšie než Izáka nemá. A Boh nežiada nič menšie než Izáka.

18. august

Abrahám spojil sadenie stromov so vzývaním Hospodina, ako keby to bola jedna a tá istá činnosť. Toto je to, čo nazývame bohoslužbou všedného dňa.

17. august

V rozhovore s kráľom Abímelechom otvorí Abrahám „kauzu“ studne, o ktorú ho násilím pripravili kráľovi sluhovia. Abrahámovi sa stala krivda a on až doteraz o nej mlčí.

16. august

Pozorovaním života cudzinca, ktorý už nejaký čas žije na jeho území si kráľ Abímelech dáva otázku: Čo je tajomstvo Abrahámovho požehnaného života?

15. august

Hagar sa ocitá po druhýkrát na púšti. Prvýkrát tam utiekla z vlastného rozhodnutia, druhýkrát sa tam dostala nedobrovoľne. Tentoraz sa už vrátiť nemôže. Na púšti znie jej bezmocný plač zúfalstva.

14. august

Radosť z Izáka kalí prítomnosť Izmaela. U Abrahámovcov vznikne kvôli Izmaelovi spor. Do požehnania, ktoré im Boh daroval, sa primiešala horkosť z toho, čo si sami „navarili“.

13. august

Pre všetko, čo Boh koná, musí dozrieť čas. Preto nás Boh nechá čakať. Tým vytvára priestor pre to, aby naša viera rástla. Aby sme Mu dôverovali i vtedy, keď ľudsky videné už niet nádeje. Abraháma so...

12. august

Abrahám je človekom strachu. Preto si zvolil takú životnú stratégiu, ktorej jediným cieľom bolo chrániť seba, hoci i na úkor svojej ženy.

11. august

Abrahám dostáva od kráľa Abímelecha morálnu príučku. Ten, ktorý mal byť svedomím pre druhých, spoznáva, že pohanský kráľ sa stáva jeho svedomím.

10. august

Boh zostáva Abrahámovým spojencom pred kráľom, hoci klamal. Boh sa nevzdáva tých, ktorí zlyhali. A dokonca sa k nim nehanbí priznať sa ani vtedy, keď na nich spočíva hanba ich zlyhania.

9. august

Abrahám sa znovu utieka k svojej stratégii prežitia na neznámom území medzi neznámymi ľuďmi. Použije svoj osvedčený trik z minulosti a vydáva Sáru za svoju sestru.

8. august

Lót, ktorý na začiatku príbehu sedí v bráne Sodomy ako vážený člen mestskej rady, sa na jeho konci v strachu skrýva v jaskyni ako muž, ktorý o všetko prišiel. Nielen to. Pre ďalšie generácie svojich...

7. august

Keď Abrahám včasráno vstal, šiel na miesto, kde predtým stál s Hospodinom. Pozrel smerom k Sodome a Gomore i na celé okolie a videl vystupovať dym zo zeme ako dym z huty. Keď Boh pustošil mestá...

6. august

Lót uveril ilúzii, že v tomto svete človek môže nájsť svoj pozemský raj. To, čo tak dlho a usilovne budoval, končí v daždi síry a popola.

5. august

Ešte nikdy nevyzeral útek pre záchranu života tak tragikomicky ako v prípade Lóta! Ten, ktorý mal druhých vyviesť zo Sodomy, je z nej nakoniec sám vyvedený takmer nasilu.

4. august

Lót oznamuje Boží súd nad mestom svojej rodine. Oni však neberú Boha vážne, preto ani slovo o súde neberú vážne. A nielen že neberú vážne Boha, ale ani Lóta.

3. august

Keď raz uprieme svoju túžbu nesprávnym smerom, na veci tohto sveta, stanú sa z nás ľudia, ktorí stratili svoju oddelenosť od sveta.

2. august

Nie Abrahám, stojaci v  modlitbe za Sodomu, ale Kristus, visiaci za celý svet na kríži ukazuje skutočnú mieru Božieho odpustenia. Nie Abrahámova zástupná modlitba, ale Kristova zástupná obeť dáva...

1. august

Abrahámove opakované prosby o záchranu Sodomy sú vzrušujúcim bádaním s cieľom zistiť, pokiaľ až siaha Božia ochota odpustiť.

31. júl

Našou jedinou nádejou je, že Boh nie je len spravodlivý, ale i milostivý. Lebo v tom prípade nebude jednať s nami tak, ako si zaslúžime, ale tak, ako si nezaslúžime.

30. júl

Znakom Božích priateľov je záujem o záchranu druhých. Boh ho prebudí tým, že ich zasvätí do svojich plánov. Tak sa Boží záujem stáva ich záujmom. Lebo On je Bohom, ktorý nemá záľubu v smrti hriešnika.

29. júl

Skutočná viera v Boha a v Božie možnosti sa rodí tam, kde umiera naša viera v seba a v ľudské možnosti. Preto Boh prichádza až vtedy, keď z pohľadu človeka je už neskoro.

28. júl

Abrahámova pohostinnosť je krásnou ukážkou praktickej bohoslužby, bohoslužby všedného dňa. Slúži Bohu tým, že slúži skutkom lásky ľuďom, ktorých mu Boh pošle do cesty.

27. júl

Ak Božia prítomnosť nie je viazaná na oltár, na bohoslužobný priestor, potom ani naša bohoslužba nemôže byť viazaná na oltár. Ak Boh prichádza za nami do nášho „stanu“, kde žijeme svoj každodenný...

26. júl

Keď Boh dáva, nedáva len svoje. On dáva i seba. Nedáva len svoje dary, dáva seba ako Darcu. Viac ako seba samého nám Boh nemôže dať.

25. júl

Boh nás nevidí len takých, akými sme teraz. On nás už teraz vidí takých, akými sa z jeho milosti staneme.

24. júl

Nikdy nebola uzavretá dohoda medzi takými nerovnocennými partnermi ako prípade Boha a Abráma, Boha a človeka.

23. júl

Pokora je bez Boha nevysvetliteľná, lebo my všetci sme pyšní ľudia. Pokornými sa stávame vtedy, keď sme premožení Bohom a jeho milosťou.

