Anglická novinárka Melanie Phillipsová, ktorá pred viac ako desiatimi rokmi písala o stave západnej kultúry, poznamenala: „Zdá sa, že spoločnosť je v zajatí masového pomätenia.“ Akoby „svet skĺzol z osi rozumu“, čo u mnohých vyvoláva otázku: „Ako sa má niekto v takej spleti ‚expertov‘ a s toľkými protichodnými informáciami zorientovať, kto má pravdu?“
Keď som si nedávno začal túto knihu znovu čítať, zarazilo ma, čo v nej chýba. Phillipsová píše ako agnostická, ale pozorná židovka a mnohé jej body sú nesmierne užitočné. V jej analýze však nápadne chýba akékoľvek biblické uznanie toho, ako sa svet mohol tak zvrtnúť (Gn 3) – v oblasti ľudskej sexuality.
Téma sexuality, ako ju opisuje a predpisuje Písmo, je nielen ťažko riešiteľná, ale aj nepopulárna a do značnej miery urážlivá. Pristupujem k nej opatrne a, dúfam, s istou dávkou súcitu, ale aj s presvedčením, že Božie slovo a spôsob sú absolútne dokonalé, a že Boh presne vedel, čo robí, keď stvoril ľudstvo. Našťastie, jeden z úryvkov, ktorý najvýstižnejšie hovorí o tom, ako sa zjavuje Boží hnev voči hriechu (Rim 1:16-28), predchádza aj nasleduje úžasná ponuka Božej milosti.
Život v nekontrolovateľnom svete
Pavlova argumentácia v liste Rimanom 1 sa odvíja od jeho veľkého vyhlásenia vo verši 16: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho.“ Prečo je evanjelium pre každého? Pretože každý potrebuje evanjelium. Každý z nás sa narodil v rovnakej beznádejnej a bezmocnej situácii: „Boží hnev sa totiž zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivosťou prekážajú pravde“ (v. 18).
Jednoducho povedané, ľudstvo žije v nekontrolovateľnom svete. Niektorí z nás tvrdia, že Boh sa skrýva, ale my sme tí, ktorí sa skrývajú takmer od počiatku vekov (Gn 3:8-10). „Prekážame pravde,“ ktorú nám o sebe ukázal (Rim 1:18). Popierame, že sa dal jasne poznať vo vesmíre, ktorý obývame, že „jeho večná moc a božstvo (v. 20) sú zjavné všade navôkol, a v dôsledku toho „nemáme ospravedlnenie“ (v. 20), keď ho odmietame uctievať alebo mu ďakovať. Keď odmietame poznať Boha tak, ako sa nám zjavil, neprestávame uctievať, len uctievame niečo alebo niekoho iného.
To nás privádza k otázke ľudskej sexuality, nie preto, že by to bol náš koníček alebo že by sme mali nejaký (zvrátený) pocit uspokojenia z toho, že sme kontroverzní, ale preto, že to nasleduje v Božom slove. Ak si vyberieme tie časti Biblie, ktoré sa nám páčia, a odmietneme tie, ktoré sa nám nepáčia, v skutočnosti neveríme Biblii, ale sami sebe. Prečo by sme vôbec chceli uvažovať o pasáži ako Rimanom 1, ak by sme neverili, že Písmo je Božie slovo, je neomylné a hovorí životodarnú pravdu dokonca aj v našom západnom svete 21. storočia? Nemáme právo prepisovať Bibliu, aby sme sa prispôsobili bezbožným názorom na potraty, eutanáziu, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, transgenderizmus a podobne. Nemáme slobodu manipulovať s Božím slovom.
