Bol to usmievavý mladý kazateľ s čerstvo skončenou teológiou, plný vízie a nápadov. Jeho kázne boli jasné, biblické a praktické. Jeho zbor sa cítil požehnaný, že ho má. Bol tu len jeden malý problém. Jeho deti boli ako z divých vajec a všetci to vedeli. Niekoľkí starší sa snažili niečo povedať, ale on ich nápady nebral vážne. „Deti sú deti,“ hovoril im. Zbor si uvedomil, že nikdy neskúmali jeho súkromný život. Túto chybu oľutovali, keď sa začali objavovať ďalšie problémy v oblasti vedenia, ktoré sa vlastne dali čakať.
V 1. Timotejovi 3 Pavol vymenúva kvality, ktoré máme u vodcov v cirkvi hľadať. Nesústredí sa veľmi na ich talenty, ale zaujímajú ho ich charakterové vlastnosti. V tomto zozname nájdeme aj tieto slová: „Musí dobre viesť vlastnú domácnosť, deti učiť poslušnosti so všetkou dôstojnosťou. Ak niekto nevie viesť vlastnú domácnosť, ako sa bude starať o Božiu cirkev?“ (1Tim 3:4-5). Rovnaká kvalita je potrebná aj u diakonov (1Tim 3:12) a keď sa pozrieme na vlastnosti starších v Títovi 1, starostlivosť o vlastnú domácnosť je jednou z najdôležitejších.
Keď však hodnotím mladých kazateľov a pýtam sa ich: „Vedieš svoju domácnosť dobre?“, väčšinou počúvam odpovede ako: „Neviem,“ alebo „Dúfam, že áno.“ Prečo máme takú zjavnú medzeru medzi tým, čo Písmo jasne prikazuje a naším vlastným porozumením? Tolerovali by sme podobné neisté odpovede aj pri iných kvalitách, napríklad, či sa daný človek často háda, či veľa pije alebo je chamtivý? Keď znovu objavíme dôležitosť týchto pasáží, pozdvihne to úroveň dôležitosti našich domovov, aj našich zborov.
Výzva od začiatku
Je veľmi jednoduché 1. Timotejovi 3 preskočiť, ak nie si kazateľ alebo sa ním nechceš stať. No tieto kvality sa týkajú úplne každého.
Každý kresťan by mal pracovať na každej z charakterových vlastností, ktoré tu Pavol spomína. To zahŕňa aj dobré vedenie domácnosti. Súčasní lídri, budúci lídri a dokonca aj mladé ženy (1Tim 5:14) by mali svoje rodiny pozorne strážiť. Prečo Pavol vlastne spravil vedenie domácnosti jedným z aspektov zbožnosti?
Idea správneho vedenia bola predstavená už na začiatku dejín. Adam a Eva boli stvorení, aby sa starali o stvorenie a aby mu vládli (Gn 1:28). My, ako ich potomkovia a ako nositelia Božieho obrazu, sme tiež dostali tento mandát. Úloha viesť a dohliadať neskončí, no bude trvať večne aj v novom stvorení: zachránení „budú kraľovať na veky vekov“ (Zj 22:5). Od prvej kapitoly Biblie až po poslednú je zjavné, že Boh stvoril mužov a ženy, aby vládli a viedli. Súčasťou nášho posväcovania sa je aj rast v tejto oblasti.
Prvou oblasťou, na ktorú máme dohliadať, sú naše domovy.
Čo dobré vedenie neznamená
Poďme si najprv zhrnúť, čo dobré vedenie našich domácností neznamená.
Táto fráza neznamená, že naše domácnosti sú vždy oázami pokoja bez akýchkoľvek problémov. Ktokoľvek vedie iných ľudí by mal očakávať komplikácie. Hriešnici, ktorí vedú iných hriešnikov, sa budú vždy stretávať s problémami.
Takisto to neznamená, že deti vodcu musia byť veriace. Mnohí tento argument zakladajú na nesprávnom pochopení textu z Títa 1:6, ale toto nesprávne pochopenie iba pridáva soľ do rany rodičov márnotratných synov a dcér a teda by sme ho mali jasne odmietnuť. Títovi 1:6 opakuje to, čo hovorí 1. Timotejovi 3:4-5; tento text sa dá najlepšie preložiť nie ako veriace deti, ale verné deti. Silu zmeniť ľudské srdce má iba Duch Svätý a žiaden rodič nemôže garantovať zachraňujúcu vieru pre svoje dieťa.
