Prvý týždeň po tom, ako Rusko začalo svoju „špeciálnu vojenskú operciu“ na Ukrajine, ruský pastor Evgeny Bakhmutsky nemohol spať.
„Počas prvého týždňa som každý deň pri modlitbe plakal,“ hovorí. „Keby som mohol ísť do Kremľa alebo na Červené námestie a urobiť čokoľvek, aby som to zastavil, urobil by som to. . . Viem, že Boh nás bude všetkých súdiť. Videl som veľké množstvo trpiacich a zmätených ľudí. Rozmýšľal som, čo sa bude diať ďalej. Bolo to naozaj ťažké.“
Neustále telefonoval. Niektorí Ukrajinci v konfliktných zónach mohli utiecť len cez Rusko. „Prišli k nám desiatky ľudí, najmä na začiatku,“ povedal Bakhmutsky, ktorý žije v Moskve. „Niektorí nás prosili, aby sme im pomohli zostať v Rusku. Mnohým z nich sme pomohli dostať sa do Európy. Kupovali sme im lístky, vozili sme ich na ruské hranice a dávali sme im aj nejaké peniaze.“
Odvtedy uplynul jeden rok – „najťažší rok mojej služby,“ povedal Bakhmutsky. Okrem úzkosti a pomoci utečencom pociťoval tlak okolitej spoločnosti, nenávisť ľudí zvonku aj zvnútra Ruska, finančný tlak a stres v cirkevnom zbore, ktorého členovia boli rôznym spôsobom zasiahnutí tým, čo sa dialo.
Zároveň však „veľmi jasne videl Božiu ruku.“ Počas uplynulých 12 mesiacov sa otvorili nové príležitosti pre službu. Ľudia uverili v Krista. A do jeho zboru začali chodiť stovky nových návštevníkov.
„Ľudia sú oveľa otvorenejší rozprávať“ o duchovných veciach, hovorí. „Zároveň sú samotní kresťania oveľa aktívnejší v evanjelizácií, pretože cítia, že to je jediná vec, na ktorej v konečnom dôsledku záleží. Vidím, že mnohým cirkvám sa darí dobre, aj keď čelia ťažkostiam… Sú povzbudení.“
Zlomené srdce
Hoci Rusko mobilizovalo svoju armádu už niekoľko mesiacov, samotná invázia mnohých zaskočila – dokonca aj tých v Moskve.
„Mysleli sme si, že sa to nemôže stať,“ hovorí Bakhmutsky. „Máme niekoľko rodín, ktoré sú veľmi späté s Ukrajinou.“ On je jedným z nich – jeho starý otec vyrástol v okolí Bachmutu, ukrajinského mesta, ktoré Rusi ostreľujú už od mája.
Toto nie je neosobná vojna, ktorá sa vedie prostredníctvom zmlúv o dodaní zbraní niekde na druhom konci sveta. Ruská a ukrajinská kultúra si boli blízke a evanjelikálni kresťania – ktorí tvorili výraznú menšinu v oboch krajinách – si boli ešte bližší. Ukrajinskí a ruskí cirkevní predstavitelia spoločne organizovali konferencie, vymieňali si kazateľnice a zdieľali teologické zdroje. Boli si takí blízki, že ak bol nejaký teologický zdroj dostupný v ruštine, sotva sa niekto namáhal vytvoriť aj samostatný ukrajinský preklad.
Keď teda prišla invázia, ťala do živého.
„Moja duša plače, srdce mi puká od hrôzy a hanby a moja myseľ je šokovaná hĺbkou ľudskej hlúposti,“ napísal Bakhmutsky na Facebook v deň invázie. „Dnes plačem a modlím sa spoločne s mojimi bratmi a sestrami na Ukrajine, zdieľam ich bolesť a hrôzu!“
Pomoc utečencom
Od začiatku konfliktu prekročili hranice do Ruska takmer 3 milióny Ukrajincov.
„Pre mnohých z nich to bolo jediné miesto, kam mohli ísť,“ hovorí Bakhmutsky. Takmer okamžite po začiatku invázie mu začal zvoniť telefón a na druhej strane boli ľudia, ktorí potrebovali pomoc.