22. júl

Keby ľudia mali hodnotiť Boha podľa nás, ktorí v Neho veríme, aké hodnotenie by Boh dostal? Hagar na svoje veľké prekvapenie spoznáva, že Boh Abráma a Sáraj je iný, než si myslela.

21. júl

Keď Boh začne meniť naše srdce, začnú sa riešiť i naše problémy, ale inak, než si predstavujeme.

20. júl

V našom zúfalstve, na našom úteku je tu niekto, kto všetko vidí, všetko počuje, všetko vie a napriek všetkému nás stále miluje a stará sa.

19. júl

Každý pokus ísť na červenú, keď svieti Božie stop, čakaj, dôveruj, vedie k haváriám. Chceme si pomôcť, no  život si ešte viac skomplikujeme. Jednu bolesť obídeme a do druhej, ešte väčšej upadneme.

18. júl

Boh má pre svoje riešenia v našom živote určený i svoj čas. To je lekcia, ktorú sa musel naučiť Abrám so svojou ženou Sáraj. A ktorú sa musíme učiť i my. Oni sa ju učili ťažšou cestou, my sa ju...

17. júl

Na kríži Boh uzavrel svoju zmluvu s nami, podpísanú krvou svojho Syna. Zmluvne sa voči nám zaviazal, že splní svoje sľuby dané nám.

16. júl

Čakanie je jedna z najťažších úloh, ktoré nám Boh tu na zemi pridelí. Je to zároveň čas, keď viera dostáva príležitosť rásť.

15. júl

Veriť znamená celou svojou bytosťou zakotviť v Bohu a v slove, ktoré povedal. Táto istota viery je založená na tom, kto je Boh.

14. júl

Jedna z najťažších vecí v živote viery je čakanie. Ľahšie sa koná vo viere, ako čaká vo viere.

13. júl

Pravá viera má i svoje otázky a otázniky, má i svoje pochybnosti a zápasy. Len ten, kto verí, môže i pochybovať, lebo má o čom. Kto neverí, pochybovať nemôže, lebo nemá o čom.

12. júl

Ťažisko nášho života s Bohom nie je v tom, čo nám dá, ale v tom, čím pre nás je. Nie je to o daroch, ale o Darcovi.

11. júl

Abrám dokázal zvíťaziť nielen nad pokušením pýchy a chamtivosti, ale aj nad sebou. Zvíťaziť nad sebou je vždy ťažšie ako zvíťaziť na druhým.

10. júl

Ten, kto vie, že všetko, čo má, je len dar a že za všetko vďačí Bohu a nie sebe, odolá pokušeniu pripísať si zásluhu za čokoľvek.

9. júl

Len ľudia oddelení od sveta môžu pomôcť svetu. Lót stratil svoju oddelenosť od sveta, a preto stratil i svoje poslanie pre svet.

7. júl

Naše životné voľby môžu byť voľbou Lótovou, alebo Abrámovou. Lót si volí videním, Abrám vierou. Čomu viac dôveruješ ty?

6. júl

Každá naša voľba, každé naše rozhodnutie bude mať svoje dôsledky. Keď sa rozhodujeme dnes, volíme si i svoju budúcnosť.

5. júl

V živote každého človeka raz udrie hodina pravdy, keď sa ukáže, kto je kto. A tá hodina pravdy často udrie práve v súvislosti s nejakou dôležitou voľbou, či rozhodnutím. Lebo na našich voľbách...

4. júl

Sú spory, ktorých jediné riešenie spočíva v tom, že sa nájde niekto, ten povestne múdrejší, ktorý sa dobrovoľne vzdá svojich nárokov a práv. To je cena, ktorú treba niekedy zaplatiť za pokoj. Práve...

3. júl

Medzi Abrámom a Lótom a ich pastiermi vzniká spor. To je ten odveký spor o to, čo je moje a čo tvoje. Spor, v ktorom neraz brat nepozná brata. Dobré rodinné vzťahy vydržia len dovtedy, pokiaľ nejde o...

2. júl

Keď Abrámovo klamstvo ohľadne Sáraj vyjde najavo, dostane morálne zaucho od bezbožného faraóna. Niekedy nás ľudia sveta zahanbia a prevýšia svojou mravnou výškou.

1. júl

Keď sa nám darí, ešte to nemusí byť Božie požehnanie. Keď sa nám darí bez Boha, vtedy je jasné, kto za týmto „požehnaním“ stojí. Nie je nič horšie, ako keď sa nám darí bez Boha.

30. jún

Otázka, ktorú Abrám riešil, je otázka, ktorú neraz riešime i my. Je to otázka: Ako obstáť medzi ľuďmi tohto sveta? Akú stratégiu prežitia si zvolíme?

29. jún

K životu viery patria i skúšky viery. Viera, ktorá má rásť, musí byť skúšaná. Čím je tréning pre svaly športovca, tým sú skúšky pre vieru veriaceho.

28. jún

Abrám staval oltár pre Boha. Sebe postavil stan. Stan svedčil o Abrahámovi ako o pútnikovi a cudzincovi, ktorý týmto svetom len prechádza. Veď skutočným cieľom pre neho nebol Kaanán, ale lepšia...

27. jún

Boh uprostred tohto sveta postavil svoj oltár v kríži svojho Syna. Kríž je Boží oltár, na ktorom Boh priniesol vo svojom Synovi tú najväčšiu obeť. Všetky naše „oltáre“ sú len odpoveďou na tento Boží...

26. jún

Včera sme hovorili o potrebe stavať oltáre ako odpoveď na Božie oslovenie. Prvým bol osobný oltár, a dnes budeme premýšľať nad rodinným a zborovým.

25. jún

Každý deň vstávame, aby sme sa znovu ponorili do vôd našich všedných, každodenných úloh a povinností. Ale ak sa nemáme v týchto vodách utopiť, musíme sa pravidelne vynárať nad hladinu, aby sme sa...

24. jún

Kráčať vierou neznamená ísť naslepo. Viera nie je slepá. Viera má Božie slovo, Boží sľub, o ktorý sa môže oprieť. Božie slovo je jedinou orientáciou či kompasom na ceste viery.

23. jún

Keď Boh vezme život človeka do svojich rúk, človek sa nestane len nositeľom požehnania, ale i nástrojom, kanálom požehnania. Božie požehnanie nikdy nie je určené len pre našu osobnú spotrebu.

