Niektoré myšlienky v Biblii sú veľmi intuitívne. Napríklad mnohé výroky z Prísloví môžeme objaviť svojimi životnými skúsenosťami (napr. úder do nosa spôsobí krvácanie, Prís 30:33). Iné biblické myšlienky sú tak zvláštne, že by sme im asi ani neuverili, pokiaľ by ich Boh nebol inšpiroval.
Jednou z týchto myšlienok je vzťah medzi Božou zvrchovanosťou a našou zodpovednosťou. Ako vlastne funguje kresťanská poslušnosť? Je to niečo, čo robíme my, alebo Boh? Ak je to to, čo robíme my, prečo má byť za to oslavovaný Boh a nie my? Navyše, je vôbec poslušnosť niečo, čo by sme mali aktívne vyhľadávať, alebo to máme jednoducho nechať na Boha? Ak spasenie závisí na Bohu od počiatku dokonca, (Flp 1:6) čo ostáva urobiť nám?
Filipanom 2:12-13 vnáša svetlo do týchto otázok spôsobom ako máloktorý iný text. Pavol berie jedno z najsilnejších vyhlásení v celom Písme o našej zodpovednosti poslúchať a následne nás udivuje tým, že ho kladie hneď vedľa najsilnejšieho vyhlásenia celého Písma o Božej zvrchovanosti nad našou poslušnosťou. A čo je asi najdôležitejšie, hovorí nám ako tieto dve skutočnosti navzájom súvisia.
Naša zodpovednosť v poslušnosti
Najdôležitejšie sloveso vo verši 12 je príkaz: „Pracujte na svojej spáse.“ Možno potrebujete chvíľu na rozdýchanie týchto šokujúcich slov. Grécke sloveso znamená vyprodukovať alebo priniesť úrodu. Je to rovnaké slovo, ktoré používa Pavol, keď hovorí „Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu…“ (2Kor 7:10; porovnaj Rim 5:3). Ibaže v tomto prípade, to, čo máme vyprodukovať alebo priniesť ako úrodu, je naše spasenie.
Nikdy by som to takto nenapísal. Boh však neprihliadal na moje názory, keď vdýchol tieto slová do Písma. Boh hovorí, čo chce a očakáva, že sa pokoríme a budeme sa pýtať „Dobre Bože, vzhľadom na to, čo tak jasne hovoríš na iných miestach Biblie, čo myslíš tým, keď hovoríš, aby som pracoval na svojej spáse?“
Vieme, že to musí zahŕňať poslušnosť Bohu, keďže je to paralela k slovu poslušnosť, ktoré vidíme v prechádzajúcich veršoch: „Preto, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní… s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse.“ Vieme tiež, že to nemôže odkazovať na to, ako sme boli zachránení, pretože Pavol jasne učí, že sme boli spasení/zachránení/ospravedlnení vierou a nie skutkami (Ef 2:8; Tít 3:5-7). Takže, keď Pavol hovorí „pracujte na svojej spáse,“ nemyslí tým spasenie, ktoré sme v minulosti dostali.
Avšak spasenie je aj prítomná realita, ktorú tiež voláme posvätenie (1Kor 1:18), ako aj budúcnosť, ktorú voláme oslávenie (Rim 5:9; Rim 13:11). Ak si kresťanom, potom si niekým, kto bol spasený, je spasený a bude spasený.
Spasenie, na ktorom máme pracovať je posvätenie, ktoré vyvrcholí pri našom oslávení. A aj keď sa tento jazyk môže zdať prehnaný, nie je to nič nezvyčajné. Písmo často hovorí o našom očisťovaní (1Jn 3:3), očisťovaní od poškvŕn (2Kor 7:1), dokonca o tom, aby sme sa zachránili (Sk 2:40; 1Tim 4:16). Aj keď nič z toho nepopiera spasenie z milosti, predsa nám tieto slová pripomínajú, že posvätenie nie je niečo pasívne ako pozeranie telky alebo prijatie transfúzie krvi. Vyžaduje si to úsilie a Boh to neurobí za nás. Ak budeme rásť vo svätosti, nemôžme len tak vysedávať na pláži. Máme svoju úlohu, ktorú máme naplniť.