Býva neďaleko hlavnej vlakovej stanice v Moskve, ale to nebol jediný dôvod, prečo sa na neho ukrajinskí utečenci obracali. V roku 2009 založil cirkevný zbor, ktorý narástol na jeden z najväčších v Moskve – zo 17 návštevníkov na 500 v roku 2019. Popri tom jeho zbor Ruská biblická cirkev založila sieť pastorov, ktorí zakladali alebo revitalizovali zbory. Tá sa rozrástla z 32 na 100 pastorov. Na programoch a podujatia, ktoré táto sieť nazývaná Ekklesia organizuje sa zúčastňuje približne 300 zborov.
Okrem toho sa Ruská biblická cirkev pripojila k ďalším evanjelikálnym cirkvám (mnohé z nich sú súčasťou Ekklesie) v misii na rusko-ukrajinských hraniciach, vrátane Krymu, ktorý Rusko obsadilo v roku 2014.
„Existuje teda niekoľko dôvodov, prečo by si na nás ľudia spomenuli, keď rozmýšľajú o Moskve,“ hovorí Bakhmutsky, ktorý tiež vystupuje a píše na kresťanských fórach po celom svete. „Bolo to veľmi náročné, pretože sme boli limitovaní v možnostiach použiť zahraničné meny ako napríklad americké doláre.“
Dva dni po invázii Európska únia, Veľká Británia, Kanada a Spojené štáty americké prerušili transakcie s ruskými bankami. Keď sa zdroje začali vyčerpávať, Bakhmutsky povedal: „Už je prakticky úplne nemožné poskytovať priamu finančnú pomoc.“
Napriek tomu však členovia Ruskej biblickej cirkvi pracovali ďalej. Pomohli stovkám ukrajinských utečencov – niektorým našli miesto v Rusku, iným pomohli utiecť do krajín, ako Poľsko, Nemecko, Srbsko či Turecko. Poskytli im postele, oblečenie, potraviny a dopravu.
Bakhmutsky hovorí, že od začiatku invázie: „tu máme okolo 50 ľudí z nášho zboru, ktorí neustále slúžia utečencom.“
Stať sa utečencom
Niektorí členovia Ruskej biblickej cirkvi, najmä tí s ukrajinskými koreňmi, „nemohli zostať v Rusku,“ povedal Bakhmutsky. „Pre niektorých to bolo priveľa. Cítili sa, že sa príliš spájajú s touto tragédiou.“
Bakhmutsky sa rozprával s ľuďmi vo svojom zbore. „Ak chcete odísť,“ povedal im, „môžete odísť. Viem, že zostať je morálne ťažké a finančne náročné. Neodchádzajte však narýchlo. Dajte vedieť pastorom a my vám pomôžeme a pomôžeme vám aj nájsť dobrý zbor na dobrom mieste.“
Koncom leta sa príchod utečencov a odchod ľudí z mesta spomalil.
Potom však prezident Vladimír Putin oznámil povolanie vojenských záložníkov – približne 300 000 mužov civilistov – do aktívnej vojenskej služby.
„September bol veľmi náročný, pretože stovky zborov a tisíce ľudí bolo zmätených – nevedeli, ak reagovať kresťanským spôsobom,“ povedal Bakhmutsky. Poslúchnete svoju vládu a narukujete? Počkáte a budete dúfať, že vás nepovolajú? Alebo utečiete skôr, ako obdržíte povolávací rozkaz?
„Jasne som videl Božie konanie, pretože naša výročná konferencia pastorov bola posunutá o jeden týždeň,“ čo znamenalo, že sa stretli iba pár dní potom, ako bola ohlásaná mobilizácia, povedal nám.
„Prišlo mnoho mužov a mali sme spolu úžasné spoločenstvo,“ hovorí. „Modlili sme sa za Ukrajinu a modlili sme sa jeden za druhého. Posilňovali sme si navzájom srdcia aj ruky. Viac ako 500 pastorov z rôznych častí Ruska odišlo domov s povzbudením, ukotvení v pevných vzťahoch a s jasnou správou pokračovať v službe evanjelia bez ohľadu na okolnosti.“
Vrátili sa domov, do svojich malých zborov. Počas prvých 12 dní od Putinovho oznámenia opustilo krajinu podľa údajov z hraníc približne 400 000 Rusov.
