Cirkev a služba

List Efezanom 2 rozbil môj pohľad na kázanie

Pohľad späť na fotky z mladších čias môže byť zahanbujúci (Mám starú fotku, na ktorej som so špicatými vlasmi a zvláštnymi fluorescenčnými ponožkami). Ukázalo sa, že to isté môže platiť aj pri čítaní si minulých kázní.

Nedávno ma poprosili, aby som kázal na ist‎‎‎‎ý oddiel zo Skutkov apoštolov, a uvedomil som si, že som ho už kázal, tak som vyhrabal starú kázeň, aby som sa na ňu pozrel. No, nebola to žiadna katastrofa – bolo tam niekoľko dobrých myšlienok z toho oddielu. Cítil som sa pri nej však veľmi nepríjemne. Prešiel som si niekoľko ďalších kázní z toho istého obdobia, aby som zistil, či mám rovnaký pocit, a dospel som k rovnakému nepríjemnému záveru: príliš veľa exegézy, príliš málo Ježiša. Uf.

V tom čase by som nikdy netvrdil, že sú to vzorové kázne. Tiež by som si nemyslel, že sú obzvlášť zlé. Bol by som s nimi vcelku spokojný. Učil som text. Chápal som ho správne. Snažil som sa ukázať ľuďom na Krista a zistiť, ako toto slovo môže zmeniť ich životy. Nezneli však ako nič viac než príjemné, priateľské komentáre. S čím by som bol v tom čase spokojný.

To však bolo predtým, ako ma zasiahol list Efezanom 2.

Keď Kristus prišiel do Efezu

Pred niekoľkými rokmi som si čítal List Efezanom a hľadel som si svojho. Nie som pri čítaní Biblie nijako zvlášť systematický, ale odhadoval by som, že som tento list za tie roky prečítal niekoľko desiatok raz. Tentokrát však moju pozornosť zrazu upútala kapitola 2 verš 17: „A keď [Kristus ]prišiel, zvestoval pokoj vám, čo ste boli vzdialení, a pokoj tým, čo boli blízki.”

Pavol hovorí o tom, ako sa posolstvo evanjelia prvýkrát dostalo k jeho čitateľom v Efeze. „Vy, čo ste boli vzdialení“ je spôsob, ako Pavol hovorí o pohanoch, zatiaľ čo „tí, čo boli blízki“ sú Židia. Evanjelium pokoja sa úžasne dostalo k obom skupinám. V skutočnosti je tu Pavlova veľká myšlienka to, že práve toto evanjelium urobilo z týchto dvoch odlišných skupín jedno nové ľudstvo. Ježiš vytvoril nový druh spoločenstva.

Zarazilo ma však, kto prišiel a hlásal: „Prišiel, zvestoval vám pokoj“. Kristus prišiel a kázal Efezanom. Takže veľká otázka znie: Kedy sa to stalo? Bol v Ježišovej pozemskej službe nejaký moment, nezaznamenaný v štyroch evanjeliách, keď si odskočil cez Stredozemné more na krátku kazateľskú návštevu Malej Ázie?

Nie. Kristus prišiel a kázal, keď evanjelium prvýkrát prišlo do Efezu. Keď Pavol a jeho kolegovia začali hlásať kresťanské posolstvo, prišiel a kázal sám Kristus. Hlásal týmto Efezanom pokoj.

Čo Kristus kázal

Je toho však ešte viac: Pavol nám pred chvíľou povedal, že „on [Kristus] je náš pokoj” (v. 14). V ňom je celá plnosť Božieho šalomu, ktorý všetkých zjednocuje. On je predmetom kázania, obsahom evanjeliového posolstva.

Kristus teda zvestoval mužom a ženám v Efeze Krista. Prostredníctvom svojich omylných, ľudských služobníkov môže Ježiš zvestovať Ježiša srdciam tých, ktorí ho počúvajú. To, ako sa ukazuje, je niečo, čo sa robí. A teraz, keď to viem, ako by som mohol chcieť niečo iné, keď kážem? Alebo, keď na to príde, keď niekto káže mne? Ako by sme sa mohli uspokojiť s menej? Ako by sme to mohli chcieť?

Učiť sa kázať Krista

Kedysi som si myslel, že kázanie je len vyučovanie, prenášanie biblických údajov z mojej hlavy do vašej. Bol som vytrénovaný, aby som správne pochopil text, a zomriem vďačný za tento tréning. Pavol odporúča správne narábať s biblickým textom (2Tim 2:15) práve preto, že sa s ním dá narábať aj nesprávne. Kompetentná a starostlivá exegéza je nevyhnutná. Nie je však dostatočná.

Znalosti nestačia. Porozumenie textu nestačí. Všetky sú životne dôležité. Žiadna z nich však nie je postačujúca. Jakub nás varuje, že aj démoni môžu mať svoje učenie správne (Jk 2:19).

Keď otvárame Božie slovo Božiemu ľudu, túžime po tom, aby prišiel sám Kristus a dal sa poznať srdciam tých, ktorí počúvajú – aby kázal a aby bol tým, čo si ľudia pamätajú.

Kedysi som si myslel, že dobrá spätná väzba na kázanie je, keď mi niekto vo dverách poďakuje a povie: „To bolo skvelé kázanie,“ alebo ešte lepšie: „To bol skvelý biblický text.“ Teraz však spätná väzba, ktorú najviac túžim počuť, je: „Nie je to skvelý Spasiteľ?“

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

Sam Allberry

je pastor, apologeta a rečník. Je autorom kníh "7 Myths About Singleness", "Why Does God Care Who I Sleep With?", "What God Has to Say About Our Bodies", a "You´re Not Crazy: Gospel Sanity for Weary Churches s Rayom Ortlundom. Pôsobí ako pomocný pastor v cirkevnom zbore Immanuel Nashville, je kanonickým teológom Anglikánskej cirkvi v Severnej Amerike a spoluorganizuje podcast TGC You're Not Crazy: Gospel Sanity for Young Pastors.