List Rimanom
Adresáti: Cirkev v Ríme.
Kedy: Koncom Pavlovej tretej misijnej cesty, pravdepodobne v zime r. 57 – 58 po Kr.
Kde: V Korinte alebo jeho blízkosti.
Prečo: Služba veriacim v Ríme.
Širší kontext:
Koncom Pavlovej tretej misijnej cesty (Sk 18:23 – Sk 21:17) strávil apoštol tri mesiace v Korinte alebo v jeho blízkosti (Sk 20:3). Čakal na koniec zimného počasia, aby sa on a jeho spoločníci, ako napríklad Timotej (Rim 16:21), mohli bezpečne plaviť späť do Cézarey a odtiaľ putovať do Jeruzalema. (Zimné cestovanie po Stredozemnom mori v malých člnoch tých čias sa neodporúčalo; porov. Sk 27:12.) Práve počas tohto trojmesačného pobytu napísal Pavol List Rimanom. Dátumom bola pravdepodobne zima rokov 57 – 58 po Kr.
Jeden z nedávnych komentárov jednoducho a presvedčivo tvrdí: „Pavlovým primárnym účelom pri písaní Listu Rimanom bolo slúžiť veriacim v Ríme, za ktorých mal apoštolskú zodpovednosť.“¹
Dá sa však povedať viac. Longenecker presvedčivo argumentuje za dva hlavné a tri vedľajšie účely Pavlovho listu Rimanom.²
1. Túžil im „odovzdať nejaký duchovný dar na [ich] posilnenie“ (Rim 1:11). Tento dar možno vnímať ako brilantný výklad evanjelia – ktoré Pavol nazýva „moje evanjelium“ (Rim 2:16; Rim 16:25) – ktorý List Rimanom obsahuje. V tomto zmysle je List Rimanom teologickým alebo doktrinálnym listom.
2. Písal, aby mobilizoval podporu pre svoje plánované pôsobenie v Španielsku (Rim 1:13; Rim 15:24). V tomto zmysle je List Rimanom misijným listom.
3. Písal, aby napravil neporozumenie svojej služby a posolstva, či už v dôsledku nedostatočného pochopenia, rozbrojov vyvolaných odporcami Pavlovho učenia, alebo oboch faktorov.
4. Písal, aby podporil vzájomné porozumenie a zmierenie medzi dvoma názorovými prúdmi v rímskej cirkvi, ktoré mali problém so vzájomným spolunažívaním.
5. Písal, aby objasnil zodpovednosť kresťanov v ríši, ktorá bola voči malej podskupine, akou boli kresťania, v najlepšom prípade ľahostajná a v najhoršom nepriateľská. Ježišovi nasledovníci by mali byť lojálnymi poddanými štátnej štruktúry, v ktorej sa nachádzajú, v takej miere, v akej je to možné bez ohrozenia lojality voči Bohu (Rim 13:1-7).
Príspevok: Robert W. Yarbrough Upravené podľa ESV Expository Commentary: Romans–Galatians (Volume 10)
1. list Korinťanom
Adresáti: Cirkev v Korinte.
Kedy: Začiatok r. 55 po Kr.
Kde: Efez.
Prečo: Napomínanie Korinťanov, aby žili ako svätí, a náprava hriechu.
Širší kontext:
Pavol napísal tento prvý list „Božej cirkvi v Korinte“ z Efezu (porov. 1Kor 16:8), pravdepodobne koncom svojej služby v tomto meste začiatkom roku 55 po Kr. (porov. 1Kor 16:5-9 so Sk 19:21-22). Pavol reaguje na správy od ľudí od Chloe o cirkvi v Korinte (1Kor 1:11) a na list, ktorý mu cirkev napísala (1Kor 7:1). Najzákladnejším účelom jeho listu je napomenúť korintskú cirkev, aby žila podľa toho, kým skutočne sú: „svätí“ alebo Boží svätý ľud (1Kor 1:2).
Hriechy, ktoré Pavol napravuje, boli v Korinte bežné. Korint bol v polovici prvého storočia „New Yorkom, Los Angeles a Las Vegas starovekého sveta“.³
Korint si cenil pôsobivých rečníkov, postavenie, chamtivosť, nemravný sex, osobné práva a modlárstvo. Členovia cirkvi v Korinte vyrastali v tomto pohanskom kontexte, a keďže sa kresťanmi stali len nedávno, nie je prekvapujúce, že do istej miery stále prijímali svetské hodnoty Korintu.
