Slovákov by sme v týchto dňoch mohli rozdeliť medzi odvážnych a bojazlivých.
Prekvapím vás ak poviem, že si želám, aby bolo viac tých bojazlivých?
Prečo si to myslím?
A) Ak by sa na
Slovensku nakazilo novým koronavírusom toľko ľudí, koľko sa každoročne nakazí
na sezónnu chrípku (1,6 mil.), tak nám zomrie 16 000 – 56 000 starých rodičov,
dôchodcov a susedov. Nechcem aby zomreli. S najväčšou pravdepodobnosťou
zomrú bez Krista. Oni sa nebudú teraz húfne pripájať na naše online bohoslužby
s túžbou vypočuť si naše kázne. Okrem toho nepoznám veľa takých zborov, pre
ktoré by starí ľudia boli cieľovou misijnou skupinou. Preto musíme starých
a slabých chrániť. Najlepšie ich v tomto období ochránime tak, že my
mladší a zdravší nikam chodiť nebudeme, ak to nie je úplne nevyhnutné. Bojme
sa, lebo inak ich nakazíme.
B) Po celom svete počuť odvážne hlasy kazateľov ako nabádajú svoje ovečky nebáť sa. Naopak, nech sú ako
raní kresťania, ktorí sa starali o zomierajúcich na mor v Ríme vtedy, keď
všetci utekali preč. Pekné, ALE dnes sú tou prvou líniou zdravotníci a nie
jednotliví kresťania. To sa zmení v momente, keď zdravotníci budú nakazení
a neschopní ošetrovať.
Ja nás chcem v tejto fáze
pandémie nabádať nie k hrdinským aktom odvahy/hlúposti na verejnosti.
Kristovské sebazaprenie zatiaľ paradoxne znamená hlavne zbytočne nebyť v
kontakte s ľuďmi….. a modliť sa za zdravotníkov.
V nemocniciach kde pracujem, vládnu
obavy a neistota. Vieme, že reálny počet nakazených je minimálne 10x väčší než
oficiálne počty. Lebo sa netestuje. Lebo ľudia neboli ochotní zrušiť dovolenku
alebo ju následne zamlčia. My v nemocniciach nemáme dostatočný počet
zdravotníkov, bezpečné zóny, ochranné pomôcky, či prístroje na ventiláciu
kriticky chorých.
Prejavme lásku najslabším (starším ľuďom) a najvyťaženejším (zdravotníkom) – bojme sa nakaziť (sa).
