Opýtal som sa staršieho manželského páru, ktorý bol v procese vstupovania do členstva v našom zbore, či ich teší úloha starých rodičov. Manželka ma uistila, že je to najlepšia časť ich života, a povedala: „Dôvod, prečo máte deti, je ten, aby ste mohli mať vnúčatá.“
Ak sú však najnovšie štatistiky presné, tento názor nie je medzi dnešnými rodičmi veľmi rozšírený.
Začiatkom tohto roka Pew Research zverejnil výsledky svojho výskumu, ktorý ukázal, že len 20 percent rodičov tvrdí, že je pre nich veľmi dôležité, aby ich deti mali v dospelosti svoje deti. Ďalších 34 percent hovorí, že je to trochu dôležité a neuveriteľných 46 percent tvrdí, že to pre nich nie je vôbec dôležité. Len 53 percent rodičov hovorí, že je to pre nich veľmi (21 percent) alebo trochu (32 percent) dôležité, aby ich deti v dospelosti vstúpili do manželstva.
Porovnajme to s 98 percentami rodičov, ktorí považujú za veľmi dôležité (88 percent) alebo skôr dôležité (10 percent), aby ich deti boli v dospelosti finančne nezávislé a aby mali kariéry, ktoré ich napĺňajú.
Ako sa to stalo, že finančný a kariérny úspech sa stal top prioritou, keď ide o želania rodičov pre svoje deti? Prečo ich už nezaujíma rodinný život? A prinášajú tieto sociálne hodnoty skutočné uspokojenie a šťastie, ktoré sľubujú?
Meniaci sa koncept „dobrého života“
Keď sa zamyslíme nad historickým kontextom, rýchlosť tejto zmeny je šokujúca. V rokoch 1890 a 1980 sa priemerný vek amerických žien pri prvom sobáši pohyboval medzi 20 a 22 rokmi. V roku 1990 tento vek vzrástol na 23,9, v roku 2000 na 25.1, v roku 2010 na 26,1, a v roku 2020 na 28,6 roka. Manželstvo sa kedysi považovalo za dôležitý prvý krok k dospelosti. Dnes sa však často považuje za ten posledný krok – prichádza potom, ako ľudia ukončia vysokú školu a začnú pracovať. Odďaľovanie vstupu do manželstva čiastočne vysvetľuje, prečo priemerný počet detí, ktoré má žena vo svojom reprodukčnom veku, klesol na 1,78, čo je hlboko pod reprodukčnou úrovňou 2,1.
Hoci existujú rôzne kultúrne sily, ktoré formujú rozhodnutia ľudí v súvislosti s manželstvom a deťmi, mňa osobne najviac fascinuje spôsob, akým západná spoločnosť presvedčila niekoľko generácií o tom, že najvyššou hodnotou života je osobná autonómia meraná finančnou nezávislosťou. Z tohto pohľadu sa rodinné záväzky prirodzene považujú za prekážky, ktoré treba prekonať – alebo sa im úplne vyhnúť – pretože nás obmedzujú v našej snahe žiť dobrý život.
Tak to vidí aj Seth Rogen. Vo svojom nedávnom rozhovore s Kelly Clarkson, herec jasne povedal, že nechce zameniť svoju osobnú slobodu za niečo, čo nie je zábavné. Rogan povedal: „Ja a moja žena trávime veľa času rozhovormi o tom, koľko zábavných vecí môžeme robiť, pretože nemáme deti.“
Epicurus by bol na neho hrdý.
Jeho mýtus, že šťastie sa nachádza v sebavyjadrení a sebastrednom potešení, vykresľuje lákavý obraz života, ktorý je prístupný ľuďom, ktorých v Amerike nazývajú skratkou DINKs (dual income, no kids – dva príjmy, žiadne deti). Ľudia, ktorí sú zviazaní povinnosťami voči svojim rodinám môžu o takomto živote iba snívať. Vzhľadom na prudko rastúce náklady na študentské pôžičky a skľučujúce ceny za starostlivosť o deti nie je prekvapujúce, že mnoho mladých dospelých zatrpklo pri predstavách na rodičovské zodpovednosti. Čo je ale prekvapujúce je, že ich rodičia to vidia rovnako.
Vidím to aj u svojich rovesníkov. Priateľov 22-ročný syn si chcel zobrať svoju 20-ročnú priateľku. Hoci oba páry rodičov mali mladý pár veľmi radi, boli naklonení tomu, aby so vstupom do manželstva ešte počkali. Prečo? Bolo to preto, lebo tento mladý pár ešte nebol dostatočne zrelý na to, aby urobil taký dôležitý záväzok? Nie. Všetci sa zhodli, že obaja ukazujú potrebnú osobnú aj duchovnú zrelosť. Oba páry rodičov si jednoducho mysleli, že by mali počkať, kým dosiahnu svoj vysokoškolský titul a rozbehnú svoje kariéry. Manželstvo môže počkať.
Ako každý rodič, aj moji priatelia chceli pre svoje dieťa len to najlepšie. Ich rady však prezrádzali, že sa aspoň čiastočne podriadili modernej vízii dobrého života: kariérny úspech a finančná nezávislosť pred manželstvom a deťmi. Nakoniec sa moji priatelia nechali presvedčiť, aby toto manželstvo podporili. A teraz majú dve krásne vnúčatá, ktoré by nikto na svete nevymenil za kariérne úspechy a finančnú nezávislosť.