Okolo 25 z bolo mužov z Ruskej biblickej cirkvi. Hoci sa väčšina z nich nevrátila, neprítomnosť niekoľkých manželov a otcov znamená, že majú menej mužov, ktorí by viedli alebo slúžili a viac rodín, ktoré zostali bez otcov, o ktoré sa treba postarať.
„Modlil som sa, aby Boh posilnil moje srdce, aj srdcia ostatných vodcov,“ povedal Bakhmutsky. „Je to skutočne ťažké najmä pre ženy. Často je najťažšia ťarcha na pleciach žien a tak pre ne začali organizovať pravidelné stretnutia. V marci budeme mať ženskú konferenciu, na ktorej ich chceme povzbudiť a pomôcť im.“
Bakhmutského, ktorý má množstvo priateľov a kontaktov v iných krajinách, sa často pýtajú, prečo neodišiel z Moskvy.
„Ako by som to mohol urobiť?“ pýta sa. „Je tam taká duchovná temnota. Musíme byť tu. . . Povedal som svojim veriacim: Neopustím vás. Ak sa všetci presťahujete, ja pôjdem posledný.“
Čo znamená zostať
Nie je ľahké zostať. Putinova vojna je ekonomickou katastrofou, keďže firmy zo západu z Ruska odchádzajú a sankcie sa stále zvyšujú.
„Náš rodinný rozpočet sa znížil o 50%,“ hovorí Bakhmutsky. Je pre nich ťažké zohnať lieky pre jeho manželku, ktoré sú dovážané zo Spojených štátov. A platformy ako Zoom či Microsoft Office sa už nedajú zaplatiť ruskými kreditnými kartami. „Sme odrezaní od obrovského množstva bežných vecí,“ povedal.
Je tiež terčom útokov.
„Každý deň dostávam nenávistné komentáre,“ povedal. Nahnevaní a vystrašení ukrajinskí kresťania mu vyčítajú, že nerobí viac, aby verejne odsúdil konanie Rusko, že sa rozhodol zostať v Moskve, dokonca že je Rus. „Ale ja týchto ľudí za to neodsudzujem. V mnohom ich reakcii rozumiem. Modlím sa za nich. A modlím sa k Bohu, aby mi dovolili plakať spolu s nimi. Mám ich rád. A z celého srdca s nimi súcitím.“
Dokonca aj starostlivosť o chudobných je ako mínové pole. Podporujete ruskú matku, ktorej manžel bojuje v armáde? Pomáhate tým, ktorí trpia na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, alebo to pôsobí tak, že tým podporujete vojnu? Poviete mužom vo svojom zbore, aby utiekli z krajiny a vyhli sa tak povolávaciemu rozkazu do armády?
„Snažím sa byť múdry vo svojich slovách,“ hovorí Bakhmutsky, ktorý už prestal čítať sociálne siete. „Povzbudzujem ľudí, aby rozmýšľali nad tým, ako môžu konať ako kresťania. A to pomohlo.“
Vie, že aj ruská vláda počúva jeho slová, ktorá si dáva pozor na každého, kto diskredituje armádu alebo operáciu na Ukrajine. Nebojí sa väzenia – obaja jeho starí otcovia boli vo vyhnanstve na Sibíri kvôli svojej viere – ale chce, aby ho zatkli pre jeho vieru a nie preto, že sa správal ľahkovážne.
Kým je na slobode, má stále čo robiť.
Rast
Bakhmutsky si za posledný rok znovu prečítal väčšinu diel Dietricha Bonhoeffera a musí súhlasiť s Barmenským vyhlásením, že „najlepšou odpoveďou na totalitarizmus je kázanie Krista.“
„To je to, čo vidím teraz,“ hovorí. „Keď hlásame Krista, neunikáme pred realitou, nepopierame ju ani si ju neprispôsobujeme. Prinášame Krista do reality. Evanjelium prinesie nádej, silu sklesnutým srdciam a pravé pokánie.“
Takisto mu to dáva jasný smer vpred v zbore, do ktorého chodia štátni zamestnanci, ľudia, ktorí nepodporujú kroky vlády, príbuzní s odlišnými politickými názormi, ženy, ktorých príbuzní bojujú v armáde, ženy, ktorých manželia utiekli z krajiny, a pravdepodobne aj tajní agenti.
