Biblia a teológia

Pevní v podstatnom, ohybní v ostatnom



Krok za krokom sledujeme v knihe Skutkov ako Boh nezastaviteľne uskutočňuje svoj plán.
Postupne cirkev rastie a my, čitatelia, sledujeme, ako Boh pridáva ďalších a ďalších nežidov-pohanov. Na začiatku knihy je totiž cirkev výhradne monokultúrna, jedna rasa, jedno etnikum.
Spája ich viera Abraháma, zákon Mojžišov, Jeruzalemský chrám, židovské obrady, zvyky, oslavy. Božím plánom však vždy bolo mať ľud z každého jazyka, rasy a národa.

Prvými lastovičkami sú štátnik z Etiópie, či rímsky vojak Kornélius.
Paradoxne to bolo prenasledovanie, ktoré spôsobilo vlnu utečencov, ktorí ďaleko na sever od Jeruzalema – v sýrskej Antiochii – založili prvý multietnický zbor. Tam boli títo Židia menšinou vo väčšinovo pohanskom svete. V 11. kapitole sme čítali, že tam im zvestovali Pána Ježiša. Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi (v. 21).

 Utečenecká kríza dala vznik zboru, ktorý sa stal základným táborom pre misiu po celej Rímskej ríši. Vysielali svojich misionárov, starali sa o nich, modlili sa za šírenie evanjelia medzi nežidmi-pohanmi.

Pomaličky si židovská cirkev uvedomovala, že Božím plánom je naozaj zahrnúť “národy” do cirkvi. Postupne aj židovskému zboru v Jeruzaleme dochádza, že “Boh teda aj pohanom daroval pokánie, aby mali život” (11:18).

 Sú to krásne časy, ale kríza je vždy nablízku. V židovských zboroch to začína vrieť. Vzniká rozdelenie. Vyostrujú sa spory. Budeme čítať 15. kapitolu, kde ide o spor, ktorý mohol úplne zastaviť šírenie zvesti o Ježišovi. Ak by Jeruzalemský koncil skončil inak, dnes by sme tu neboli.

1 Podaktorí, čo prišli z Judska, učili bratov: „Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho ustanovenia, nemôžete byť spasení.“ 2 A keď medzi nimi a Pavlom a Barnabášom vznikol spor a nemalá hádka, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší spomedzi nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a k starším do Jeruzalema. 3 Ich teda vyslala cirkev a oni prechádzali cez Feníciu a Samáriu. Rozprávali o obrátení pohanov a všetkým bratom spôsobili veľkú radosť. 4 Keď prišli do Jeruzalema, privítala ich cirkev, apoštoli a starší. Vyrozprávali, čo všetko Boh s nimi urobil. 5 Tu niektorí zo skupiny farizejov, ktorí uverili, vstali a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, aby zachovávali Mojžišov zákon.“ 6 Apoštoli a starší sa teda zišli, aby túto otázku preskúmali. 7 Keď sa strhla veľká hádka, Peter vstal a povedal im: „Muži, bratia! Vy viete, že od samého začiatku si ma Boh spomedzi vás vyvolil, aby z mojich úst počuli pohania slovo evanjelia a uverili. 8 Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo tým, že im daroval Ducha Svätého tak ako nám. 9 A medzi nami a nimi nerobil vôbec nijaký rozdiel, keď vierou očistil ich srdcia. 10 Prečo teda teraz pokúšate Boha a kladiete na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my? 11 Ale veríme, že milosťou Pána Ježiša budeme spasení takisto ako oni.“ 12 A keď Barnabáš a Pavol rozprávali, aké znamenia a divy urobil Boh ich prostredníctvom medzi pohanmi, celé zhromaždenie zmĺklo a počúvali. 13 Keď sa odmlčali, ujal sa slova Jakub a povedal: „Muži, bratia, vypočujte ma! 14 Šimon vyrozprával, ako Boh po prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. 15 S tým sa zhodujú aj slová prorokov, lebo je napísané: 16 Potom sa vrátim a znova vybudujem zrúcaný Dávidov stan a znova vybudujem jeho ruiny a vztýčim ho, 17 aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, ktorý koná tieto veci, 18 známe od vekov. 19 Preto usudzujem, že nesmieme robiť ťažkosti tým, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, 20 ale treba im napísať list, aby sa zdržiavali všetkého, čo bolo poškvrnené modlami, smilstva, zaduseného a krvi. 21 Mojžiš má totiž od dávnych pokolení po mestách svojich kazateľov, ktorí ho čítajú každú sobotu v synagógach.“

Kto je skutočná cirkev? Kto je “in” a kto “out”? Každý, kto to tak cíti? Každý, kto vyrástol v kresťanskej rodine? Alebo každý, kto pravidelne chodí do kostola? Každý, kto bol pokrstený? Alebo každý, kto verí a vyznáva Ježiša? Či len tí, na ktorých sa to aj nejako prejaví?
Kombinácia týchto?  Alebo len to predposledné a posledné?