22. jún

Boh pre nás nemá inú cestu, len tú ako mal pre Abráma. Veď i preto sa Abrám volá otcom všetkých veriacich, lebo cesta, ktorou šiel on, je tá istá cesta, ktorou máme ísť i my, jeho duchovné deti.

21. jún

Vykročiť na cestu viery znamená pustiť z rúk, čo raz i tak stratíme a chytiť sa toho, o čo nikdy neprídeme. Znamená to prenášať ťažisko svojej dôvery z vecí tohto sveta na toho, ktorý i nás povolal:...

20. jún

Ako začal tvoj život viery? Ak Bohom začal, dobre začal. Lebo čo Bohom začína, dobre začína. Preto je dôležité, aby i každý deň začal Bohom a nie tebou. Bohom ako tým, ktorý hovorí a tebou ako tým...

19. jún

Kristus nás nepovolal k anonymnému a nezáväznému, ale k vyznavačskému a záväznému kresťanstvu.

18. jún

Tým, ktorí poslúchnu výzvu evanjelia, v pokání sa odvrátia od hriechu a vo viere sa obrátia ku Kristovi, Peter zvestuje i zasľúbenia evanjelia: odpustenie hriechov a dar Svätého Ducha.

17. jún

Bez hlbokého poznania hriechu niet skutočnej túžby po záchrane. Ľuďom, ktorí sa po záchrane nepýtajú a o záchranu nestoja, záchranu zvestovať nemôžeme. Takým treba zvestovať ich hriech, ako sú na tom...

16. jún

Jadrom i obsahom prvej kresťanskej kázne v dejinách je Kristus. Odozvou Petrových poslucháčov na zvesť evanjelia bola hrôza. Čo nimi tak otriaslo?

15. jún

Hriech vo svojej podstate znamená povedať nie Tomu, ktorý je Pánom neba i zeme. A On je ten, ktorý raz vysloví svoje posledné slovo o mne i tebe.

14. jún

To najhoršie, čoho bol človek schopný, zabiť Božieho Syna, Boh použil na to najlepšie, čoho je On schopný, zachrániť človeka. Na kríži sa stretla nenávisť človeka a Božia láska. A láska vyhrala!

13. jún

Čo znamená zoslanie Svätého Ducha pre Ježišových učeníkov? A čo znamená byť Ježišovým svedkom? Viac v dnešnom zamyslení.

12. jún

Jeruzalem a s ním celý dom Izraela dostáva od Boha príležitosť zložiť reparát. Na prvý termín, na Veľkú noc nikto neobstál. Vtedy prepadli všetci bez rozdielu. Na Turice dáva Boh nový, druhý, opravný...

11. jún

Aký význam má zoslanie Svätého Ducha? Bez neho by nebolo ani cirkvi, ani kresťanov. Preto Svätý Duch a cirkev patria nerozlučiteľne k sebe.

10. jún

Dar cudzích jazykov pri príchode Svätého Ducha znamená, že univerzálna zvesť, ktorou je evanjelium, dá zrod univerzálnemu spoločenstvu, ktorým je cirkev Ježiša Krista.

9. jún

Ježiš po svojom odchode k Otcovi zamenil svoju dočasnú, viditeľnú a telesnú prítomnosť na zemi za svoju stálu, neviditeľnú a duchovnú prítomnosť v Duchu Svätom.

8. júl

Na začiatku robí Lót určité rozhodnutie. Teraz sa nedobrovoľne stáva zajatcom, ktorý je zbavený možnosti slobodne o sebe rozhodovať.

8. jún

Ježiš sľubuje svojim učeníkom dva príbytky, jeden v nebi a druhý na zemi. Na čo slúžia a čo je ich cieľom a zmyslom, si môžete prečítať v dnešnom krátkom zamyslení.

7. jún

Od prvého hriechu v Edene žije človek ako duchovný bezdomovec. Pokúša sa vytvoriť si domov bez Boha, bez Otca, lebo ten jediný skutočný domov je pre neho neprístupný.

6. jún

Nech sa vám srdce neznepokojuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem...

5. jún

Ježiš bol preto Otcom povýšený, aby bol nami uctievaný. My máme vyznávať Ježiša Krista ako Pána a uznať jeho panstvo v každej oblasti nášho života.

4. jún

Kristova cesta k sláve je presne opačná než je tá ľudská. Jeho cesta k sláve začala cestou sebaponíženia, služby a obete. Človek chce vystupovať stále vyššie a vyššie.

3. jún

Keď Boh chce opäť získať človeka pre seba, jeho moc Mu je málo čo platná. Moc môže poraziť, zotročiť alebo zničiť človeka. Ale jedine láska môže premôcť a získať človeka.

2. jún

Ježiš je nielen Spasiteľ, ktorý je hotový so svojím dielom spásy. On je i Pán a Kráľ, ktorý sa zasadnutím po pravici Otca ujíma svojej vlády.

1. jún

Otázka nestojí tak, či som ja dosť dobrý pre Boha, aby ma mohol prijať. Ale či obeť Ježiša Krista je pre Boha dosť dobrá na to, aby ju mohol prijať.

31. máj

Obraz Ježiša sediaceho po Božej pravici vyjadruje veľmi dôležitú duchovnú skutočnosť: dielo spásy je ukončené.

30. máj

Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní odchádza do neba, ale Boží spásny príbeh pokračuje ďalej. Nič sa vlastne nekončí, ale v určitom zmysle všetko ešte len začína. To je dôvod veľkej radosti učeníkov.

29. máj

Kto nám môže pomôcť? Len ten, kto má moc. Niet totiž pomoci bez moci. Našou nádejou teda je, že Boh, ktorý môže, i pomôže.

28. máj

Uprostred žalmu, ktorý začína i končí dobrorečením, medzi dôvody k dobrorečeniu uvádza Dávid nielen to, čo Boh dal, ale i to, čo Boh nedal. Nielen to, čo Boh pre nás urobil, ale i to, čo pre nás...

27. máj

V dnešnom žalme sa Dávid prihovára vlastnej duši. Dobroreč a nezabúdaj! Kto dobrorečí, ten nezabúda. A kto nezabúda, ten dobrorečí.

