„Život je príliš krátky na to, aby ste trávili čas s ľuďmi, ktorí z vás vysávajú šťastie,“ hovorí dievča hľadiace do diaľky na čiernobielej fotografii. Tisíckrát zdieľaný citát na sociálnych sieťach nám chce ukázať: Zaslúžiš si neustále sa cítiť dobre, tak to urob.
Každý, kto má komplikovaného priateľa, suseda alebo kolegu, bol v pokušení prerušiť kontakt. Navyše, ak to urobíme, ľudia nás budú nazývať „odvážnymi“ za to, že sme odstrihli od seba komplikovaných ľudí. To je lákavý bonus.
Ale keď sú ľudia, ktorí ovplyvňujú naše šťastie, nepríjemní alebo otravní, tento obľúbený citát sa zmení na hriech a hlúposť. Ak by sme mali zo svojho života odstrániť iba ľudí, ktorí nás sklamali, nuž, nesklamali sme často niekoho aj my? Ak sa priateľ úprimne snaží poukázať na náš hriech, ale nám je to nepríjemné alebo sa hanbíme, nezaslúžime si taký vzťah?
Pre kresťanov je táto otázka obzvlášť komplikovaná. Kristovo telo na zemi sa skladá z ľudských tiel. V našich malých skupinkách alebo v laviciach sa nevyhneme ľuďom, ktorých považujeme za nepríjemných, depresívnych, čudných alebo závislých, či vyslovene zlých. Aký je náš recept? Riadiť sa citátom? Biblia ako vždy ponúka lepší spôsob.
Recept č.1: Milujte sa navzájom
Keď ide o spoluveriacich, Boh nás vedie k zhovievavosti a odvracia od úniku. „Znášajte sa navzájom v láske,“ hovorí Pavol Efezanom (Ef 4:2). Podobné posolstvo posiela aj Filipanom: „Nevyhľadávajte každý iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých“ (Flp 2:4).
Pavol píše o láske aj Korinťanom. Opisuje lásku, ktorá potláča sebeckosť: „Láska všetko znáša“ (1Kor 13:7). Láska znáša chronicky mrzutého priateľa, večne chorľavú mamu, pesimistického kolegu. Je trpezlivá s recidivistom, depresívnym a lenivým človekom.
Skutočná láska pohoršuje populárny citát.
Aj nás niečo stojí. Boh cez Izaiáša vyzýva svoj ľud, aby sa obetoval pre iných: „Ak sa k hladnému štedro zachováš, ubitú dušu nasýtiš, potom vyjde v tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie“ (Iz 58:10).
Unav sa, hovorí Boh. Neodstrihni od seba tých, ktorí ťa unavujú.
Recept č. 2: Odpúšťajte si navzájom
Hrešíme a hriech má vážne následky. „Hriech nikdy nie je lacný,“ napísal Charles Spurgeon. Naše srdcia a vzťahy platia vysokú cenu za každé nevľúdne slovo a neuvážený čin. Našťastie nám náš všemúdry Boh hovorí, čo máme robiť. Opakovane nám prikazuje odpúšťať, z čoho jasne vyplýva: Nemali by sme sa automaticky odvracať od niekoho, kto nám ublížil.
Ježišov príkaz odpustiť je ohromujúci. V evanjeliu podľa Matúša 18. kapitole sa Peter pýta Pána, koľkokrát má odpustiť tomu, kto mu ublížil. Ježišova odpoveď je radikálna, nedáva žiadny priestor nenávisti: Musíš odpustiť svojmu bratovi oveľa, oveľa viackrát, ako si myslíš (Mt 18:22).
Ublíženému sa tieto slová ťažko počúvajú, ale vinník má dôvod na veľkú oslavu: Boh nám odpúšťa oveľa, oveľa viackrát, ako si zaslúžime. To isté by sme mali robiť aj my navzájom.
V Matúšovi 18 Ježiš tiež ponúka riešenie pre veriacich, ktorí sa dostanú do konfliktu. Začína konfrontáciou (nepríjemné), stupňuje sa k zapojeniu ostatných (obzvlášť nepríjemné) a vrcholí zapojením celej cirkvi (takmer neznesiteľné).
Tento stresujúci recept dokazuje, že ľahostajný únik z ťažkého vzťahu bez toho, aby sme sa najprv pokúsili o zmierenie, nie je pre veriacich možnosťou.
Recept 3: Prijímajte sa navzájom
Kultúrna filozofia vyhýbania sa komplikovaným ľuďom má skrytý svetonázor, ktorý by mal znepokojovať každého kresťana. Takéto citáty naznačujú, že by sme mali oklieštiť okruh svojich vzťahov, až kým nám nezostanú len tí, ktorí nás robia neustále šťastnými. Nielenže je to nereálne, ale aj nebiblické.
Skôr, ako niekoho začneme milovať alebo mu odpustíme, musíme ho prijať do našej bubliny – a uvedomiť si, že nás niekedy určite sklame a my jeho tiež.
Boh nám neprikazuje, aby sme každého človeka nazývali dôverným priateľom alebo aby všetci, ktorých stretneme bezhlavo ovplyvňovali náš život. Prikazuje nám venovať sa každému s láskou:
Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? … A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? (Mt 5:46-47)
Inými slovami: Choď za mňa, citát!
Otázky na zamyslenie
Existujú jasné okolnosti, kedy je nutné vyhýbať sa ľuďom, držať si odstup alebo úplne prerušiť kontakt: napríklad zneužívanie. Nepozreli sme sa na všetky verše o tejto téme – existuje aj mnoho príkazov, ktoré nám prikazujú vyhýbať sa „chodníku bezbožných“, neprispôsobovať sa im.
Takže čo máme robiť? Láka nás odvolávať sa na Príslovia, keď by sme radšej na niekoho vykašľali a na list Korinťanom, keď by sme radi zostali, ale nie je to také jednoduché. Rozhodnutie „odstrihnúť“ niekoho od seba je závažné. Vyžaduje si sebareflexiu predtým, než stlačíme vypínač.
Mali by sme si položiť otázku:
- Poznám sa dostatočne dobre na to, aby som urobil toto rozhodnutie? Som vôbec zodpovedný za niektoré ťažkosti, ktoré v tomto vzťahu pociťujem?
- Zvádza ma tento človek k hriechu, ktorý nedokážem zdravo riešiť, keď sme stále v kontakte?
- Existuje spôsob, ako udržať tento vzťah, aby som tomuto človeku slúžil a zároveň sa vzdal časti svojej intimity?
- Považujem tento vzťah za niečo, čo by ma malo požehnať, namiesto toho, aby som sa pýtal, ako môžem byť požehnaním?
Náš trojjediný Boh je Bohom vzťahu. Spoločenstvo s druhými – ktoré sa postupne mení na stratené umenie – je základom kresťanského života a musíme s ním zaobchádzať veľmi opatrne. Dávajte si pozor na citáty, ktoré vás lákajú k opaku.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