Pre koho sú naše bohoslužby? Pre všetkých? Pre všetkých …AK je tam niečo?
Ak si slušný občan? Ak si zaočkovaný? Ak si proti vojne na Ukrajine? Ak nie si bezdomovec, zlodej, či násilník? Ak máš tie správne biblické – rozumej naše – presvedčenia o veku zeme, charizmatických daroch Ducha, či  posledných časoch? Sú medzi nami vítaní všetci – okrem takých, čo s nami nesúhlasia?

Je smutným faktom, že kresťania často ostro spolu nesúhlasia. Práve sme sa vrátili z jedného podobného stretnutia. Sú zväčša dve skupiny. Všetci máme bližšie k jednej alebo k druhej.
Na jednej strane sú ľudia a zbory s krédom: „Jednota nadovšetko!“ Všetko ostatné je sekundárne, dôležitá je jednota, ekuména, láska a absolútne prijatie, široké objatie. Spor je niečo, čomu sa títo ľudia chcú za každú cenu vyhnúť.
Na opačnej strane sú ľudia a zbory s krédom: „Pravda nadovšetko!“ Všetko je primárne, žiaden kompromis. Nikdy a v ničom. Žiadne objímanie sa. Sme v jednote s tými a len s tými, s ktorými sa zhodneme úplne na všetkom. Títo ľudia spor naopak často vyhľadávajú.

Aj ty aj ja máme prirodzene bližšie k jednej týchto strán. Mne sa dostáva sa do uší kritika z obidvoch strán: „V Paradoxe nie ste dostatočne vyhranení.“ Alebo naopak: „Vy v tom Paradoxe ste až príliš vyhranení.“
Máme tu pred sebou dôležitý spor prvej generácie kresťanov. Budú ešte mnohé ďalšie, ale tento je základný, lebo sa dotýka jadra evanjelia a cirkvi.

Pozrieme sa spolu na (1) podstatu sporu, (2) riešenie sporu a (3) odporúčania zo sporu.
Spory sú dôležité, lebo aj jednota aj pravda sú dôležité. Záleží na skutočnej jednote a záleží na dôkladnom porozumení pravdy.  Aj v dnešnej dobe, kde vášeň či autentickosť je považovaná za dostatočnú náhradu za presnosť. Ako však uvidíme aj tu, je možné vášnivo veriť niečomu úplne hroznému.

1. Podstata sporu: Evanjelium + (vv. 1 – 2, 5)

Pamätáte si z minulého týždňa kapitoly 13 a 14? Pavel a Barnabáš v Galácii chodili z mesta do mesta a všade bola veľmi silná protireakcia na zvesť evanjelia. Vyhrážky, vyhnanie z mesta, kameňovanie. Bolo to ťažké, ale berú to ako súčasť Božieho plánu. Súženia sú nevyhnutné, aby sa cirkev dostala do nebeského kráľovstva.

Potom však prídu domov do Antiochie a začnú sa v zbore objavovať fešáci z Jeruzalema. Horliví veriaci, obrátení židia-kresťania hovoria, že nato, aby niekto bol naozaj spasený/zachránený, potrebuje Ježiša + Mojžiša. Veriť v evanjelium, . . . že Ježiš . . . To je jasné, ale nato, aby sa niekto naozaj stal súčasťou jedného Božieho ľudu, sa potrebuje aj obrezať, rituálne očistiť, zachovávať Tóru, oslavovať židovské sviatky atď. Dáva to zmysel, nie? Spása je zo židov, takže pekne krásne ak chceme byť jedna cirkev . . . predkožky dole! Inak nemôžeme byť jednou cirkvou, nemali by ste byť jedným zborom!

Títo fešáci chodia aj po zboroch, ktoré apoštoli práve založili v Ikóniu, Derbe, Lystre – a darí sa im (Ga 1:6-9).
Preto podľa Skutkov 15:2 vznikol spor a nemalá hádka. Je Božia milosť dostatočná? Alebo okrem milosti je potrebné zachovávať aj Mojžišov zákon?
Je Kristova obeť dostatočná? Alebo okrem Kristovej obete sú potrebné aj moje zásluhy?
Je viera dostatočná? Alebo okrem viery sú potrebné moje aj dobré skutky?