26. máj

Dnešný žalm vyjadruje kontrast medzi úspešným a požehnaným životom. Medzi ľudským úspechom a Božím požehnaním je taký rozdiel ako medzi kvitnúcou burinou a kvitnúcou palmou.

25. máj

Prečo sa máme modliť? Veď Boh je vševedúci. Dávidov žalm je príkladom hlbokej a pravej motivácie modlitby k Bohu. Nech je pre nás inšpiráciou.

24. máj

Dávid sa ocitá v situácii smrteľného ohrozenia. Zdanlivo nepochopiteľne však pohľad do jeho duše ponúka obraz utíšenia, pokoja a dôverného očakávania.

23. máj

Biblia nás vedie k pohľadu do budúcnosti. Rozhodujúce totiž nie je, čo platí o prítomnosti, ale čo platí o budúcnosti.

22. máj

Ľudia zlomeného srdca a ubitého ducha potrebujú špeciálnu pomoc. Boh prichádza so svojím potešením a prináša svetlo nádeje.

21. máj

Ako prídeme na chuť životu s Bohom? Môžeme si o tom veľa prečítať. Môžeme o tom i veľa počuť. Ale nič z toho nám nepomôže zistiť, ako chutí život s Bohom.

20. máj

Okrem modlitby je láska jediná zbraň, ktorú má cirkev k dispozícii v zápase so svetom. Vždy, keď cirkev siahla po inej zbrani, znamenalo to jej prehru.

19. máj

Včasráno vstal sluha Božieho muža. Keď vyšiel von, videl, že vojsko s koňmi a vozmi obkľučuje mesto. Jeho sluha mu povedal: Beda, pane môj, čo si počneme? Ten však odpovedal: Neboj sa! Máme viac...

17. máj

Aká je situácia, v ktorej sa Boží ľud nachádza v tomto svete? Taká, v akej sa nachádza prorok Elizeus v tomto príbehu. Ak jeho sluha čelí danej situácii strachom, on jej čelí vierou.

16. máj

Sme na konci delenia zasľúbenej zeme. Ako by asi vyzeral náš život, keby nám Boh ponúkol možnosť, akú dal Jozuovi? Keby sme si svoj „svoj životný údel“ mohli vybrať sami? Boli by sme na tom lepšie...

15. máj

Izraelské kmene Menašše a Efraim verejne vyjadrujú svoju nespokojnosť s podielom na krajine, ktorý sa im ušiel. Reprezentujú tak postoj ľudí, ktorí majú pocit, že boli o niečo ukrátení...

14. máj

Čakali by sme, že požehnanie spočíva v tom, že ním Boh pridelí ľahší údel. Že požehnaný je ten, kto to má v živote ľahšie. Kálef je muž, ktorý celým srdcom nasledoval Hospodina a odmenou mu bol ťažší...

13. máj

Náš život je z časti vecou našej voľby a z časti vecou nášho údelu. Údel je všetko, čo sme si sami nevybrali, ale nám to bolo dané. Otázka je, či sme svoj údel prijali z Božích rúk, alebo nie.

12. máj

Stávame sa tu svedkami zvláštnych bohoslužieb Božieho ľudu. Čo stojí v ich strede? Božie slovo a oltár. Čo to znamená pre nás dnes?

11. máj

Áchanova svätokrádež nám odkrýva rozdiel medzi priznaním a vyznaním hriechu. Rovnako na ňom exemplárne ukazuje anatómiu ľudského hriechu.

10. máj

Čo nám príbeh Ráchab odkrýva o Bohu, o hriešnikoch, o cirkvi a o Spasiteľovi a o novom živote?

9. máj

Po páde Jericha víťazný ľud nemá právo na vojnovú korisť. Tá totiž patrí víťazovi a v tomto prípade je ním sám Hospodin. Jediná korisť, ktorú si ľud z Jericha odvezie, je Ráchab a celá jej rodina.

8. máj

Obchádzanie Jeriacha Izraelom nie je vojenský, ale bohoslužobný čin. Tu nejde o to dobyť mesto. Tu ide o svedectvo svetu i Izraelu o Bohu,

7. máj

Boží ľud má krátku pamäť. Veľmi rýchlo zabúda na to, čo Boh pre neho urobil. Preto Boh vychádza v ústrety jeho zábudlivosti. Dá mu pomôcku pre pamäť.

6. máj

V Biblii opakovane vidíme, že Boh má záľubu postaviť človeka pred ľudsky neprekonateľnú prekážku. Je to jeho spôsob, ako prejaviť svoju moc a tak sa osláviť. Robí to v situáciách, pre ktoré niet...

5. máj

Sám Hospodin vstupuje do rozbúrených vôd Jordána ako prvý a stojí v jeho strede, kým všetci nebudú v bezpečí na druhom brehu. Počká i na toho posledného.

4. máj

Národ Izrael sa už nachádza na hraniciach zasľúbenej zeme. Medzi Božím sľubom a jeho naplnením však stojí ešte jedna veľká prekážka - rieka Jordán. Kto ju odstráni?

3. máj

Skôr ako Izrael vstúpil na pôdu nepriateľa, už ho niečo predbehlo. Bola to zvesť o Bohu a o jeho mocných činoch. Zvesť o tom, čo koná Boh, vyvolá strach u jedných a vieru u druhých.

2. máj

Izrael opäť stojí na hraniciach zasľúbenej zeme. Aj Jozua vyšle vyzvedačov s úlohou preskúmať krajinu. S akou správou prídu vyzvedači teraz?

1. máj

Jozua sa má postaviť na čelo státisícového národa. Namiesto rýchlokurzu manažmentu sa má však radšej zapísať do biblickej školy.

30. apríl

Pre Boha sme najužitočnejší vtedy, keď sme slabí. Vtedy sme i najpoužiteľnejší. Boh si totiž viac používa našu slabosť ako našu silu.

29. apríl

Doteraz bol Jozua Mojžišovým pomocníkom, služobníkom. Odteraz má byť Božím služobníkom. Je ľahšie byť Mojžišovým ako Božím služobníkom. Boh však Jozuu volá, aby sa oprel o jeho neviditeľnú prítomnosť.

28. apríl

Uprostred toho, čo sa v živote Božieho ľudu mení, je tu niečo, čo sa nemení. Božie sľuby sa nemenia. Ani čas, ani zmenená situácia, ani striedanie generácií či vodcov na nich nič nemení.