Čo nám dáta ukazujú o šťastí
Myšlienka, že manželstvo a detí sú prekážkou osobného šťastia, dobre zapadá do našej modernej intuície. Ale čo ak dáta hovoria, že opak je pravdou?
Prieskum American Family Survey z roku 2022 ukazuje, že 33 percent vydatých matiek vo veku od 18 do 55 rokov hovorí, že sú „úplne spokojné“ so svojím životom, zatiaľ čo iba 16 percent bezdetných žien v rovnakej vekovej kategórii hovorí to isté. To je v súlade s Harvardskou štúdiou vývoja dospelých, najdlhšou vedeckou štúdiou o šťastí, aká sa kedy realizovala. Ich výsledky ukazujú, že „dobrý život“ sa nachádza vo vzťahoch vrátane manželstva a rodiny. Iné štúdie ukazujú, že manželstvo je oveľa viac prispieva k osobnému šťastiu než kariéra.
Ak rodičia túžia, aby boli ich dospelé deti šťastné, mali by ich podľa týchto údajov povzbudzovať k tomu, aby pre nich bolo manželstvo a deti väčšou prioritou než finančná nezávislosť a kariérny postup, ak majú na výber.
Nezdravá spoluzávislosť
Hoci sa to nedá kvantifikovať, podľa môjho osobného pozorovania je nezdravá spoluzávislosť ďalším faktorom, prečo si čoraz viac rodičov necení, že si ich deti v dospelosti zakladajú vlastné rodiny.
Keďže priemerný počet detí na rodinu klesá, rodičia majú čoraz viac času venovať sa každému dieťaťu individuálne. Slúžia im ako spoločníci, kuchári, upratovačky, šoféri, tréneri, povzbudzovači, plánovači dovoleniek a banky, takže deti zo strednej a vyššej vrstvy niekedy nedokážu prevziať zodpovednosť za svoj vlastný život, pretože ich rodičia toho pre nich robia priveľa. Spoluzávislosť môže byť jedným z dôvodov, prečo sa dnešní šestnásťroční tínedžeri neponáhľajú v snahe získať vodičský preukaz a prečo sa dvadsaťdvaroční mladí dospelí neponáhľajú do manželstva a zakladania svojich vlastných rodín. Sú viac závislí a emocionálne spätí so svojimi rodičmi než predchádzajúca generácia a predstava, že by mali „odísť a opustiť“ je pre generáciu Z (a ich rodičov) menej lákavá.
Ak k tomu pripočítame zvýšenú rozvodovosť, nárast počtu neúplných rodín a všeobecnú kultúrnu posadnutosť mladosťou, ľahko pochopíme, že rodičia sú v pokušení uspokojiť svoje osobné a psychologické potreby tým, že sa budú držať vzťahovej závislosti od svojich detí, aj keď by sa tešili ich väčšej finančnej nezávislosti. Vy by ste chceli pomôcť svojmu najlepšiemu priateľovi, aby vás opustil?
Výzva pre cirkev
Laurie Santos, profesorka psychológie na Yaleovej univerzite, ktorá vyučuje najobľúbenejší predmet na škole „Psychológia a dobrý život“ – povedala pre New York Times: „Naše intuície o tom, čo nás urobí šťastnými, ako napríklad výhra v lotérii alebo dobrá známka, sú úplne nesprávne.“ Jednou z týchto bežných (ale nesprávnych) intuícií je, že šťastie závisí viac od finančnej nezávislosti a kariérneho úspechu ako od manželstva a rodiny.
Kresťania musia aktívne bojovať proti týmto kultúrnym intuíciám a scenárom o „dobrom živote“, pretože Ježiš ponúka väčšie šťastie ako Epikuros. Biblický pohľad hovorí, že bez ohľadu na to, či ste slobodný alebo žijete v manželstve, či máte veľa detí alebo žiadne, život v hojnosti nenájdete v sebavyjadrení alebo sebanaplnení, ale v sebazapieraní a sebaobetovaní. Pre mnohých (ale samozrejme nie pre všetkých) ľudí prichádza zapretie a obeta v kontexte rodiny. Božie prvé prikázanie prvým ľuďom, ktorých stvoril na svoj obraz, nebolo, aby cestovali a robili „zábavné veci“, ale aby sa plodili a množili (Gen 1:28). Plodnosť prostredníctvom manželstva a rodiny – hoci určite nie je jediným spôsobom, ako byť plodný – sú kľúčovou súčasťou Božieho stvoriteľského mandátu a jeho dobrého plánu pre rozkvet človeka.
Bude pre mladých kresťanov (a pre rodičov dospelých detí) ľahké prijať iný scenár, než je prevládajúci scenár západnej kultúry o dobrom živote? Nie. Ale buďte povzbudení: rastúce množstvo výskumu potvrdzuje to, čo učí Biblia. Iróniou je, že v mene hľadania šťastia, rodičia smerujú svoje dospelé deti k životu, ktorý im ho prinesie menej. Možno by ľudia mali viac počúvať svoju Bohom-danú túžbu po vnúčatách.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