Každý, ktorého krédo znie: „Jednota nadovšetko!“, by pravdaže žiaden takýto „malicherný” spor nevyvolával. Ak niekoho absolútnou hodnotou je tolerancia a sloboda, nikdy by sa na týchto veciach nepohádal.
Avšak vďaka Bohu za túto hádku! Pretože niet iného evanjelia. Už to nie je evanjelium, ak to je „evanjelium +” (Evanjelium plus zákon).
Druhá barbarská verzia je evanjelium mínus. To je tiež bežné: evanjelium, ale bez spomínania hriechu, pokánia, či Božieho hnevu. „Evanjelium -“  bežné hlavne v sekulárnom svete.

To nie je problém v Skutkoch 15. Tam ide o evanjelium + . To je bežné hlavne v náboženskom svete, aj v tomto slovenskom. Spravme si malý test:
Boh ma prijíma, ospravedlňuje, zachraňuje, keď . . . (doplň).
9 z 10 veriacich ľudí na Slovensku by povedalo, že Boh ma prijme, keď budem žiť dobrý život. Keď budem veriť, keď budem brať sviatosti, keď budem na omši, vyspovedaný . . ., keď budem dobrý otec, občianka . . .

Ako je človek zachránený? Toto je otázka prvoradej dôležitosti. Čo je pravé obrátenie? Tridentský koncil v 16. st. v reakcii na reformáciu v Európe vyhlásil: 

Ak niekto tvrdí, že vierou samotnou je bezbožník ospravedlnený… nech je anatema (prekliaty).

 Nevrav mi, že sa učeniu “Evanjelium +” nedarí všade okolo nás aj dnes. Možno je to niečo, čo vedome či nevedome vyznávaš aj ty. Podstatou sporu bolo teda: Evanjelium +

2.  Riešenie sporu: Sola fide

Tak sa nazýva učenie Biblie, ktoré zhrnul apoštol Pavol už v minulej kázni (Sk 13:39). Vierou samotnou je človek pred Bohom ospravedlnený.
Barnabáš, Pavol a ďalší veriaci z “nežidovských” zborov nabehnú do materského zboru v Jeruzaleme, kde tento spor musia vyriešiť.
Vo vv 6-22 sledujeme, ako sa o slovo prihlásili najprv apoštol Peter  (v 7-11), potom Barnabáš a Pavol (v 12) a nakoniec Ježišov brat Jakub =  hlavný biskup, hlavný kazateľ, či akokoľvek by ho už rôzne cirkvi nazvali.

Takže, Peter mikrofón je tvoj. Skutky 15:6-11:
Boh chcel, aby aj pohania počuli slovo evanjelia (myslí tým na Rimana Kornélia)
Boh chcel, aby aj pohania uverili slovu evanjelia.
Boh chcel, aby aj pohania prijali Ducha Svätého – identifikačné znamenie skutočného spasenia.
Boh chcel, aby vierou boli očistené ich srdcia – nie rituálmi.
Z toho vyplýva záver verša 11: veríme, že milosťou Pána Ježiša budeme spasení takisto ako oni.

Spasenie je jedine milosťou, jedine vierou, jedine v Ježiša Krista  =  nie zachovávaním zákona, získavaním zásluh, či konaním dobra v spoločnosti.
Pridať k evanjeliu obriezku by bolo akoby škaredo posprejovať nádherný dom.
Pridávať k evanjeliu je akoby niekto pri svojom krste zakričal – Ježiš nestačí!!!

Barnabáš a Pavol sú ďalší pri mikrofóne a rozprávajú ako Boh potvrdzoval pravosť ich zvestovania presne tými istými znameniami a divmi, aké sa konali v Jeruzaleme, keď to všetko na Letnice začalo.

Nakoniec sa postavil hlavný biskup Jakub (inak všimnite si, že nie Peter predsedal prvému koncilu) a poprosil, aby si všetci vo svojich Bibliách nalistovali proroka Ámosa (Am 9:11-12). Ako správny kazateľ, Jakub ukazuje z Písma: „Aha, aj naše Písma to očakávajú!“
Boží kráľ – Kristus – obnoví svoju vládu, sadne na svoj trón . . . (Sk 15:17), ABY všetky národy hľadali Pána.

Ježiš je kráľ nad celým svetom, nad všetkými národmi. Jeho nezastaviteľný plán je, aby všetky národy boli jedným ľudom pod jedným kráľom.

Sú teda len jedny dvere dnu (ako pre žida, tak aj pre nežida):
Vierou prijať milosť Ježiša. Bodka! Nič viac nepridávajme!

Podstata sporu: Evanjelium +. Ježiš nie je dostatočný.
Riešenie sporu: Sola fide. Všetci sú zachránení jedine vierou.