27. apríl

Kristovo víťazstvo tak mení smrť na zisk. Napriek Kristovmu víťazstvu nad smrťou zomrieť musíme, ale vďaka jeho víťazstvu večne zahynúť nemusíme.

26. apríl

To, čo smrti dáva strašnú moc, je náš hriech a Boží zákon. Sú to ako dva piliere, o ktoré sa smrť opiera. Ako teda dosiahol Kristus víťazstvo nad smrťou?

25. apríl

Ak verím, že najväčší cieľ môjho života leží za hranicou smrti, v živote vzkriesenia, potom sa to musí i prakticky ukázať na mojom životnom štýle.

24. apríl

Čo očakávate od budúcnosti? Čím viac sa človek blíži k smrti, tým menej cieľov má pred sebou. Až nakoniec mu nezostane žiaden. To však neplatí o kresťanovi.

23. apríl

Celé kresťanstvo stojí i padá na Kristovom vzkriesení. Ak Kristus nevstal, márna je kresťanská zvesť, niet o čom hovoriť, niet čo zvestovať.

22. apríl

Boh sa rozhodol odstrániť nepriateľstvo a zmieriť sa s človekom. Ako? Tak, že odstránil príčinu nepriateľstva, náš hriech. Ako?

21. apríl

Ježišovo vzkriesenie znamená, že smrť našla svojho premožiteľa. Potom je pravdou aj každé slovo, ktoré povedal a každý sľub, ktorý vyslovil.

20. apríl

Nájde sa niekto, kto pochová Ježiša, tohto Židmi zavrhnutého Mesiáša a Rimanmi popraveného nepriateľa režimu? Kto sa odváži priznať k ukrižovanému Ježišovi?

19. apríl

Čo znamená Ježišov kríž pre nás? Ježiš vstúpil do tmy Božieho súdu, aby som ja mohol vstúpiť do svetla Božej prítomnosti. On vstúpil tam, kde nemusel, aby som ja mohol vstúpiť tam, kam som nesmel.

18. apríl

Ten, ktorý stál na počiatku ako Stvoriteľ sveta a ktorý raz bude stáť na konci ako Sudca sveta, zomiera na kríži ako posledný z posledných. Čo to pre Ježiša znamená?

17. apríl

Ježiš dáva kajúcemu zločincovi na kríži tri uistenia. Sú to dary, ktoré si ani oni, ani my nezaslúžime.

16. apríl

Od prvej chvíle, ako bol na Veľký piatok vztýčený Ježišov kríž, nastalo rozdelenie, ktoré pokračuje až do dnes. Ježišov kríž však aj spája. Prečítajte si ako.

15. apríl

Ježišov kríž rozdeľuje. Rozdelí i dvoch zločincov, ktorí boli spolu s Ním ukrižovaní. Rozdelí ich nielen priestorovo, ale i duchovne.

14. apríl

Kríž, na ktorý je Ježiš vyzdvihnutý, sa stane jeho trónom, z ktorého bude vládnuť v srdciach mnohých ľudí. Lebo jeho kríž sa stane neodolateľným magnetom, ktorý bude v priebehu dejín priťahovať...

13. apríl

Ježiš na kríži nemohol zachrániť seba, aby mohol zachrániť nás! Zachránil nás, keď na sebe niesol trest za vinu sveta.

12. apríl

Ježiš povedal, že na tejto zemi nemá miesto, kde by mohol skloniť svoju hlavu. Ale nakoniec človek predsa našiel pre Neho také miesto, na kríži.

11. apríl

Hoci je človek stvorený na Boží obraz, žije v takom konflikte s Bohom, že keď On príde medzi nás v ľudskom tele, nemôže inak dopadnúť ako skončiť na kríži.

10. apríl

Na veľkonočný piatok stoja vedľa seba dvaja synovia, jeden ľudský - Barabáš, druhý Boží - Ježiš. Jeden hlása revolúciu tela, druhý revolúciu ducha.

9. apríl

Ježiš je Kráľ. Kráľ v prestrojení. V prevrátenom svete môže mať Boží Kráľ len jeden trón, ktorým je kríž.

8. apríl

Ježiš je najväčšou hrozbou pre človeka, ktorý chce žiť sám pre seba a podľa seba. Stretnutie s ním sa stáva skúšobným kameňom nášho života.

7. apríl

Na Ježišovom svedectve židovská rada založila svoje zavrhnutie Ježiša. Na Ježišovom svedectve sme my založili svoju vieru v Neho.

6. apríl

Ježiš prvýkrát na oficiálnej pôde židovskej rady vydáva svedectvo o svojom mesiášstve a božskom synovstve. Svojím svedectvom stavia svojich sudcov, i nás, pred rozhodnutie: Kým je pre nás Ježiš?

5. apríl

Celé vypočúvanie Ježiša sa zúži na jednu jedinú otázku: Povedz nám, kto si? Najvyšší kňaz sa nepýta len vo svojom mene, ani len v mene židovskej najvyššej rady. On sa ju pýta aj v našom mene, v mene...

4. apríl

Ježiš stojí pred svojimi sudcami. Stvoriteľ sveta je súdený svojím stvorením. Vtelený Boh sedí na lavici obžalovaných. Aké absurdné a predsa skutočné!

3. apríl

Peter na Veľký piatok prežil, že smrť, ktorou zomrel, znamená jeho koniec. Ale na Veľkonočnú nedeľu pochopil, že smrť, ktorou Kristus zomrel, znamená jeho nový začiatok.

2. apríl

Na dvore veľkňaza Peter spoznáva, že nie je taký, ako si o sebe myslel. Že nie je lepší ako ostatní. Že nemiluje viac ako ostatní, že nie je vernejší a oddanejší Ježišovi ako tí druhí.

1. apríl

Čo je to, čo Petra privádza na dvor veľkňaza? Vari je to jeho láska k Ježišovi? Nie, je to jeho pýcha. Peter tam ide preto, aby dokázal svojmu Pánovi oddanosť až na smrť.

31. marec

Čo viedlo Judáša k zrade Ježiša? Podľa evanjelistov to boli dve skutočnosti, láska k peniazom a satanské pokušenie.