„Konflikty v zbore sú veľmi bolestivé,“ hovorí. „Asi najbolestivejšie je vidieť, ako sa bratia a sestry, ktorí sa milovali a slúžili si, zrazu začínajú jeden druhému strácať.“ Chápe prečo – je to „prirodzené, že ľudia všetko posudzujú z vlastného pohľadu a svedomia“ – ale to neznamená, že to pre neho nie je ťažké.
On im všetkým naďalej poukazuje na Krista. A niektorí zo 400 členov Ruskej biblickej cirkvi sa za posledný rok začali znovu zamýšľať a vracať sa k svojej viere, povedal Bakhmutsky. „Naše bohoslužby ešte nikdy neboli také radostné.“
Takisto nikdy neboli také preplnené.
„Naša zborová budova pojme asi 700 ľudí a vždy je plná,“ hovorí. „Niekedy máme aj dvakrát viac nových návštevníkov ako členov. Vidíme, že k viere prichádza viac ľudí. Krstíme oveľa viac ľudí ako kedysi. . . Mnohí mladí muži prichádzajú k viere, pretože chápu, že môžu zomrieť. Neexistuje žiadna stabilita a ľudia kladú otázku: „Prečo vlastne žijem na tejto planéte?“
Podobné príbehy počúva aj od iných pastorov v sieti evanjelikálnych zborov.
„Dokonca aj keď čelia ťažkostiam s mobilizáciou, imigráciou, ekonomickým tlakom, cirkev je povzbudená,“ povedal. Okolo 200 ľudí sa pripravuje na vstup do členstva v Ruskej biblickej cirkvi, čo je takmer viac, než dokážu zvládnuť. Bakhmutsky hľadá väčšie priestory na stretávanie a zároveň plánuje založenie nového moskovského zboru.
„Vidím silu evanjelia oveľa viac ako predtým,“ hovorí. „Vidím naozaj dobrú budúcnosť.“
Kresťania na prvom mieste
Necelé dva mesiace po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu, Mark Dever a Lignon Duncan usporiadali poslednú konferenciu Spoločne za evanjelium (Together for the Gospel). Pracovníci z organizácie Johna Pipera Desiring God sa spýtali Bakhmutského, či príde.
„Nemám to v pláne,“ povedal im Bakhmutsky.
Kúpili mu letenku.
„Veľmi mi pomohlo vidieť Sinclaira Fergusona, Marka Devera, Alistaira Begga, Kevina DeYounga, Davida Platta, a Johna Pipera,” povedal Bakhmutsky. Keď si spolu sadli, Bakhmutsky im povedal: „Áno, som Rus. Ale som viac kresťan ako Rus.“
„My sme viac kresťania ako Američania,“ odpovedali mu.
„Potreboval som to vtedy počuť,“ povedal. „Keď sa vo vašej novej realite nachádzate toľko nenávistných prejavov a čelíte toľkému tlaku, potrebujete povzbudenie, pretože sa môžete cítiť osamelí, opustení a zanedbaní.“
Drží sa tohto povzbudenia a biblických veršov, ako sú Matúš 24:14, Filipanom 1:21, Filipanom 1:29 a Izaiáš 40. Bakhmutsky totiž očakáva, že veci v Rusku sa skúr zhoršia ako sa zlepšia.
„Budeme trpieť oveľa viac, ako očakávame, ale budeme sprostredkovateľmi Božej milosti a milosrdenstva,“ hovorí svojmu zhromaždeniu.
Je odhodlaný, pretože má nádej.
„Celý život sa modlím za duchovné prebudenie v Rusku,“ hovorí. „[Aby sa to stalo], najprv musí byť porazená ľudská pýcha. Práve teraz som viac ako kedykoľvek predtým povzbudený, že by som sa toho mohol dočkať ešte počas môjho života.“
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