Príspevok: Andrew David Naselli Upravené podľa ESV Expository Commentary: Romans–Galatians (Volume 10)
2. list Korinťanom
Adresáti: Cirkev v Korinte.
Kedy: Okolo r. 55 alebo 56 po Kr., asi rok po napísaní 1. listu Korinťanom.
Kde: Macedónsko.
Prečo: Príprava cirkvi na jeho nadchádzajúci príchod.
Širší kontext:
Pavol pravdepodobne napísal 2. list Korinťanom z Macedónska (severné Grécko) približne rok po napísaní 1. listu Korinťanom. Bolo to počas jeho tretej misijnej cesty (porov. Sk 20:1-3), pravdepodobne v roku 55 alebo 56 po Kr., keď navštevoval rôzne cirkvi v Macedónsku. Pavol bol v tom čase už na ceste do Korintu, no vopred poslal delegáciu zloženú z Títa a niekoľkých ďalších vážených veriacich, aby sa pripravili na jeho príchod (2Kor 8:16-24).
Príspevok: Dane Ortlund Upravené podľa ESV Expository Commentary: Romans–Galatians (Volume 10)
List Galaťanom
Adresáti: Cirkvám v južnej Galácii.
Kedy: Okolo r. 48 po Kr.
Kde: Jeruzalem.
Prečo: Vyvrátenie učenia falošných učiteľov, ktorí hlásali falošné evanjelium.
Širší kontext:
Pavol napísal List Galaťanom niekedy po návšteve Jeruzalema opísanej v Galaťanom 2:1-10 a po spore medzi ním a Kéfasom v Antiochii, opísanom v Galaťanom 2:11-14. Nie je však jasné, kam tieto udalosti spadajú v Pavlovej kariére tak, ako ju opisuje Lukáš. Mnohí vykladači sa domnievajú, že návšteva Jeruzalema v Galaťanom 2:1-10 zodpovedá Pavlovej druhej návšteve Jeruzalema po jeho obrátení, ktorú Lukáš opisuje v Skutkoch (Sk 27:27-30. Ak je to správne, potom Pavol pravdepodobne napísal List Galaťanom medzi touto návštevou a Jeruzalemským snemom (Sk 15:1-34.⁴ To by z neho urobilo jeho najstarší list a jeho napísanie by sa datovalo približne do roku 48 po Kr.⁵
V zboroch v južnej Galácii, ktoré boli prevažne z pohanov, sa objavili falošní učitelia, ktorí tvrdili, že tamojší kresťania urobili len prvý z dvoch nevyhnutných krokov k tomu, aby sa stali Abrahámovým potomstvom, a teda členmi Božieho ľudu (Ga 1:7; Ga 5:10). Viera v Krista bola prvým krokom, ale druhý krok bol rovnako dôležitý. Museli prijať zvyk obriezky mužov vo svojich komunitách (Ga 5:2-3; Ga 6:12-13), zachovávať židovské sviatky (Gal 4, 10) a pravdepodobne dodržiavať predpisy o pokrmoch (porov. Ga 2:11-14). Inými slovami, museli sa stať Židmi.
Títo rozvratníci predložili presvedčivé argumenty tým, že útočili na Pavlovu dôveryhodnosť a pravdepodobne sa odvolávali aj na Písmo, možno najmä na príbeh o Abrahámovi (napr. Gn 17:1-14). Pavol však považoval ich verziu evanjelia za „iné evanjelium“ (Ga 1:7). Zmenšovalo, a tým nevďačne odmietalo Božiu milosť v Kristovej smrti (Ga 5:4; porov. Ga 2:21; Ga 3:10-13; Ga 4:4-5), ignorovalo mocnú prítomnosť Božieho Ducha medzi Galaťanmi (Ga 3:1-5) a nesprávnym výkladom Písma vracalo čas späť do éry dejín spásy, ktorá už pominula (Ga 3:15 – Ga 4:7).
Príspevok: Frank Thielman Upravené podľa ESV Expository Commentary: Romans–Galatians (Volume 10)
List Efezanom
Adresáti: Primárne kresťanom z pohanstva v Efeze.
Kedy: Okolo r. 60 – 62 po Kr.
Kde: Z väzenia v Ríme.
Prečo: Posilnenie čitateľov, podpora jednoty a napomínanie k svätosti.