30. marec

Golgota je nepochopiteľná bez Getsemane. Preto tu boli potrební svedkovia, aby sme sa aj my dozvedeli, koľko stála Ježiša naša spása.

29. marec

Keď sa Otec má rozhodnúť koho ušetriť, či nás ušetrí večného zahynutia, alebo svojho Syna ušetrí cesty kríža, tak sa rozhodne ušetriť nás a neušetriť svojho Syna.

28. marec

Vo vzduchu visí nezodpovedaná otázka: Je možné, aby bol od Krista kalich utrpenia odvrátený? Vari existuje iná cesta tvojej i mojej záchrany než cesta kríža? Nebo mlčí. Otázka je zodpovedaná.

27. marec

Doteraz sme Ježiša videli, ako s neotrasiteľným pokojom a odvahou kráča v ústrety svojej smrti. V Getsemane je zrazu všetko inak.

26. marec

Najťažšie chvíle v živote sú tie, pri ktorých sa nezachveje len naše srdce, ale i naša viera. Práve v takej situácii sa ocitnú Ježišovi učeníci počas Veľkej noci.

25. marec

Dva kalichy. Jeden je určený pre učeníkov, ten druhý je určený pre Ježiša. Jeden je kalichom spásy, ten druhý znamená utrpenie. Z prvého pijú všetci, z druhého iba jeden, jeden za všetkých.

24. marec

Učeníci sú poslaní pripraviť veľkonočného baránka. Netušia, že ten pravý veľkonočný Baránok je už dávno pripravený.

23. marec

Čím končí pútnikovo svedectvo v Žalme 130? Končí tam, kde raz bude celú večnosť znieť pieseň vykúpených pútnikov, pieseň Izraela - toho nového Izraela, na oslavu svojho Vykupiteľa.

22. marec

V pútnikovom svedectve máme odpoveď na tri dôležité otázky: Ako Boh odpúšťa?, Čo Boh odpúšťa?, a Prečo Boh odpúšťa?

21. marec

Pútnik končí svoju pieseň svedectvom o Bohu. Nesvedčí o sebe, ale o Božej spáse. Boh počuje volanie i z najväčších hlbín a priepastí hriechu.

20. marec

Pútnikovo volanie na Boha sa mení na čakanie na Boha. Volanie z hlbín čaká na odpoveď z výšin. K viere nepatrí len volanie na Boha, ale i čakanie na Boha.

19. marec

Niet takých hlbín hriechu, niet takej priepasti viny, na ktorú by nedosiahla moc Božieho odpustenia! Môže byť pre nás zázrakom, na ktorú nemáme nárok, alebo samozrejmosťou, na ktorú si automaticky...

18. marec

To, čo robí pútnikovu situáciu takou ťaživou, je nielen vedomie jeho hriešnosti a porušenosti, ale i vedomie Božej svätosti. Ako môže obstáť pred svätým Bohom?

17. marec

Má volanie k Bohu vôbec zmysel? Nie je to len také volanie do prázdna? Nezanikne pútnikov hlas vyslaný k nebesiam v nekonečnom vesmírnom priestore? Nevráti sa k volajúcemu späť ako ozvena jeho...

16. marec

Žalm 130 je pútnická pieseň, ktorú izraelskí pútnici spievali na svojej ceste hore do Jeruzalema. Nachádzame v ňom pútnika a jeho volanie z hlbín.

15. marec

Rozuzlenie podobenstva o farizejovi a mýtnikovi končí veľkým paradoxom Božieho odpustenia. V čom je ten paradox?

14. marec

Farizej z podobenstva je ako zdravý človek, ktorý prichádza k lekárovi, aby mu povedal, že je fit... na rozdiel od ostatných pacientov v čakárni. Pre človeka, ktorý je spokojný so sebou, Boh nič nemá.

13. marec

Ako je to s Božou spravodlivosťou a ospravedlnením človeka? Môže byť zlý človek prehlásený za ospravedlneného a dobrý človek za neospravedlneného?

12. marec

Vždy je viacej tých, čo prosia, ako tých, čo ďakujú. Vždy je viacej tých, čo prijímajú požehnanie ako tých, čo zaň oslavujú Boha. Vždy je viac tých, ktorí pribehnú k Bohu vtedy, keď potrebujú pomoc...

11. marec

Uzdravenie rozdelí desiatich malomocných na deväť nevďačných a jedného vďačného. Rozdiel však nie je v tom, že jedni ďakujú a druhí nie. V čom teda?

10. marec

Stretnutie malomocných s Ježišom rozdelilo ich životy na obdobie pred uzdravením a po uzdravení. Spoločné trápenie pred uzdravením ichnielen zblížilo, ale ich aj naučilo prosiť.

9. marec

Do života desiatich malomocných mužov vstúpi Ježiš so svojím uzdravením. Čo sa stane, keď je Boh len prostriedkom k dosiahnutiu pomoci a nie cieľom samotným?

8. marec

Komu nestačí Božie slovo, nič ho neprivedie k pokániu a viere. Pred nami môže stáť viditeľný dôkaz a my sa radšej rozhodneme odstrániť dôkaz, ako by sme mali uveriť.

7. marec

Ak je naša pamäť veľkým darom a požehnaním tu na zemi, pre život v pekle to už neplatí. Tam sa pamäť stane prekliatím, trestom. Spomienky na minulosť budú človeka privádzať do zúfalstva. Lebo si...

6. marec

Aj my máme svojich Lazárov. Nemusia ležať pri našich dverách. Ale možno ich rovnako prehliadame ako boháč prehliadal svojho Lazára. Kto však nechá bez pomoci druhých, nakoniec sám zostane bez pomoci.

5. marec

Stávame sa svedkami rozhovoru, ktorý sa odohráva na druhom brehu, na brehu večnosti. Vrhá veľmi vážne svetlo na náš breh, na breh časnosti.

4. marec

Ak pre Lazára smrť znamená koniec trápenia a začiatok radosti, pre boháča znamená koniec radosti a začiatok trápenia. Smrť neprinesie zrovnanie ľudských údelov, ale ich zmenu.

3. marec

Ježiš v podobenstve o bohatom a chudobnom ukazuje, ako súvisí náš časný údel s naším večným údelom.