3. Odporúčania zo sporu: Pevní v podstatnom, ohybní v ostatnom

Vo vv.  19-21 máme záver, ku ktorému prišli, a ktorý navrhuje Jakub. Ide o 2 veci:

  1. V. 19 – pohania sa nemusia stať židmi.  “Evanjelium +” je hrozné. Nesmieme ho dovoliť. 
  2. V. 20 – všetko sú to veci, ktoré súviseli so slávnosťami v pohanských chrámoch:
    “Pohania, nemusíte sa stávať židmi, ale chceme vás láskavo poprosiť – ak chceme žiť spolu v jednej cirkvi – prosíme, aby ste sa zdržiavali vecí, ktoré sú pre nás židov fakt, ale že naozaj, nečisté” (v. 21).

Inými slovami: Všade je to známe o židoch, že to je pre nich ohavné.
Prosím vás neodpuďte svojich židovských bratov a sestry kvôli tomuto.

Pevní v podstatnom – ohybní v ostatnom.
Znenie samotného listu, ktorý napísali zborom, nájdete vo vv. 23-29.

Nie všetky presvedčenia sú rovnako podstatné.

  • Sú také, bez ktorých nie je cirkev živá. Základné vyznania a presvedčenia o Božej Trojici, spasení, kázaní evanjelia, praktického nasledovania Ježiša, misie. Myslím si, že Biblia do tejto kategórie zaraďuje aj oblasť ľudskej sexuality. Môžete sa ma potom spýtať, že prečo (1Kor 6:9-10). Cez tieto veci nejde vlak. Musíme byť pevní v podstatnom.
  • Potom sú presvedčenia, bez ktorých nie je cirkev zdravá. Sem patria otázky cirkevného zriadenia, formy sviatostí, charizmatických darov. V našich cirkevno-politických sporoch by sem spadala otázka žien v úrade starších. Chceme byť zdraví. V týchto presvedčeniach je potrebné mať jasno a jasne z Biblie o nich vyučovať a zasadzovať sa za ne. Môžeme si myslieť, že iní sa mýlia, ale to neznamená, že už nie sú našimi milovanými bratmi a sestrami.
  • Nakoniec sú tu presvedčenia bez ktorých nie je cirkev misijná. Ak z týchto robíme absolútne pravidlá, tak ubližujeme. Možno ste sa už aj s takými stretli: “Kresťan nesmie do kina. Sukňa môže odhaľovať len po členky; žiadne náušnice, make-up, či prstene. Kazateľ musí kázať v saku. Hudobný štýl by mal byť moderný pop.” Sú to záležitosti kultúrne špecifické. Nič nie je bezvýznamné, ale tieto veci sú otázkou múdrosti ohľadne vhodnej formy v danej kultúre.

Chcete na to prekvapujúci biblický príklad?
Kapitola 16 – Pavol je v Lystre a počuje dobré veci o Timotejovi. Verš 3: Pavol chcel, aby šiel (Timotej) s ním. Kvôli tamojším Židom ho obrezal . . . Tak toto je čo? Však ide práve z koncilu, že obrezávať netreba! Ale pozorne si všimnite: Kvôli tamojším židom ho obrezal . . . nie kvôli jeho spaseniu.

Vidíte, obriezka sa stala otázkou kontextualizácie. Ak chcú byť misionármi aj medzi židmi, bude dobré, aby aj Timotej bol obrezaný. Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov. Pre tých čo sú pod zákonom, bol som ako ten pod zákonom, aby som získal tých čo sú pod zákonom – i keď ja nie som pod zákonom (1Kor 9:20).

Pevní v podstatnom, ohybní v ostatnom.
Rozumieť z Písma, že ktoré je ktoré, je nesmierne dôležité pre pastierov zboru. Preto sa modlite, prosím, za každého z nás. Ale rovnako dôležité je to pre každého v cirkvi. Na základe toho zápasíme o dôslednosť pravdy, či o šírku jednoty.

Ak sa má nezastaviteľne šíriť nádherná zvesť o záchrane v Ježišovi Kristovi, o spasení jedine z milosti, jedine skrze vieru pre úplne každého, musíme byť pevní v podstatnom a ohybní v ostatnom.

 Skutky 16:5: A tak sa cirkvi upevňovali vo viere a ich počet deň čo deň rástol. Každý deň vznikal nový zbor po tom, čo si cirkev v ostrom spore postrážila evanjelium a naučili sa byť flexibilní kvôli misii. Taký zbor nech je aj ten váš! Takou cirkvou nech je aj tá vaša!

Tomáš Henžel

je kazateľom misijného spoločenstva Cirkvi bratskej Bratislava - Paradox. Vedie denominačnú platformu zakladania zborov PLANt.sk. Tomáš je tiež lekár a s manželkou majú tri deti.