Širší kontext:
Najpravdepodobnejším dátumom napísania Listu Efezanom je obdobie Pavlovho väznenia v Ríme (60 – 62 po Kr.). Pavol sa zmieňuje o svojom väznení vo všetkých listoch z väzenia (Flp 1:7,13,14,16,17; Kol 4:3,10; Flm 1:1,9,10,13,23). V Liste Efezanom sa označuje za „väzňa Krista Ježiša“ (Ef 3:1), „väzňa v Pánovi“ (Ef 4:1) a „vyslanca v okovách“ (Ef 6:20). Podľa Skutkov apoštolov (Sk 28:30) Pavol strávil dva roky v Ríme v domácom väzení s možnosťou prijímať návštevy.
Určiť presnú príležitosť napísania listu je ťažké, pretože je to najvšeobecnejší, a teda najmenej situačný zo všetkých Pavlových listov. Je adresovaný predovšetkým, hoci nie výlučne, kresťanom z pohanstva (Ef 2:11-12; Ef 3:1; Ef 4:17). Títo čitatelia vedia o Pavlovom väznení (Ef 3:13; Ef 4:1) a čaká ich návšteva Tychika, ktorý ich bude ďalej informovať o Pavlovej situácii. Zdá sa však, že Pavol má pri jeho písaní niekoľko cieľov: (1) posilniť vieru svojich čitateľov pripomenutím ich spojenia s Kristom, ktoré prináša nesmierne požehnanie, (2) podporiť jednotu medzi Židmi a pohanmi a (3) povzbudiť čitateľov k usilovaniu o svätosť, čo zahŕňa boj proti mocnostiam temnoty.
Príspevok: Benjamin L. Merkle Upravené podľa ESV Expository Commentary: Ephesians–Philemon (Volume 11)
List Filipanom
Adresáti: Cirkev vo Filipách.
Kedy: Okolo r. 60 – 62 po Kr.
Kde: Z väzenia v Ríme.
Prečo: Riešenie nejednoty a varovanie pred falošnými učiteľmi.
Širší kontext:
Najpravdepodobnejší dátum pre List Filipanom je niekedy medzi rokmi 60 a 62 po Kr., počas Pavlovho väznenia v Ríme.⁶ Pavlove poznámky v Liste Filipanom naznačujú niekoľko pastoračných problémov a osobných obáv. Po prvé, Pavol sa zrejme dozvedel o nejednote medzi Filipanmi, vrátane konkrétneho konfliktu medzi dvoma ženami v cirkvi, Evodiou a Syntyché. Pavol ich naliehavo prosí, aby boli rovnako zmýšľajúce v Pánovi (Flp 4:2). Po druhé, Pavol vyslovuje vážne varovanie pred falošnými učiteľmi a všetkými tými, ktorí žijú ako „nepriatelia Kristovho kríža“ (Flp 3:2-21).
Príspevok: Jason C. Meyer Upravené podľa ESV Expository Commentary: Ephesians–Philemon (Volume 11)
List Kolosanom
Adresáti: Cirkev v Kolosách.
Kedy: Približne r. 62 po Kr.
Kde: Rím.
Prečo: Povzbudenie Kolosanov evanjeliom.
Širší kontext:
Najpravdepodobnejším miestom napísania Listu Kolosanom je Rím v čase opísanom v Skutkoch 28. To by list datovalo približne do roku 62 po Kr. List je adresovaný kresťanskej komunite, ktorú Pavol nezaložil a ktorú ohrozovalo falošné učenie odvádzajúce ich od dôvery v Ježiša Krista tak, ako im bol predstavený v evanjeliu. Pavol povzbudzuje Kolosanov, aby zostali verní tomu, čo sa naučili, a predkladá im nové predstavenie evanjelia. Toto evanjelium ohlasuje spásu, ktorú Boh uskutočnil pre svoj ľud prostredníctvom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou a jeho panstva nad všetkým.
Príspevok: Alistair I. Wilson Upravené podľa ESV Expository Commentary: Ephesians–Philemon (Volume 11)
1. list Tesaloničanom
Adresáti: Nová cirkev v Tesalonike.
Kedy: Okolo r. 50 – 52 po Kr.
Kde: Korint.
Prečo: Povzbudenie veriacich, aby zostali verní evanjeliu, a odpovede na otázky zboru.