1. marec

Mnohí nebudú spasení, ale mnohí budú spasení. Nebo nebude zívať prázdnotou. Žiaľ, že ani peklo. Jedno bude miestom radosti a hojnosti. Druhé bude miestom zúfalstva.

28. február

Rozhodujúce nie je to, či sa my priznáme k Ježišovi, ale či sa On prizná k nám. Nie či my hovoríme, že Ho poznáme, ale či On pozná nás. Tých, ktorí stoja pred dverami, Ježiš nepozná. Sú to pre Neho...

27. február

Mnohí z nás sme vychovaní na samozrejmosti Božej lásky. Aký by to bol Boh, ktorý by ma nemiloval?! Biblia však nezvestuje Božiu lásku ako samozrejmosť, ako niečo, na čo máme automaticky nárok.

26. február

V otázke spasenia existuje niečo také ako prísť neskoro. Mnohí aj budú chcieť vojsť, ale pre nich už bude neskoro. Nájdu zatvorené dvere.

25. február

Ježiš niekedy necháva naše otázky nezodpovedané? Ježiš totiž odpovedá len na tie otázky, ktoré sú pre nás potrebné. Povie nám len to, čo potrebujeme vedieť, nie to, na čo sme zvedaví.

24. február

Naším problémom nie je len nevedomosť, ale i bezmocnosť. My nielenže nevieme, ako správne žiť, my ani nie sme schopní správne žiť. Veď kde vziať silu k životu podľa Boha? Jedine z Boha. Kde vziať...

23. február

Otcovou bolesťou bol stratený syn. Otcovou radosťou je nájdený syn. Nemôžeme byť synmi Otca, ktorý sa raduje z návratu syna, ak nie sme bratmi tomu, kto sa vrátil späť k Otcovi.

22. február

Mladší syn žil nemravne, ale na konci príbehu ho vidíme v dome s otcom. Starší syn žil mravne, príkladne, ale na konci príbehu nie je v dome s otcom. Stojí vonku.

21. február

Vždy, keď si pri stretnutí s hriechom brata (alebo i sestry) pomyslíme, že nám by sa také niečo  nikdy nemohlo stať, stávame sa staršími bratmi z Ježišovho podobenstva.

20. február

V rozhovore s otcom vychádza najavo mentalita staršieho syna. Staršiemu synovi časom vybledli výsady synovstva a vynikli mu jeho zásluhy služby. Už vidí len to, čo on robí pre otca, ale už nevidí, čo...

19. február

Na scénu prichádza druhý syn. Jeho postoj prezrádza, že tento príbeh je v skutočnosti o dvoch stratených synoch. Jeden sa stratil vo svete, ďaleko od otca. Druhý sa stratil doma, v blízkosti otca.

18. február

Syn bol mŕtvy pre vzťah s otcom, beznádejne stratený ďaleko od domova. Ale stal sa zázrak. Mŕtvy a stratený syn ožil a našiel sa.

17. február

Najväčší zázrak je ten, že dvere na otcovom dome, ktoré syn za sebou zabuchol, nezostali pre neho navždy zatvorené. Naopak, pri svojom príchode zisťuje, že sú pre neho otvorené dokorán.

16. február

Syn sa vracia domov. To, čo hľadal v ďalekej krajine, nenašiel. Nič z toho, čo hľadal v živote bez otca a ďaleko od otca, nenašiel. Predsa však niečo našiel, našiel cestu domov, späť k otcovi.

15. február

Diabol ešte nikdy nesplnil to, čo človeku sľúbil. Po čase to zistil i mladší syn. Život bez otca mu nepriniesol nič z toho, čo dúfal, že mu prinesie.

14. február

Otec nenechá syna odísť preto, že ho nemiluje, ale práve preto, že ho miluje. Lebo láska si nemôže pripútať druhého proti jeho vôli. Láska je láskou len vtedy, keď dá druhému slobodu odísť, keď mu dá...

13. február

Mladší syn z podobenstva o márnotratnom synovi uverí lži, že bez otca mu bude lepšie ako s otcom. Autor tejto lži je diabol a mnohí jej veria aj dnes.

12. február

Ježiš ukazuje na dôležitú súvislosť medzi dlhom viny a dlhom lásky. Čím väčší dlh viny nám zanikol, tým väčší dlh lásky nám vznikol. Platí to aj opačne. Kto si myslí, že jemu zanikol len malý dlh...

11. február

Podobenstvo, ktoré Ježiš vypráva Šimonovi nie je iba o dvoch dlžníkoch, ale aj o ich veriteľovi. Ten obom ich dlh odpustí. Keď nám Boh odpustí náš dlh, tak jeden dlh nám zaniká a druhý dlh nám vzniká.

9. február

Biblia niekedy hovorí o našich hriechoch ako o dlhoch. Aj mravne bezúhonný Šimon i mravne skazená žena pred Bohom vystupujú ako dlžníci. Ako vlastne vzniká náš dlh u Boha?

8. február

Ježiš jedných priťahuje, druhých pohoršuje. Pohoršuje, lebo sa nestráni, ba čo viac, priťahuje hriešnikov. Ježiš sa stal priateľom hriešnikov, ani aby schvaľoval hriech, ale aby ho liečil.

7. február

Ježiš stojí o tých, o ktorých už nikto nestojí. Inak by nepovolal skorumpovaného a spoločensky opovrhovaného mýtnika Matúša.

6. február

Ježiš vyučuje svojich učeníkov dôležitú lekciu o tom, čo znamená skutočne dávať. Prečo na Božích váhach dve drobné mince chudobnej vdovy prevážili to množstvo peňazí všetkých ostatných?

5. február

Našu pozornosť zvyčajne zaujmú tí, ktorí dávajú veľa. Ježišovu pozornosť však zaujala tá, ktorá dala najmenej, ale v skutočnosti dala najviac.

4. február

Diskrétna zóna slúži na to, aby nám druhí nepozerali cez plece, keď manipulujeme so svojimi peniazmi. Ježiš však nerešpektuje diskrétnu zónu, keď narábame s peniazmi. Naopak. On sa práve vtedy pozerá.

3. február

Ježiš nám nedovolí zostať so svojou vierou v skrytosti, v anonymite, lebo k viere patrí i verejné vyznanie. Máme nielen veriť srdcom, ale i vyznávať ústami.