Slovami komentátora Moisesa Silvu: „Táto myšlienka by nás mala zastaviť: naše spasenie, ktoré vyznávame že je od začiatku do konca Božím dielom, je tu popísané ako niečo, na čom musíme pracovať.“
Lenže Pavol tu nekončí.
Božia zvrchovanosť v našej poslušnosti
Po tomto ohurujúcom príkaze vzápätí nasleduje jedno z mohutných vyhlásení o Božej zvrchovanosti v Biblií. „… s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse.“ Prečo? „Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči.“
Neprehliadnime krátke slovko „veď“ (ktoré by sa dalo preložiť aj ako „pretože“), ktoré spája tieto dva výroky. Toto je možno najdôležitejší prínos tohto verša. Pavlova logika nie je „Nemali by ste pracovať na svojej spáse, pretože Boh na nej pracuje“ alebo „Ak vy na nej budete pracovať, potom aj Boh bude pracovať,“ ale „Pracujte na nej, pretože Boh pracuje vo vás.“ Verš 13 nám dáva dôvod a silu ktorá poháňa verš 12.
Všimnime si, že on nepracuje vo vás iba aby ste „pracovali,“ ale dokonca aby ste aj „chceli“. Boh si v nebi nehovorí „No keby ste v sebe našli trocha tej vôle poslúchať, tak ja by som sa do toho pustil a pomohol vám dokončiť dielo.“ Nie, ešte aj naša ochota poslúchať pochádza od neho. Pokiaľ zápasíme s túžbou poslúchať Boha, potom nám tento text dáva právo modliť sa so žalmistom: „Nakloň moje srdce k tvojim rozhodnutiam, nie k ziskuchtivosti“ (Ž 119:36).
Neseďme nečinne. Prosme ho, aby nás robil ochotnými. Pripomínajme si jeho zasľúbenia (a ak je treba aj jeho hrozby) a vykročme vpred vo viere k poslušnosti. A keď sme urobili ten krok k poslušnosti, obhliadnime sa späť a vzdajte Bohu slávu za to všetko, pretože to bol on kto to všetko vykonal cez nás.
Zázrak v praxi
Božia práca je to najdôležitejšie a predsa nejako jeho dielo úplne neprekrýva našu osobnosť, ani neruší naše rozhodnutia. Každý skutok poslušnosti, ktorý vykonáme, sa stal, pretože Boh pracuje v nás. A zároveň sme to my, kto pracujeme.
To je to ohurujúce tajomstvo tohto textu. Áno, sú tu Božie skutky ako vyvolenie, ktoré sú 100 % Božie a 0% naše (Rim 9:11; Ef 1:4). Sú tu tiež skutky ako napríklad hriech, ktoré sú 0% Božie a 100% naše (Jk 1:13-14; 1Jn 1:5). Ale keď príde na to, aby sme pracovali na našom spasení, je to 100% o Bohu a 100% o nás. Boh pracuje cez nás a predsa sme to stále my, kto konáme. Je to on, kto vkladá „úprimnú starostlivosť“ do našich sŕdc, a predsa to čo robíme, robíme z vlastnej vôle (2Kor 8:16-17). John Piper volá toto tajomstvo „zázrak v praxi“.
Toto je myšlienka, ktorej by sme neverili, pokiaľ by sme nebrali biblickú logiku vážne. A napriek tomu je to presne to, čo potrebujeme, aby sme sa vyhýbali na jednej strane pýche a na strane druhej lenivosti. Lenivosť hovorí: „Nepotrebujem pracovať na svojom spasení. Môžem všetko nechať len tak, nechať to na Boha.“ Pýcha hovorí: „Pracujem a preto si zaslúžim trocha uznania.“ Ale pokora hovorí: „Pracujem tvrdšie ako ktokoľvek z ostatných, a predsa to nie som ja, ale Božia milosť, ktorá je vo mne“ (1Kor 15:10).
Božiu zvrchovanosť a ľudskú zodpovednosť môže byť ťažké zlúčiť. Preto buďme vďační, že sa sem-tam vyskytne text ako tento, ktorý nám pomáha toto všetko lepšie pochopiť.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