Širší kontext:
Je pravdepodobné, že 1. list Tesaloničanom bol napísaný v čase, keď boli Pavol a jeho spolupracovníci ešte v Korinte, počas Pavlovej druhej misijnej cesty. Približný dátum by teda bol okolo roku 50 – 52 po Kr.
Po úspešnej, ale krátkej službe v Tesalonike boli Pavol a jeho kolegovia nútení z mesta utiecť (Sk 17:1-10; porov. komentár k 1Tes 1:1). Po odchode týchto misionárov mali prirodzene obavy o to, ako sa mladému zboru darí v ich neprítomnosti, najmä vzhľadom na židovský a pohanský odpor voči cirkvi (Sk 17:5-9; porov. komentáre k 1Tes 1:6; 1Tes 2:14). Timotej nakoniec odcestoval do Tesaloniky, aby povzbudil cirkev vo viere (1Tes 3:1-6; porov. komentár k 1Tes 3:1-3). Keď sa Timotej opäť pripojil k Pavlovi a Silvánovi, bol tento list napísaný s radosťou z pokračujúceho pokroku cirkvi v evanjeliu (1Tes 3:6-10). Veľká časť listu povzbudzuje týchto veriacich, aby zostali verní dobrej zvesti. Timotej mohol priniesť aj niektoré konkrétne otázky od zboru, na ktoré tento list odpovedá (napr. 1Tes 4:13; 1Tes 5:1).
Príspevok: David W. Chapman Upravené podľa ESV Expository Commentary: Ephesians–Philemon (Volume 11)
2. list Tesaloničanom
Adresáti: Cirkev v Tesalonike.
Kedy: Začiatok až polovica 50. rokov po Kr.
Kde: Na Pavlovej druhej misijnej ceste.
Prečo: Riešenie záležitostí, ktoré si vyžadovali povzbudenie, nápravu a pokarhanie.
Širší kontext:
Tento list bol napísaný po 1. liste Tesaloničanom, zrejme v čase, keď bol Pavol ešte na svojej druhej misijnej ceste (kým boli Silas a Timotej stále s ním), hoci nemožno vylúčiť ani dátum na začiatku tretej cesty. Napriek tomu sa ako najpravdepodobnejší javí dátum na začiatku až v polovici 50. rokov po Kr.
Tri udalosti v Tesalonike zrejme vyvolali u Pavla a jeho kolegov dostatočné obavy na to, aby napísali tento druhý list. Po prvé, opakovaná pozornosť sa venuje potrebe vytrvalosti uprostred prenasledovania (2Tes 1:4; 2Tes 2:13-15,17; 2Tes 3:3-5,13). Po druhé, objavila sa falošná viera tvrdiaca, že sled udalostí vedúcich k Kristovmu návratu už začal (2Tes 2:1-12). Po tretie, problém so zaháľaním v komunite, ktorý bol identifikovaný už v predchádzajúcom liste (1Tes 4:11-12; 2Tes 5:14), si vyžadoval ráznejšie pokarhanie (2Tes 3:6-12).
Príspevok: David W. Chapman Upravené podľa ESV Expository Commentary: Ephesians–Philemon (Volume 11)
Pastorálne listy: 1. a 2. list Timotejovi a List Títovi
Adresáti: Pastori Timotej a Títus.
Kedy: Polovica 60. rokov po Kr.
Kde: Z väzenia v Ríme.
Prečo: Napomenutie k vyvráteniu falošných učiteľov a výzva k vernému kázaniu.
Širší kontext:
Listy 1. Timotejovi a Títovi sú vyvolané skutočnosťou, že falošní učitelia si našli miesto v efezských a krétskych zboroch. Pavol píše Timotejovi a Títovi, aby povzbudil týchto pastierov cirkvi k odporu voči týmto falošným učiteľom pomocou apoštolského evanjelia. Preto Pavol naliehavo vyzýva Timoteja a Títa, aby identifikovali kvalifikovaných starších, ktorí sa rovnako postavia proti falošnému učeniu a zapoja sa do práce pri pasení stáda.
V 2. liste Timotejovi dodáva Pavlovým slovám na dôraze skutočnosť, že Rím ho pravdepodobne v blízkej dobe popraví. Pavlove slová v 2. liste Timotejovi sú preto naliehavou výzvou, aby Timotej zostal verný kázaniu Slova aj po apoštolovej smrti.
