Pred nedávnom som sedel oproti pastorovi zboru, ktorý je známy svojou filozofiou služby, ktorá si zakladá na príťažlivosti (a raste zboru). Rozprávali sme sa o metódach, ktoré boli bežné v megazboroch, ktorým záležalo na tom, aby boli citlivé voči hľadajúcim v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia – napríklad išlo o snahu nájsť spoločné body s kultúrou pomocou sérií kázní, ktoré boli založené na populárnych filmoch či seriáloch, jemne kontroverzné začínanie bohoslužieb sekulárnou piesňou, čo ukázalo, že zbor má kultúrne IQ (a skvelú kapelu!) a hlavne sa vyznačovali veľmi prísnym zákazom používania jazyka, ktorý by mohol znieť príliš „cirkevnícky“ alebo by nejakým spôsobom negatívne pôsobil na neveriacich návštevníkov.
Mnohé z týchto dobre mienených snáh boli vybudované na túžbe ukázať, aká „relevantná“ a „k veci“ môže byť cirkev voči svetu okolo nej. Dnes pri týchto metódach zvíhame obočie. Mladí ľudia, ktorí prichádzajú do cirkvi chcú zažiť, celkom jednoducho, čo to tá cirkev vlastne je. Jej zvláštnosť vytvára jej príťažlivosť. Teraz, keď má stále menej ľudí rodinné cirkevné pozadie, už nefunguje to, že im chválová kapela zahrá cover od Imagine Dragons a oni si pomyslia: „Wow! Tak toto nie je ako zbor mojej starej mamy!“
Mladí ľudia v cirkvi dnes
Keď sa započúvate do rozhovorov mladých ľudí, ktorí chodia do cirkvi dnes, budete počuť slová o silných piesňach, ktoré im pomáhajú zažiť Boha, o tom, že kazateľ hovorí veci skutočne, „tak ako sú“ priamo z Biblie a o kráse cirkevnej architektúry, starých tradícií a recitácií.
Keď mladí ľudia príjmu pozvanie navštíviť cirkev, už v tom momente sú ochotní ísť vyskúšať niečo nezvyčajné. Snaha pôsobiť priveľmi prispôsbivo a robiť cirkev „cool“ vyznieva zúfalo a neisto. Ak chcete dnes budovať službu, ktorá je citlivá na potreby prichádzajúcich a snaží sa byť príťažlivá, pamätajte si, že pôsobiť ako cirkev, je dnes to, čo priťahuje a nie to, čo odrádza.
Bohužiaľ, množstvo pastorov na to ešte neprišlo. Príliš veľa zborov si stále myslí, že spôsob, akým zaujať mladých ľudí je napodobňovať zábavu, ktorú môžu zažiť hocikde inde, alebo sa pripojiť k sociálnemu aktivizmu, ktorý nájdu aj na lokálnej univerzite, prípadne ponúkať praktické rady, ktoré im v lepšej forme prinesie akýkoľvek podcaster.
Vážna viera
Mladí ľudia plávajú v bazénoch povrchnosti, s prúdmi informácií, ktoré ich zaplavujú cez ich magické zariadenia. Stratení na mori bez akejkoľvek navigácie, vo svete, v ktorom sme zničili akékoľvek morálne štruktúry v mene slobody, mnohí túžia po ceste formácie, rastu a zrelosti.
Nie je to vôbec prekvapujúce, že duchovné disciplíny sa pre niektorých ľudí stali vstupným bodom do kresťanstva. Aj sekulárni influenceri sa snažia priniesť množstvo „pravidiel pre život“, ktoré sľubujú zrelosť a múdrosť. Mnohí študenti bežia smerom k disciplíne, nie preč od nej.
Predchádzajúce verzie služby, ktorá si zakladala na príťažlivosti často robila z učeníctva „drobné písmenká“ na konci prezentácie evanjelia. Dnes, ak chcete pritiahnuť mladých ľudí, začnite s týmito drobnými písmenkami. Šokujte ich vážnosťou viery, ktorá si vyžaduje poctivý prístup, pravidlá života, ktoré prinášajú štruktúru duchovnému životu, sú však pevne zakotvené v milosti evanjelia. Cirkvi, ktoré na mladých ľudí skutočne zapôsobia, sú cirkvi, ktoré berú vieru vážne. Už dávno ich nenadchýna povrchnosť, ktorá robí z kresťanstva len náboženský prívesok, ale namiesto toho hľadajú náboženstvo, ktoré sa podobá latinskému koreňu slova – religare, čo znamená „previazať“ – teda vieru, ktorá je úplne prepojená so životom a vyžaduje si jeho úplné preorientovanie.