Keď pokračujeme v čítaní Pavlových inšpirovaných slov, je jasné, že po narušení vzťahu so Stvoriteľom, ktorý nás zámerne stvoril pre seba, nevieme kto sme. Ako apoštol ďalej vysvetľuje, keď sa ľudia odvrátili od Boha k modlám, vrátane modly seba samého, Boh
vydal ich napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá… Boh ich vydal napospas hanebným vášňam. Lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa rozkošníckou vášňou jeden voči druhému, muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. (v. 24, 26-27)
Zmena normálnej, prirodzenej funkcie ľudskej sexuality za tú, ktorá je v rozpore, nie je prvou „výmenou“. Pavol už opísal ľudstvo ako výmenu „slávy nepominuteľného Boha za zobrazenú podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornozčov a plazov.“ (v. 23) – výmenu Boha Stvoriteľa za stvorené modly. Takisto sme „Božiu pravdu zamenili za lož“ (v. 25) – výmena poznania za nevedomosť. A pretože mu odmietame dôverovať a uctievať ho, Boh vydáva mužov a ženy napospas ich „hanebným vášňam“. Odovzdáva ich niečomu, čo súčasná spoločnosť považuje za alternatívny životný štýl, ale čo Biblia vyhlasuje za ohavnú zvrátenosť. Modloslužba tak vedie k nemorálnosti, a nemorálnosť sa čím ďalej, tým viac prehlbuje.
Od modloslužby k nemorálnosti
Taký je stav našej dnešnej spoločnosti. Ako sme sa sem dostali? Keď sa zamyslíme nad poslednými desaťročiami západnej kultúry, zistíme, že tí, ktorí sú hnacou silou revolúcie, používajú určitú stratégiu.
Po prvé, usilovali sa, aby širšia spoločnosť súcitila s ich osobnými a spoločenskými zápasmi. (A kresťania by určite mali viesť svet k súcitu, ale jedine kristovskému). Po druhé, existovala a existuje jasná snaha normalizovať homosexualitu a transgenderizmus cez médiá a platformy jednotlivcov. A po tretie, naďalej sa usilujú haniť tých, ktorí sa stavajú proti revolúcii. Odporcovia na to poriadne doplatia.
Západ ako celok a najmä Amerika nie sú v chaose, ktorý opisuje Phillipsová, pretože sme nemorálni – v konečnom dôsledku nie. Sme v ňom, pretože uctievame novodobých Baalov, a nie živého Boha. Morálna bieda a porušenosť našej kultúry je len najjasnejším dôkazom „Božieho hnevu“, ktorý sa „zjavuje z neba“ (v. 18). Skutočná nemorálnosť nie je príčinou, je to dôkaz. Toto sa deje, keď sa obrátime sami proti sebe.
Dôkazy sú všade okolo nás. Keď Pavol opisuje, ako sa muži aj ženy vzdávajú „prirodzených stykov“ v prospech tých, ktoré sú „protiprirodzené“ (v. 26-27), používa slovo „prirodzený“ na označenie materiálneho poriadku, ako ho zamýšľal Boh. (V skutočnosti slová, ktoré používa pre „ženy“ a „mužov“, sú v gréčtine vlastne „žena a „muž,“ myslím, že ide o zámernú ozvenu Genezis 1:27: „Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.“) Anatómia, fyziológia, biológia, všetky, aj bez teológie, svedčia o dokonalom Božom pláne, ktorého porušenie vedie k chaosu, smútku a zúfalstvu.
Homosexuálne praktiky teda nie sú len alternatívnym životným štýlom. Je to vzbura proti Bohu: Ja rozhodujem o tom, kto som, čo som, čo robím a s kým to robím. Nie je to najväčší hriech, ale je to jasný dôkaz vzdoru spoločnosti voči Bohu. Keď kultúra dospeje k bodu, kde sa dokonca aj mužskosť a ženskosť – samotné pohlavie – dekonštruujú a rekonštruujú podľa individuálnych plánov, má hlboké problémy.
Tento rozpad vidíme aj na osobnej úrovni. Keď túžby prestane napĺňať Boh, ktorý nás stvoril pre seba, túžby nezmiznú. Stále musíme odpovedať na túžby svojho srdca po pokoji, naplnení, radosti, spokojnosti a sexuálnom uspokojení.