Tento komentár sa stotožňuje s názorom, že Pavol zažil druhé rímske väznenie, ktoré nie je zahrnuté v knihe Skutkov. Po tom, čo bol Pavol prepustený z väzenia zaznamenaného na konci Skutkov, pokračuje v ďalšej službe vrátane ciest do Efezu a na Krétu (spomenutých v 1Tim 1:3 a Tít 1:5). Nakoniec je Pavol opäť zatknutý a uväznený, odkiaľ píše 2. list Timotejovi v očakávaní popravy. Dôkazy naznačujú, že Pavol prišiel do Ríma prvýkrát okolo roku 59 – 60 po Kr. Ak rátame s niekoľkými rokmi prvého rímskeho väznenia, bol by prepustený okolo roku 62 po Kr. To znamená, že 1. list Timotejovi a list Títovi by boli napísané niekedy okolo polovice 60. rokov.⁷ Ak by sme prijali Eusebiovo datovanie Pavlovej mučeníckej smrti do roku 67 po Kr., potom by Pavol pravdepodobne napísal 2. list Timotejovi v roku 66 alebo 67. Väčšina moderných učencov však datuje jeho popravu do roku 64 alebo 65, a tak je možný aj skorší dátum.⁸
Príspevok: Denny Burk Upravené podľa ESV Expository Commentary: Ephesians–Philemon (Volume 11)
List Filemonovi
Adresát: Filemon.
Kedy: r. 55 alebo 56 po Kr.
Kde: Z väzenia na nešpecifikovanom mieste.
Prečo: Prosba u Filemona za Onezima.
Širší kontext:
Konkrétne historické okolnosti, ktoré viedli k vzniku tohto listu, možno len vyvodiť zo samotného textu a sú predmetom mnohých diskusií. Hlavné črty situácie však možno určiť s istotou. Onezim bol otrok, ktorého vlastnil Filemon. Z nejakého dôvodu opustil Filemonovu domácnosť a stretol sa s Pavlom, ktorý bol vo väzení na nešpecifikovanom mieste. V určitom bode, keď boli Onezim a Pavol spolu, sa Onezim stal kresťanom. Pavol chápe túto udalosť ako premenu Onezimovho vzťahu k Pavlovi, ako aj jeho vzťahu k Filemonovi. Pavol teraz posiela Onezima späť k Filemonovi so sprievodným listom, v ktorom prihovára za Onezima. Dátum tohto listu je pravdepodobne okolo roku 55 alebo 56 po Kr.⁹
Príspevok: Alistair I. Wilson Upravené podľa ESV Expository Commentary: Ephesians–Philemon (Volume 11)
Poznámky:
- Colin G. Kruse, Paul’s Letter to the Romans, PNTC (Grand Rapids, MI: Eerdmans, 2012), 11, zvýraznenie v origináli.
- Nasledujúcich päť odsekov čerpá z Longenecker, Introducing Romans, 158 – 159, hoci s niektorými kontrastnými dôrazmi.
- Gordon D. Fee, The First Epistle to the Corinthians, 2. vyd., NICNT (Grand Rapids, MI: Eerdmans, 2014), 3.
- F. F. Bruce, The Epistle to the Galatians: A Commentary on the Greek Text, NIGTC (Grand Rapids, MI: Eerdmans, 1982), 55 – 56, 108 – 109.
- Douglas J. Moo, Galatians, BECNT (Grand Rapids, MI: Eerdmans, 2013), 18; Das, Galatians, 43 – 47.
- Dátum Listu Filipanom závisí od miesta napísania. Možný je dátum už v roku 54 po Kr. alebo až v roku 62. Tradičné datovanie Pavlovho rímskeho väznenia by list kládlo na začiatok 60. rokov. Ak Pavol písal z Efezu, list by mohol byť datovaný medzi roky 54 a 57.
- D. A. Carson a Douglas J. Moo, An Introduction to the New Testament, 2. vyd. (Grand Rapids, MI: Zondervan, 2005), 571 – 572, 582 – 583.
- Tamže, 578.
- Carson a Moo, Introduction to the New Testament, 592.
Tento článok je upravený z ESV Expository Commentary: Romans–Galatians (Volume 10) a ESV Expository Commentary: Ephesians–Philemon (Volume 11), editovali Iain M. Duguid, James M. Hamilton Jr. a Jay Sklar.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Crossway