Vážnosť a pokora
Chcem však povedať, že vážnosť nehovorí o pochmúrnosti alebo smutných výrazoch tváre, ktoré prichádzajú z obrovskej snahy o samospravodlivosť. Hovorím skôr o váhe nášho uctievania Boha a o tom, že v tom, čomu veríme, ide o večnosť.
Vážnosť je jedna z vecí, ktorá dokáže preniknúť cez múry irónie memkovej kultúry Gen Z. Mladší ľudia inštinktívne rozoznajú, keď sa niekto predvádza alebo je povrchný a vedia, keď sa im niekto snaží niečo predať. Práve kombinácia pokory a úprimnosti („Beriem svoju vieru veľmi vážne, seba menej“) ich má šancu zaujať.
Bohužiaľ, naše metódy a stratégie sú veľmi často postavené na tom, čo si starší ľudia myslia, že mladší ľudia chcú (ľahkovážnosť, napríklad) namiesto toho, po čom mladí ľudia skutočne túžia (tento svet presahujúcu skúsenosť s Bohom, postavenú na niečom pevnejšom, ako na najnovších trendoch).
Mladí ľudia chcú, aby im cirkev dvorila, aby ich vítala vo svojom spoločenstve, zverila im zodpovednosť a ukázala im, že na nich záleží. Ale viac než čokoľvek iné chcú byť vovedení do krásy, nie do povrchnosti. Hľadajú protiváhu plytkého života plného swipovania a scrollovania nekonečnou zábavou.
Ak patríte do starnúceho zboru, vašou najväčšou výhodou je váš vek. Hľadajte spôsoby, ako investovať do vzťahov, aby ste mohli mentorovať a trénovať ďalšiu generáciu a odovzdávať jej vašu múdrosť.
Morálny balast
Je možné, že búrka kultúry, ktorá je práve teraz tak silno otočená proti cirkvi, pomôže zdôrazniť význam a váhu tohto majestátneho dubu. Strom, ktorý sa môže kolísať a zohýbať bez toho, aby sa zlomil, ktorý demoštruje pozoruhodnú flexibilitu vo svojom kultúrnom vyjadrení a misijnom zápale, no nikdy nepraskne, nikdy nezlyhá, nikdy sa nezlomí a bude stáť pevne vo svete rozpadávajúcej sa morálky.
Čo potrebuje generácia ochromená úzkosťou, podliehajúca digitálnemu nutkaniu a performatívnym impulzom, zlomená rozpadmi vzťahov v dôsledku rozkladných účinkov znižovania morálnych hraníc – čo potrebuje táto generácia? Jasnú a presvedčivú víziu morálky, vážnu vieru, ktorá má zmysel a je pevne zakorenená.
Vážne radostní
Vážna a radostná správa evanjelia – že Mesiáš, ktorý bol ukrižovaný za naše hriechy, vstal z mŕtvych – vedie k životu plnému pokánia a viery, k odvráteniu sa od hriechov k Bohu, k dôslednej snahe o spravodlivosť, keď v moci Ducha berieme na seba svoj kríž. V cirkvi sa stretávame s nádejou a uzdravením. Milosťou pre vinníkov. Očistením pre zahanbených. Obnovenou cestou viery, na ktorej síce zakopávame, ale kráčame vpred k svätosti, s vedomím, že zakaždým, keď padáme, padáme do náručia Spasiteľa, ktorého ruky nesú jazvy svedčiace o jeho vykupiteľskej láske.
Vo svete, ktorý sa vyznačuje rozmaznávaním a rušením, privolajme ďalšiu generáciu. Evanjelium je pravdivé. Boh je skutočný. Cirkev, ktorá zasiahne ďalšiu generáciu, nebude plná neistoty, ale sebavedomo a pokorne ponúkne mladým ľuďom vážnu vieru.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