Keď čítame Pavlove slová o tom, že muži a ženy „sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie“ (v. 27), ľahko dospejeme k záveru, čo tým myslel. Komentár Williama G. T. Shedda je veľm užitočný: „Odmenou je samotná zožierajúca neukojená žiadostivosť spolu so strašnými fyzickými a morálnymi dôsledkami zhýralosti.“ Keď odmietame Boha ako odpoveď na naše túžby, nestojíme na morálne neutrálnej pôde. Stávame sa „pohltení vášňou“, ako hovorí Pavol.
Evanjelium pre celý svet
Pre kresťana to všetko predstavuje veľkú výzvu. Musíme, ako to majstrovsky urobil John Stott, byť jednou nohou pevne zasadení vo svete Biblie a druhou v našom kontexte. Na jednej strane sme povolaní vyvracať falošné predstavy pamätajúc na Ježišovo varovanie, že „ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr ako vás“ (Jn 15:18), aj keď sa k tým, ktorí nás nenávidia, správame so cťou. Na druhej strane sa môžeme podeliť o túto dobrú správu: Ježiš bol vydaný na kríž, aby muži a ženy boli oslobodení od hriechu a znovuzrodení pre večný život. V ňom sa porušené životy stávajú novými.
Ako teda ctiť Boha, poslúchať jeho slovo a milovať svojich susedov, priateľov a členov rodiny, ktorí sa rozhodli vydať sa na túto cestu? Niektorí ľudia sa rozhodli, že spôsob, ako reagovať na porušené chápanie ľudskej sexuality v našej kultúre, je napomínanie, postaviť sa a neustále vyhlasovať: „Je to hrozné, je to strašné, je to odporné.“ Iní sa rozhodli, že budú mlčať. Ani jedno nie je pre kresťana veriaceho v Bibliu možné.
Podľa mojich skúseností sú tí, ktorí odmietajú Boží plán pre svoju sexualitu, svojím okolím buď odsudzovaní alebo potvrdzovaní. Lenže kresťania by mali povedať: „Nebudeme sa k tebe správať ani jedným z týchto spôsobov. Nebudeme ťa hanobiť, ale nemôžeme ťa potvrdiť. A dôvod, prečo ťa nebudeme hanobiť, je ten istý, prečo ťa nemôžeme potvrdiť: pre Božie slovo, pre jeho lásku, jeho milosť a jeho dobrotu.“ Nie je ľahké hovoriť o jeho hneve. Ale som rád, že keď tak robím, viem, že je zabalený do úžasnej správy o jeho milosti.
V liste Korinťanom ich Pavol vyzval: „Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani prostitúti mužov, ani ich súložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1Kor 6:9-10). Ak jasne vidíme a sme úprimní, všetci sme opísaní niekde v tomto zozname. Aká je odpoveď? Ďalšia veta: „A takýmito ste niektorí boli. No boli ste obmytí, ba posvätení a aj ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha“ (v. 11).
Nádej pre chamtivých, nemorálnych, pre nás všetkých je rovnaká nádej. A rovnaká odpoveď: kríž Ježiša Krista. Bol vydaný za nás, aby sme sa mohli tešiť zo všetkej krásy a dobra, ktoré sú v ňom.
Na toto myslíme, keď hovoríme, že evanjelium je pre každého. Je to evanjelium pre ateistov a agnostikov, pre židov a pohanov, pre hinduistov a moslimov, pre stratených a osamelých, pre šťastných a úspešných, pre homosexuálov alebo transsexuálov, pre tých, ktorí zažívajú rodovú dysfóriu, aj pre tých, ktorí ju nezažívajú – pre každého, kto pokorne odhodí akúkoľvek inú identitu a stratí svoj život pre Krista (Mt 16:25). Je to veľké evanjelium pre veľký svet.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