2. február

Veriť vždy znamená prísť a osobne sa dotknúť, chytiť sa Ježiša vierou. Lebo len dotykom sa nadväzuje osobné spojenie s Ním.

1. február

Človek na konci svojich síl a možností sa chytá všetkého a všetkých. Krvácajúca žena sa chytá Ježiša ako jedinej nádeje.

31. január

Keď ide o otázku spasenia, nachádzame sa na pôde ľudskej nemožnosti a teda v beznádejnej situácii. Ježiš však nekončí slovom o ľudskej nemožnosti, ale pokračuje slovom o Božej možnosti.

30. január

Stretnutie bohatého mládenca s Ježišom začalo veľmi nádejne. Veď čo už len môže byť nádejnejšie ako človek, ktorý sa pýta po spasení?! Ako končí?

29. január

Ako dopadne konfrontácia mládenca s Božím zákonom, s Božími prikázaniami? Čo mu stojí v ceste, aby mohol zdediť večný život?

28. január

Otázka spasenia sa nezačína riešiť z ľudskej strany, ale z Božej. Bez poznania Boha, bez konfrontácie s Ním sa otázka spasenia stáva nanajvýš mravná, či etická otázka.

27. január

Bohatý chudobný mládenec kladie Ježišovi tú najdôležitejšiu otázku - otázku spasenia a večného života. Ježišova odpoveď je... prekvapujúca.

25. január

Ježiš zastaví pohrebný sprievod a prednesie svoju pohrebnú kázeň. Lenže jeho kázeň je iná než všetky pohrebné kázne predtým i potom. My kážeme živým, ale On tu oslovuje mŕtveho.

24. január

Ježiša nenecháva naša bolesť ľahostajným. Keď do nášho srdca vstúpi zármutok, do jeho srdca vstúpi milosrdný súcit.

23. január

Pred bránou mesta Naim sa stretnú dva zástupy. V jednom vládne zármutok a plač. V druhom vládne radosť a veselosť. Čo bude výsledkom stretnutia týchto dvoch zástupov?

22. január

Ježišovo slovo má moc, to znamená, že činí, čo hovorí. Nie je však mocné len vtedy, keď je Ježiš blízko. On neprestáva byť mocným i vtedy, keď je ďaleko.

21. január

Od stotníka prichádzajú k Ježišovi dve delegácie, ale s kontrastným posolstvom. Jedni tvrdia: Zaslúži si, hoden je; stotník sám tvrdí: Nezaslúžim si, nie som hoden!

20. január

Utrpenie jedného niekedy odhalí charakter druhého. V tomto príbehu utrpenie odhaľuje lásku, ktorá má podobu súcitu.

19. január

Utíšením búrky na mori dáva Ježiš učeníkom a nám spolu s nimi uistenie, že niet takých okolností života, ktoré by neboli pod jeho kontrolou. Kto toto vie, ten sa nemusí báť.

18. január

My si v živote často zamieňame dve veci, sebadôveru a vieru. To, čo nazývame vierou, je v skutočnosti sebadôvera. Hovoríme, že veríme, ale je to viac viera v seba ako v Ježiša. Preto majú búrky veľký...

17. január

Nasledovanie Ježiša nás nijako neušetrí búrok, čo zisťujú i Ježišovi učeníci. Sú však dvojaké búrky. Také, ktoré nás stihnú na našich vlastných cestách. A potom také, ktoré nás stihnú na Božích...

16. január

Ježiš sa pýta, čo je ľahšie: Uzdraviť či odpustiť? Odpustenie je neviditeľné a čo je neviditeľné, nemožno overiť, ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Uzdravenie je viditeľné a preto sa overiť dá. Z toho by...

15. január

Niekto povedal, že ešte nebolo zhromaždenia, na ktorom by chýbali kritici. Ani Ježiš nebol ušetrený kritiky, čo môžeme vidieť i v tomto príbehu.

14. január

Ježiš neprišiel v prvom rade riešiť kvalitu nášho pozemského života, ale kvalitu nášho večného života. Veď najväčšou hrozbou pre nás nie je choroba, ale Boh.

13. január

Keď prídeme k Ježišovi so svojou diagnózou problému, sklamanie nás neminie. Totiž naša diagnóza ľudských problémov a ich Božia diagnóza sa veľmi líšia.

12. január

Je viera niečo neviditeľné, skryté v srdci človeka? Niečo, čo je len medzi mnou a Bohom? Nie. Pravú vieru vždy vidieť - v činoch, ktoré sa z nej zrodia.

11. január

Viera nediktuje Bohu, čo má robiť. Ani si sama neurčuje spôsob, ako má byť vypočutá. Viera v plnej dôvere prenecháva rozhodnutie na Boha. Pane, ak chceš, môžeš. To je reč viery.

10. január

Kristus nie je len pre slabochov, ale niekedy musíme prežiť i slabosť, i bezmocnosť i trápenie a prázdnotu života, aby sme spoznali, že Ho potrebujeme.

9. január

Život pod zatvoreným nebom je bezútešný život. Je to život pod Božím odsúdením. Ježiš prišiel, aby otvoril nebo. Vďaka Nemu zostane ešte dlho otvorené. I pre nás.

8. január

V skutočnosti zasľúbenie príbehu o mudrcoch hľadajúcich dieťatko nie je v tom, že hľadajúci človek nájde cestu k Bohu, ale že hľadajúci Boh nájde cestu k človeku.

7. január

Mudrci poznali, že do pozemského zostúpilo nebeské, do ľudského sa zaoblieklo božské, do časnosti vstúpilo večné. Bolo im dané vidieť, čo je viditeľné len očiam viery.

6. január

Duchovnú slepotu môže odstrániť len Boh. Robí to tak, že človeku zjavuje skutočnosti, ktoré by inak nevidel. Mudrcom odhalil vianočné tajomstvo.

4. január

Oveľa dôležitejšie než poznať svoju budúcnosť je poznať toho, ktorý má vo svojich rukách i našu budúcnosť.

2. január

Každý - minulý, prítomný aj budúci - čas je v Božej ruke. Ako sa vysporiadame s našou minulosťou?

1. január

Na začiatku nového roku je dobré pripomenúť si skutočnosť, že čas nášho života je v Božích rukách.