Tretia časť minisérie o príchode Krista.
V podstate každé Vianoce mi na sociálnych médiách vyskočí nejaký článok o tom, ako vianočný príbeh, narodenie z panny, je len plagiátom starovekých pohanských mýtov. V starovekom svete bežne existovali príbehy a mýty o široko definovanom narodení z panny a sexuálnej aktivite medzi božstvami a ľuďmi, čoho výsledkom boli polobohovia alebo kľúčoví duchovní či politickí hrdinovia. Na základe toho sa tvrdí, že raní kresťania si to celé s pannou Máriou vymysleli, že pre to neexistuje historický základ a že to bolo len priamo skopírované z niektorých skorších legiend. Ďalší krok v tejto logike je, že keď nemôžeme veriť tomu, nemôžeme veriť ničomu ďalšiemu o Ježišovi a možno ani Biblii ako celku.
Tak sa na to pozrime sami a urobme si vlastný názor. Mýtus, ktorý sa omieľa najčastejšie je mýtus o egyptskom bohovi Horovi (To je ten s hlavou sokola, ak nemáte úplný prehľad o egyptskom panteóne).
Hor a mýtus o Usirovi
Tá časť príbehu o Horovi, ktorá nás zaujíma, existuje ako súčasť toho, čo je známe ako mýtus o Usirovi. Mýtus o Usirovi sa presnejšie označuje ako „mytologický súbor”, teda spojenie viacerých fragmentov mýtov.1 Jediné texty, ktoré nám poskytujú koherentný naratív, sú grécke texty napísané v prvom a druhom storočí po Kristovi. Najúplnejší z týchto starovekých zdrojov je Ploutarchov De Iside et Osiride (O Eset a Usirovi). V tomto prípade sa však zdá, že mýtus bol trochu prikrášlený a zmenený, v rozpore s egyptskými tradíciami, ktoré sa nám v priebehu času zachovali. Základná štruktúra mýtu je však dosť známa na to, aby sme ju mohli prerozprávať.
Takže tu je mýtus o Horovi a jeho narodení z panny. Skúste si všimnúť rozdiely, pretože môžu byť dosť nenápadné.
Usir vládol v egyptskej krajine, ale mal žiarivého brata, Sutecha, ktorý ho oklamal a zabil. Sutech hodil Usirovu rakvu do Nílu, odkiaľ sa potom odplavila do mora a stratila. Eset, Usirova sestra a manželka, rakvu našla a priniesla ju späť do Egypta. Keď sa o tom Sutech dopočul, ukradol Usirovu mŕtvolu, rozsekal ju na 14 častí a roztrúsil ich po krajine. Eset ponachádza všetky časti a Usira opäť poskladala. Problémom je, že nevedela nájsť jeho… ehm… mužský orgán– ak viete, ako to myslím – pretože ho zjedli ryby v rieke. Táto komplikácia ju však nezastavila. Eset vyrobila napodobeninu chýbajúcej časti a prišila ju naspäť k zvyšku tela. Potom sa jej podarilo vzkriesiť svojho manžela na dostatočne dlhý čas na to, aby sa s ním spárila (vo forme vtáka), čím Usir splodil ich dieťa Hora.2
Nájdite rozdiely
Tak čo, všimli ste si rozdiely? Áno, správne, v podstate všetko je iné. Prvá vec, ktorú ste si mohli všimnúť, je, že mať sex so svojim manželom, či už je živý alebo rozsekaný a znova zložený a používať mágiu, aby ste sa nechali oplodniť nie je úplne to isté ako byť pannou.
Nech sa už na to pozeráme akokoľvek, táto príhoda vôbec nie je „panenským počatím.” Je príliš odvážne tvrdiť, že tento mýtus je základom pre naratívy o narodení z panny, ktoré máme v Evanjeliách podľa Matúša a Lukáša. Aj keď považujeme skoršiu verziu tohto mýtu, ktorá je zo Stredného kráľovstva, za „spoľahlivejšiu” (hoci tieto mýty celkom takto nefungujú), podľa ktorej je Eset oplodnená semenom svojho manžela Usira tak, že ju zasiahne blesk, je to stále tak odlišné od biblických záznamov, že je veľmi nepravdepodobné, že tým boli ovplyvnené a o tom, že sa na ňu spoliehali ani nehovoriac.
Hoci tento mýtus o Horovi – a existuje vraj veľa ďalších príkladov – môže byť príkladom zázračného narodenia, nie je to ani narodenie z panny a už vôbec neexistuje náznak, že by sa biblickí autori spoliehali na tieto príbehy o zázračnom narodení, keď písali vlastné naratívy. Namiesto toho sú biblické záznamy o narodení presýtené nie gréckorímskymi či egyptskými kategóriami, ale starozmluvnými a židovskými témami a charakteristikami. Širšie dejiny i svet pohanských mýtov je po okraj plný nadprirodzených, zázračných narodení dôležitých ľudí, o tom niet pochýb. Ale analógia nie je genealógia. Len to, že sa na seba vzdialene podobajú, nám nehovorí nič o tom, či jeden kopíruje druhý alebo či sú len podobné i keď nezávislé. A určite nám to nehovorí nič o tom, či jeden je len priamym plagiátom toho druhého.
Ak už to niečo hovorí, táto rozšírenosť príbehov o „nadprirodzenom počasí” nám slúži na zdôraznenie nie podobností, ale obrovských rozdielov, ktoré existujú medzi nimi a záznamami v evanjeliách.
Nakoniec musíme skonštatovať, že Matúš a Lukáš chceli zaznamenať, že Boh spôsobil Máriino otehotnenie s Ježišom a urobil to zázrakom Svätého Ducha. Medzi týmito záznamami a zvyškom evanjelií, v ktorých sa nachádzajú, nedochádza k žiadnej zmene štýlu alebo tónu, takže nemáme dôvod domnievať sa, že Matúš či Lukáš ich považovali za akýmkoľvek spôsobom mystické. Ak môžeme veriť ich svedectvu o Ježišovej smrti a vzkriesení, zdá sa, že nemáme dôvod byť skeptickí v tomto ohľade. Ak v tejto veci nemáme žiadne dôkazy, pre ktoré by sme mali byť výnimočne podozrievaví, a ak už veríme v Boha, ktorý stvoril doslova všetko z doslova ničoho, ktorý dokáže stvoriť chlieb a ryby pre 5000 ľudí takmer z ničoho a ktorý dokáže vzkriesiť mŕtveho muža a vrátiť mu život, stvorenie jednej či dvoch buniek vnútri už existujúcej maternice sa nezdá priveľmi zložité.
[1] Gods and Men in Egypt: 3000 BCE to 395 CE, Francoise Dunland & Christiane Zivie-Coche, prek. David Lorton, Cornell University Press, 1994, s. 39
[2] The Complete Gods and Goddesses of Ancient Egypt, Thames and Hudson, 2017, s. 146; Gods and Men in Egypt: 3000 BCE to 395 CE, Francoise Dunland & Christiane Zivie-Coche, prek. David Lorton, Cornell University Press, 1994, s. 39
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
