Ako vieme, kto reprezentuje Ježiša
Veríte, že prispievať k budovaniu zdravého zboru je vašou zodpovednosťou? My veríme, že ak ste kresťanom, tak áno. Ježiš vám káže získavať učeníkov (Mt 28:18-20). Júda hovorí, aby ste sa budovali vierou (Júd 1:20-21). Peter vás volá k využívaniu vašich darov na službu druhým (1Pt 4:10). Pavol vám vraví, aby ste hovorili pravdu v láske, aby sa tak váš zbor stal zrelým (Ef 4:13, Ef 4:15). Vidíte, kam tým mierime?
Miestne zbory existujú na to, aby národom ukazovali Božiu slávu. To robíme tak, že sa zameriavame na evanjelium Ježiša Krista, dôverujeme mu na spásu a potom milujeme jeden druhého samotnou Božou svätosťou, jednotou a láskou.
Byť členom cirkevného zboru je dôležitejšie, než si pravdepodobne myslíš. Božím dieťaťom sa staneš jedine jeho milosťou, ktorú prijímaš jedine vierou v Ježiša Krista, ale členstvo v konkrétnom zbore je potvrdením (ako občiansky preukaz či pas), že Božím dieťaťom naozaj si. Biblické odôvodnenie a praktické aplikácie toho nájdeš v tejto knihe.
Ján Henžel, predseda Spoločenstva evanjelia
„Nerozčuľujú ma tie časti Biblie, ktorým nerozumiem,“ poznamenal Mark Twain, „ale tie, ktorým práveže rozumiem.“ Je smutné, že Twainovu poznámku by sme mohli vztiahnuť na mnohých kresťanov, ktorí „veria Biblii“, obzvlášť keď ide o biblické texty o zodpovednostiach členov zboru.
Skúste sa len zamyslieť nad tým, ako nás všetkých ovplyvňuje západná kultúra. Filmovú hviezdu Johna Wayna často citujú, ako povedal, že sa mu Boh páči, kým mu nehovorí do života. Naši speváci vyspevujú: „Don’t fence me in“ (Neobmedzujte ma) a „I did it my way“ (Urobil som si to po svojom). Reklamy otvorene miera na náš narcizmus: „Urobte si to po svojom“ a „Vy rozhodujete”. Pri tom všetkom okolo nás môžeme veľmi rýchlo skĺznuť k túžbe po výhodách bez zodpovedností, ktoré vyplývajú z toho, že niekam patríme: pri vzťahoch, v manželstvách, v pracovnom kolektíve a nepochybne v cirkvi.
Do istej miery je naša podozrievavosť voči inštitúciám spôsobená profilmi ľudí, ktorí sa vlastným úsilím vypracovali na svoje pozície. Sústavný sled vážnych verejných škandálov, politická klíma plná roztrpčenia, neosobná a neefektívna byrokracia a porušené sľuby taktiež otriasli dôverou verejnosti voči vodcom a inštitúciám. Dokonca i ľudia, ktorí vyrastali v cirkvi, čelia sklamaniam, zraneniam a zneužitiam zo strany tých, ktorí sa vyhlasovali za Kristových pastierov.
Na vine však nie je len kultúra mimo cirkvi. Vznik evanjelikalizmu sa do veľkej miery viaže s prostredím, ktoré proti sebe stavia osobný vzťah s Ježišom na jednej strane a viditeľnú cirkev a jej verejnú službu na druhej. Čiastočne je to spôsobené tým, že evanjelikáli sa snažia vyhýbať nominálnemu záväzku a formalizmu. Tomu je naozaj dobré sa vyhýbať. Avšak stalo sa nám to, že obzvlášť od Druhého veľkého prebudenia v devätnástom storočí máme sklony kritizovať formálne cirkevné inštitúcie a bežné prostriedky milosti a vyzdvihovať charizmatických vodcov a neobyčajné hnutia. „Rýchlo a ľahko“ zvíťazilo nad „osvedčeným“. Rapídny číselný nárast znamená viac než pomalý rast v živote premieňanom milosťou. Za kľúče k úspechu sa nepokladajú formálne štruktúry, ale pragmatické výsledky. Popri tom všetkom sme boli mnohí vychovávaní s evanjelizačným dôrazom typu „nepozývam ťa, aby si sa pridal k cirkvi, ale aby si prijal Ježiša ako svojho osobného Pána a Spasiteľa“.
Nie je preto prekvapujúce, že po niekoľkých takých po sebe nasledujúcich hnutiach „byť spasený“ znamená niečo len vzdialene súvisiace s pridaním sa k cirkvi. Dnes už dokonca existujú evanjelikálne hnutia, ktoré členstvo v cirkvi úplne ignorujú. Chcú len, aby ste prišli… alebo neprišli. Istý evanjelikálny vodca ospevuje nástup „revolucionárov“, ktorí sa akosi rozhodli, že byť cirkvou znamená nepripojiť sa k cirkvi. Títo revolucionári namiesto toho získavajú svoje duchovné zdroje na internete a pri neformálnych stretnutiach.
Cirkevní vodcovia vo všetkých denomináciách nájdu v tejto malej knižke veľa praktických nápadov a dobrých argumentov, ktoré nám pomôžu vyliečiť kresťanov v súčasnej kultúre z alergie na členstvo v cirkvi, na autoritu pastorov, zodpovedný život a na akékoľvek obmedzenie ich osobnej slobody.
Timothy Keller, zakladajúci pastor zboru Redeemer Presbyterian Church v New Yorku a spoluzakladateľ Redeemer City to City
Jonathan Leeman, PhD, je vedúci série 9Marks. Vyštudoval teológiu a potom, ako vnímal povolanie do kresťanskej služby, získal doktorát z teológie a pôsobil ako kazateľ. Je autorom, spoluautorom a editorom viac ako desiatky kníh zameraných hlavne na cirkev. Žije s rodinou neďaleko Washingtonu, DC, a slúži ako starší v Cheeverly Baptist Church. Pôsobí ako mimoriadny profesor na Southern Baptist Theological Seminary, Southeastern Baptist Theological Seminary, a Reformed Theological Seminary.
Vydavateľstvo: Spoločenstvo evanjelia (ReFormatio)
Formát: A5
Jazyk: slovenčina
ISBN: 9788081561634
Rok vydania: 2020
Počet strán: 96
