Kresťanský život

Hriech je drahý

Nikdy nehrešíme zadarmo. Vždy to niečo stojí. A keď si uvedomíme tú cenu, môžeme znížiť ochotu nasledovať naše pokúšané srdcia do duchovného nebezpečenstva.

Dortský kánon zo 17. storočia popisuje cenu, ktorú platíme za obzvlášť závažné hriechy. Našim hriechom „veľmi urážame Boha, zasluhujeme si trest smrti, zarmucujeme Ducha Svätého, prestávame prejavovať vieru, vážne zraňujeme svedomie a niekedy na čas stratíme vedomie milosti“ (5.5).

Autori tohto vyznania nešliapu po tých, ktorí padli. A nezmäkčujú milosť; nasledujúci článok začína zdôraznením Božieho veľkého milosrdenstva. Namiesto toho, ako verní pastieri, hovoria to, čo by ste mohli nájsť na značke označujúcej vstup do nebezpečného terénu: „Opustenie vyznačenej trasy bude  mať za následok vážne zranenie.“ Úvahy o rozmanitých cenách za hriech môžu varovať našu dušu pred opustením bezpečnej trasy vernosti.

Toto sú varovania Dortského vyznania.

1. Našim hriechom „veľmi urážame Boha“.

Boh sa dá krásne uraziť. Nie je stoický. Na svet nedohliada ako znudený a nezainteresovaný manažér. Ako Otec svojich detí sa o nás zaujíma; veľmi mu záleží na tom, ako žijeme.

A jeho milovaným deťom záleží na Božom záujme. S týmto presvedčením Jozef odrazil pozvanie spať s krásnou manželkou iného muža: „Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!“ (Genezis 39:9). Verné deti budú horlivo odolávať urážkam smerujúcim na milujúceho Otca.

2. Za náš hriech si „zaslúžime rozsudok smrti“.

Všetky hriechy – ale najmä tie najohavnejšie – vyvolávajú v našich dušiach strašný výrok: „Prekliaty je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, a neplní to“ (Galaťanom 3:10).

Keď hrešíme, bolestne si uvedomujeme Boží verdikt. „Osoba, ktorá hreší, zomrie“ (Ezechiel 18:4). „Lebo mzdou hriechu je smrť“ (Rimanom 6:23). Pavlov skutočný hriech mu bolestne pripomínal, že žil v tele smrti (Rimanom 7:24). Podľa práva patril do cely smrti a čakal na popravu za svoje zločiny proti Bohu. Hriech neruší Božiu milosť. Ale umožňuje nám viac si uvedomovať našu biedu a zúfalú potrebu jeho zachraňujúceho milosrdenstva.

3. Našim hriechom „zarmucujeme Ducha Svätého“.

Duch je citlivý na hriech; oveľa citlivejší ako my. V Efezanom 4:30 Pavlove varovanie pred zarmucovaním Ducha nesúvisí s tým, čo by väčšina z nás nazvala „ohavnými“ hriechmi. Sú to prehrešky reči a emócií, ako horkosť, hnev a ohováranie. Ale kvôli čistote Ducha – svätosti, ktorá je tak príznačná pre jeho meno – ho strašne zarmucujeme, keď znečisťujeme svoje telo, jeho domov, hriechmi, pred ktorými sa nás usiluje chrániť.

4. Našim hriechom „prestávame žiť vieru“.

Ježiš povedal svojim učeníkom, ktorí sa podvolili svojim obavám a obvinili Boha, že ho nezaujíma ich nešťastie: „Ešte stále nemáte vieru?“ (Marek 4:35-41). Nechcel tým povedať, že už viac neboli znovuzrodení alebo že už viac neboli s ním zjednotení tajomnou dôverou, ktorú vypôsobil Duch. Myslel tým, že ich viera sa zmrzačila, ochromela.

Hriech neničí vieru vo vyvolených Božích. Môže však urobiť ich vieru bezmocnú, zanechať v nás pocit, že už nemôžeme viac dôverovať Bohu, akoby už nebol na našej strane.

5. Svojím hriechom „vážne poškodzujeme svedomie“.

Peter horko plakal, keď ho jeho svedomie usvedčilo zo zapretia Ježiša (Lukáš 22:61-62). Napriek tomu, že Pavol prenasledoval cirkev pred tým, ako sa znovu narodil, bol neustále poznačený svojimi hroznými zločinmi (1. Korinťanom 15:9).

Hriech sa dá odpustiť, ale nie vždy je ľahké naň zabudnúť. Znepokojené svedomie môže byť darom, ktorý nás vedie k pokániu a viere. Ale hriech môže tiež otupiť naše svedomie, urobiť nás menej citlivými na usvedčenie Ducha.

6. Svojím hriechom „niekedy na čas stratíme vedomie milosti“.

Úmyselný hriech je vedomé odmietnutie milosti. Nemali by sme byť prekvapení, keď nás kvôli hriechu ocitneme v strachu a pochybnosti, s pocitom, že nás zavrhol svätý Boh. Jonáš doslova utiekol od Boha a rázne odmietol jeho svätú vôľu. Keď ho Boh trestal za jeho hrozný hriech, Jonáš povedal: „Som zahnaný spred tvojich očí.“ (Jonáš 2:5).

Jonáš sa pokúsil utiecť „spred tváre Hospodina“ (Jonáš 1:3). Bol tak zasadený v neposlušnosti voči Bohu, že chcel, aby ho Boh nechal ísť. Po rozplynutí eufórie z jeho rebélie však spanikáril. Boh sa už o mňa nezaujíma. Nebola to pravda, ale mohol sa tak cítiť kvôli jeho hriechu. Boží úsmev sa môže skrývať za temným mrakom nášho hriechu.

Nezabudni

Všetky hriechy, najmä však tie, ktoré Dortské kánony nazývajú „obludnými hriechmi“, prinášajú bolesť. Táto skutočnosť schladí a posilní duchovne rozumných ľudí.

Napriek tomu, hrozné hriechy, do ktorých sa „niekedy. . . necháme uniesť “(5.4) nás nemusia zadržiavať od Boha. Apoštol Peter si nemohol predstaviť horší hriech ako ten, ktorý spáchal proti Ježišovi – vehementne a vytrvalo zapieral svojho drahého priateľa a Spasiteľa. Keby hriech mohol diskvalifikovať veriaceho z pozície Božieho dieťaťa, Peter takým bol.

Ale nestalo sa tak. Peter uchopil svoj vlastný hriech. Kajal sa. A Ježiš ho obnovil do služby (Ján 21:15-19). Keď začnete žať víchricu hriechu, ktorý ste zasiali (Ozeáš 8:7), pamätajte na to, že Boh je milosrdný. Uchopte sa svojho hriechu a znovu choďte po Božej ceste v presvedčení, že jeho otcovská tvár na vás opäť zažiari. Len nezabudnite na cenu hriechu.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/6-costs-sin/

William Boekenstein

William Boekenstein

skôr ako sa stal pastorom zboru, niekoľko rokov učil na kresťanskej škole. S manželkou majú tri deti.

William Boekenstein tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články