Čo dobré vedenie znamená
Teraz sa pozrime na to, čo tento príkaz v skutočnosti znamená. Pavol sa zameriava na jednu úlohu rodičovstva: „deti učiť poslušnosti (v iných prekladoch „podriadenosti“) so všetkou dôstojnosťou.“
Máme naše deti učiť podriadenosti? To priam uráža naše uši 21. storočia. Mali by sme teda prehliadnuť tento Pavlov neosvietený a staromódny názor na výchovu?
Práve naopak, sme to my, čo to máme obrátené naruby. V liste Efezanom 6:1-3 Boh prikazuje deťom, aby poslúchali a ctili si svojich rodičov. Výchova k poslušnosti naše deti neobmedzuje, ale prináša Bohu slávu (Kol 3:20) a jej výsledkom je život, v ktorom sa im bude dobre dariť. Títovi 1:6 nám hovorí o rovnakom princípe inými slovami. Vodca cirkvi má mať verné deti, ktoré nie sú divoké a neposlušné. Na rozdiel od Eliho alebo Dávida by mal proaktívne napomínať svoje deti (1Sam 3:13; 1Krľ 1:6).
No Pavol nehovorí iba o výsledkoch vedenia, ale aj o spôsobe: „so všetkou dôstojnosťou.“ Možno lepší preklad by bol „bez straty vlastnej dôstojnosti.“ Alebo ako to prekladá iný anglický preklad: „hodný rešpektu.“ Inými slovami, otec-vodca rodiny vedie deti k podriadenosti bez toho, aby stratil nervy. Nemá problém s presadením svojej autority, no nie je despotickým diktátorom, ktorý používa strach na ovládanie svojich detí. Vedie s autoritou a láskavosťou.
Ako píše John Stott: „Hoci je pastoračná služba službou, ktorá je charakterizovaná jemnosťou, istá dávka autority je pri nej jednoznačne potrebná. Nemôžeme očakávať disciplínu v miestnom zbore, ak sa kazatelia nenaučili prinášať disciplínu do svojej vlastnej domácnosti.“
Otec, ktorý takýmto spôsobom vedie, sa nedá prehliadnuť. Jeho deti s ním radi trávia čas a on rád trávi čas s nimi. No napriek tomu je stále ich otcom. Je si vedomý, že dostal úlohu od Boha vychovávať ich a viesť ich k zrelosti, ktorá je vhodná pre ich daný vek. Vedie ich k tomu, aby boli poslušní pokynom svojich rodičov.
Rozvíjajte svoje schopnosti
Ako môžeme rásť v tomto aspekte nášho posvätenia?
1. Opýtajte sa svojej manželky. Začnite tým, že do toho zapojíte svoju spolupracovníčku. Myslí si, že vediete vašu domácnosť dobre? Želá si, aby ste boli menej pasívny? Alebo má naopak pocit, že potrebujete všetko kontrolovať a do detailov riadiť?
2. Opýtajte sa svojich detí. Staršie deti vedia byť kruto úprimné. Pozorujú svoje okolie a majú názory na to, čo vidia. Spýtajte sa ich, či vidia oblasti, v ktorých by ste mali rásť.
3. Neočakávajte dokonalosť. Namiesto toho zhodnoťte, či sú vaše deti nasmerované k poslušnosti. Ako vodcovia sme zodpovední za atmosféru nášho domova. Mali by sme od našich detí vyžadovať poslušnosť, pretože to Boh prikazuje. Nebuďme však prekvapení, keď nás naše deti neposlúchajú, pretože sú hriešne. Keďže hriech nájdete v srdci každého človeka, zbožný otec bude prijímať problémy v domácnosti ako osobné výchovné úlohy od Pána.
Ak pochopíme dôležitosť tejto kvalifikácie, pochopíme aj to, prečo je zbožný život v domácnosti prioritou. Avšak rovnako dôležité je aj to, že takto budujeme lídrov v službe, ktorí budú mať dôležitú vlastnosť, ktorá mnohým výrazne chýba – múdrosť získanú zo skúseností. Koľko mladých kazateľov skončí teológiu s množstvom biblických vedomostí, ale s minimom múdrosti v oblasti budovania vzťahov? Obe sú veľmi potrebné pre budovanie Božej domácnosti. Náš domov je miestom, kde sa učíme tomu, ako vo vedení používať vzťahovú múdrosť a je prvým miestom, na ktorom môžeme odrážať Božiu slávu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
